Velká noc sú hlavňe svátki kresťanské, no sú to téš svátki jari. Velkonočňí ponďelek je ale svátek mužú. To je deň, kedi mosá višlahat a pooblévat ženi, abi bili plodné a zdravé po celí rok. Veliká – aj dvojmetrová šlahačka z mašličkama šeckích baref, s kerú choďívali chalaňi ze súboru Skaličan, bila parádná. No sú aj takí šlaháči, kerím sa ít na prútki nesce alebo šlahačku uplést nevjeďá alebo ju zapomenú kúpit a tak použijú varajku. Ale to je porádného chlapa nehodné. Za jemné višibáňí sú ďefčatá vďečné. Mosá. Aj kerá sa skováva alebo sa silno bráňí, ňic í to nepomože. O to vícej je silních zážitkú. Svoje čaro má téš oblévačka. Abi bili ženi otužilé a teda zdravé, vječinú si šibáči dávajú záležat a vodú nešetrá. Sú šak aj takí, co ich místo vodi postríkajú enom voňafkú. Nejednu vistrójenú ďefčicu sme jak sa patrí višlahali a pri studňi rádňe pooblévali. Vrískala, pišťala, no tak to mjelo bit. Ket sa preslékla, dostali sme další mašlički, malované vajíčka, pohosťila nás a s pjekním úsmjevem viprovoďila.
Stáva sa aj to, že nekerí mládenci majú hodňe ďefčat na šlaháňí a neodhadnú svoju koštovací míru. Potom dojdú dom aňi nevjeďá jak a pokát ich neprestane hlava bolet, doftedi si slubujú, že na rok budú múdrejší. Za mojeho mláďí sme sa kvúli rajónom dokonca ždúrali. Rás sme sa na rošku ulice Královskej a Komenského stretli s partijú šlaháčú, do kerej patril aj ve Skalici známi srandista Vlada Šturma. Roskričal sa na nás, že co tu ďeláme, že toto je jejich rajón. Začalo nadávaňí a ždúraňí. A protože sme mjeli uš trochu vjec pot čepicú, ždúrali sme sa tak statečňe aš kamarát Janek došel dom aj z rostrhlím baloňákem. A baloňák bil ftedi velice módni kus. Ale aj cez „rostrhlé baloňáki“ sa na tito svátki ťešá mladí aj starí dneskaj tak, jak ket sme mladí bili mi.
Píšu enom to, co sem v mojem živoťe viďel, čul a zažil.
Miloslav Tomšej st.,
Skaličan ťelem aj dušú