Medzinárodný deň pamiatok a historických sídiel

Každý deň ľudia na celom svete oslavujú svoje kultúrne dedičstvo jednoducho tým, že žijú svoj život spôsobom, predstavujúcim to kým sú a odkiaľ prišli. Avšak jeden deň v roku je vyhradený na oslavu spoločnej histórie a dedičstva ľudstva. Svetový deň dedičstva nás povzbudzuje k tomu, aby sme upozorňovali na dôležité kultúrne pamiatky a miesta a hlásili sa k dôležitosti zachovania svetových kultúr. 18. apríl je Medzinárodným dňom pamiatok a historických sídiel. Tento deň tiež pripomína, že u nás sú tisícky pamiatok a aj päť lokalít zo zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva. Historické pamiatky a budovy sú spoločným bohatstvom ľudstva, nech sú kdekoľvek na svete. Je však potrebné ich chrániť, aby sa zabezpečilo, že budú zachované aj naďalej.

STRUČNÁ HISTÓRIA SVIATKU

Medzinárodný deň pamiatok a historických sídiel, alebo tiež Svetový deň kultúrneho dedičstva, vznikol na podnet Medzinárodnej rady pre pamiatky a sídla (ICOMOS). V roku 1983 ho UNESCO vyhlásilo oficiálne. Medzinárodná rada pre pamiatky a sídla, ako medzinárodná organizácia profesionálnych pracovníkov v danej oblasti, sa zameriava na ochranu a konzerváciu pamätihodností a historických sídiel všade na svete.

Sídlo medzinárodného sekretariátu ICOMOS je v Paríži. Organizácia bola založená na princípoch uvedených v Benátskej charte, známej ako Medzinárodná charta z roku 1964 o ochrane a obnove pamiatok a lokalít. Bola založená po tom, čo bola identifikovaná potreba chrániť cenné lokality a stretli sa experti z množstva príbuzných oblastí, ako architekti, inžinieri, geografi, umelci či archeológovia. Ich snahou je zabezpečiť, aby najkrajšie a najcennejšie miesta sveta ostali zachované pre budúce generácie.

Ku každému dňu svetového dedičstva je v danom roku priradená téma. Napríklad niektoré sviatky v posledných rokoch zahŕňali témy ako „vidiecka krajina“ a „spoločné kultúry, spoločné dedičstvo, spoločná zodpovednosť“. V roku 2022 je touto témou „dedičstvo a klíma“. K nej vydal ICOMOS vyhlásenie: „Medzigeneračná rovnosť si vyžaduje, aby všetci ľudia prijali opatrenia na ochranu a ochranu suchozemských a morských ekosystémov Zeme pre súčasné a budúce generácie. Interakcia ľudí a ekosystémov je obzvlášť dôležitá vzhľadom na vysokú závislosť jedného od druhého. Spravodlivosť si vyžaduje pozornosť na princípy distribučnej spravodlivosti a myšlienku, že prínosy a bremená spojené so zmenou klímy a jej riešením budú spravodlivo rozdelené.“

AKO SLÁVIŤ SVIATOK

Medzinárodná rada pre pamiatky a sídla sama, v súvislosti s týmto sviatkom, vyhlasuje, že jeho názov nemá byť len prázdnym pomenovaním, ale príležitosťou a inšpiráciou pre rôzne aktivity v tomto smere. Sama poskytuje odporúčania ako na to:

• návštevy pamiatok a lokalít a reštaurátorské práce, prípadne s voľným vstupom
• články v novinách a časopisoch, ako aj televízne a rozhlasové vysielanie
• zavesenie transparentov na námestiach alebo hlavných dopravných tepnách, ktoré upozorňujú na deň a zachovanie kultúrneho dedičstva
• pozývanie miestnych a zahraničných expertov a osobností na konferencie a rozhovory
• organizovanie diskusií v kultúrnych centrách, radniciach a iných verejných priestoroch
• výstavy (fotografie, maľby atď.)
• vydávanie kníh, poštových kariet, pečiatok, plagátov
• udeľovanie cien organizáciám alebo osobám, ktoré významne prispeli k zachovaniu a podpore kultúrneho dedičstva alebo vytvorili vynikajúcu publikáciu na túto tému
• slávnostné otvorenie nedávno zrekonštruovaného pamätníka
• osobitné aktivity na zvyšovanie povedomia medzi školopovinnými deťmi a mládežou
• podpora príležitostí na „twinning“, definovanie oblastí spolupráce, výmena rečníkov, organizovanie stretnutí a seminárov alebo úprava spoločných publikácií

SLOVENSKO BOHATÉ NA PAMIATKY

Slovensko sa môže pýšiť 9729 nehnuteľnými národnými kultúrnymi pamiatkami. Tvorí ich až 14 995 pamiatkových objektov, totiž napríklad hrady neraz pozostávajú z viacerých objektov. K 1. januáru 2012 v Ústrednom zozname pamiatkového fondu Slovenskej republiky je aj 14 681 hnuteľných národných kultúrnych pamiatok, ktoré tvorí 32 750 pamiatkových predmetov. Medzi nehnuteľné národné kultúrne pamiatky na Slovensku patrí 408 archeologických nálezísk, 8587 pamiatok architektúry a urbanizmu, 1401 pamiatok histórie, 2066 pamiatok ľudového staviteľstva, 1607 výtvarných pamiatok, 537 pamiatok vedy, výroby a techniky a 389 zápisov, týkajúcich sa historickej zelene.

Okrem národných kultúrnych pamiatok chránime päť lokalít v zozname Svetového kultúrneho dedičstva – Banskú Štiavnicu a technické pamiatky okolia, Levoču, Spišský hrad a pamiatky okolia, Rezerváciu ľudovej architektúry Vlkolínec, Historické jadro mesta Bardejov a Drevené chrámy v slovenskej časti karpatského oblúka. Okrem nich máme na Slovensku 28 pamiatkových rezervácií a 85 pamiatkových zón. (unesco.sk)

NAJVÝZNAMNEJŠIE PAMIATKY SKALICE

Hodnota stavebných pamiatok je relativizovaná ich unikátnosťou vo svetovom meradle, ale i blízkosťou nášho vzťahu k nim. Každý, aj drobný objekt, ktorý nemusí byť ani zviazaný s veľkými historickými udalosťami, má pre našu miestnu históriu veľký význam. Stačí, ak je svedkom zašlých čias, umeleckého slohu či staviteľskej techniky, zručnosti a štýlu. Nie všetky pamiatky majú svoje miesto na Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Majú však miesto v našej pozornosti a priestor na úctu a obdiv.

Skalica je mestom s bohatou históriou, tradíciami, ale aj množstvom zachovaných kultúrnych pamiatok. Mestské zastupiteľstvo v Skalici schválilo uznesením č. 132/2017 Zoznam objektov s kultúrno-historickou hodnotou v meste Skalica. Zoznam obsahuje 135 položiek, ktoré sú ako v majetku mesta, tak i v majetku iných vlastníkov. Z toho je spolu 45 budov, zvyšok sú pomníky, pamätníky, sochy, pamätné tabule a hroby. Kompletný zoznam nájdete zverejnený na stránke mesta v sekcii legislatíva, iné dokumenty. QR Zoznam je otvorený a môže byť doplnený na návrh ktoréhokoľvek občana mesta. I keď žiadna z pamiatok v meste nie je na zozname pokladov UNESCO, pre nás sú cenné práve svojou blízkosťou a spoločnými dejinami.

Stano Bellan