Ak natrafíte 16. apríla na Svetový deň hlasu, neprejdite to, prosím, len tak. Znie to možno banálne, no práve hlas je to, čo nám umožnilo prejaviť najprv svoje emócie, neskôr názor a odovzdávať ho ďalej ako informáciu.
Hlas bol hnacím motorom nášho myslenia, rozvoja a všetkého, čomu dnes hovoríme spoločnosť, socializácia, civilizácia, … Hlas stál kdesi na počiatku ľúbostnej poézie i vojnových prejavov, umožňuje najkrajší spev i krik, zo strachu a bolesti. Hlas je pre každého z nás jedinečný ako otlačok prsta, ale aj bez prístrojov, ktoré ho rozoberú na kmity frekvencií. A podľa hlasu dokážeme aj potme identifikovať obrovské množstvo ľudí. A nie len identifikovať jeho majiteľa. Hlas informuje o pohlaví, veku, inteligencii, osobnosti, fyzickom, psychickom a emocionálnom stave, národnosti, socioekonomickom statuse, vzdelaní, povolaní. Časť z toho dokonca aj pri hlasoch, ktoré sme nikdy nepočuli. Je veľká pravdepodobnosť, že už len podľa hlasu dokážeme odhadnúť výšku i silu človeka alebo dôveryhodnosť. Hlas samotný, nielen kultivovanosť prejavu, dokáže ovplyvniť úspešnosť pri uchádzaní sa o zamestnanie i o srdce potenciálneho partnera.
V úvodnej časti rozmanitého rozprávania o hlase dáme priestor klinickej logopedičke PaedDr. Renáte Kožíškovej, ktorá nám predstaví hlas, ako oslávenca medzinárodného dňa, dostatočne zblízka.
Všetci poznáme niekoľko ľudových receptov ako liečiť choré hrdlo a hlasivky. Kedy však prišla na svet veda, ktorá sa zaoberá hlasom?
Cesta to bola značne dlhá, ak začneme tým, že prvé písomné správy o poruchách hlasu pochádzajú z roku 1600 pred Kr. a popisujú stratu reči po úraze krku. Sám Hippokrates v 5. storočí pred n. l. poukázal na dôležitosť pozorovania kvality hlasu (čistoty, zachrípnutosti) a o storočie neskôr Aristoteles ako prvý označil hrtan za hlasový orgán. Claudius Galenus, ktorý žil v druhom storočí, rozdelil anatómiu hrtanových svalov a tiež opísal chrupky hrtana. Prvopočiatky logopedickej starostlivosti o poruchy hlasu však patria až do obdobia spred 70-tich rokov. Mimochodom – len nedávno, 6. marca, sme slávili Európsky deň logopédie.
Akú úlohu zohráva hlas v našom živote?
Človek je tvor spoločenský a komunikácia je nevyhnutnou podmienkou spoločenského života. Výrazovým prostriedkom človeka je reč a hlas považujeme za nosné médium hovorenej reči. Hlas je jedným zo základných predpokladov ľudskej komunikácie a predstavuje jednu zo základných potrieb pre spoločenský život človeka. Ľudský hlas zohráva kľúčovú úlohu v slovnej zvukovej komunikácii a je jej neodmysliteľnou súčasťou. Skutočný význam hlasu si uvedomíme až vtedy, keď zostaneme náhle bez hlasu alebo sa v našom hlase objavia výrazné zmeny. Vo všeobecnosti by sme mohli povedať, že ľudský hlas v prvom rade prispieva k tomu, aby sa ľudská komunikácia mohla vôbec realizovať, aby hovorená reč bola počuteľná a tiež zrozumiteľná pre naše okolie. Poruchy, ktoré sa objavujú v komunikácii, teda, aj v hlase, jej efektívnosť obojstranne znižujú.
Ako naše telo hlas tvorí?
Hlas definujeme ako zvuk, ktorý vznikne prechodom hrtanového tónu, vzniknutého na hlasivkách, rezonančnými dutinami nad hrtanom. Dej, ktorý vedie k vytvoreniu tohto zvuku sa nazýva fonácia. Dochádza k nej vydychovaním vzduchu a prerušovaním výdychového prúdu vzduchu kmitaním hlasiviek. Zdravý ľudský hlas je čistý, zvučný, ľahko nasadzovaný, stabilný, ale zároveň prispôsobivý, primeraný vo výške, sile, farbe a rezonancii. Samozrejme, vždy treba hlas posudzovať vzhľadom na vek a pohlavie, ako aj spoločensko-kultúrne a historické pozadie a momentálnu situáciu a prostredie.
Ak to tak nie je, je niekde porucha?
V podstate áno. Poruchy hlasu vznikajú na základe prechodných alebo trvalých zmien dýchacieho, fonačného, rezonančného a artikulačného systému, spolu s centrálnym nervovým systémom sa podieľajúcich na reči. Pri poruchách hlasu sa objaví jedna alebo viac odchýlok v základných parametroch hlasu. Odchýlka môže rušiť, obmedziť, či až znemožniť verbálnu komunikáciu, prípadne signalizovať závažné ochorenie, a preto je nevyhnutné v prípade, ak zachrípnutie trvá dlhšie ako tri týždne vyhľadať odbornú pomoc otorinolaryngológa, či foniatra.
Dokážeme sami rozpoznať, že sú naše hlasivky choré?
Medzi základné symptómy, ktoré pacient vníma ako problém, patrí zachrípnutie, hlasová únava, hlas so šelestom, znížený hlasový rozsah, napríklad pri spievaní, afónia (úplné bezhlasie), zlomy vo výške i sile hlasu, prípadne tremor (typický trasľavý, slabý hlas). Poruchy hlasu môžu byť orgánové a funkčné. Orgánové poruchy spôsobujú zápaly, nádory, poruchy inervácie hrtana, hormonálne poruchy – endokrinné ochorenia, poranenia, úrazy a anomálie hrtana. Funkčné poruchy najčastejšie vznikajú z premáhania hlasu.
Je možné pri funkčných poruchách definovať rizikové skupiny?
Funkčné poruchy sa vyskytujú u detí, dospelých a hlasových profesionálov. Práve tieto poruchy sa najčastejšie riešia v ambulanciách klinických logopédov. U detí vzniká detská hyperkinetická dysfónia (zachrípnutie) často po vstupe do kolektívneho zariadenia, napríklad materskej školy, kde sa deti snažia navzájom prekrikovať. Ďalšie rizikové skupiny tvoria športovci, aj ich fanúšikovia, speváci, pedagógovia a hlasoví profesionáli. Na nadmernú záťaž reagujú hlasivky postupným zhrubnutím do typického vretenovitého tvaru (hlasivkové uzlíky). Z logopedického aspektu je dôležité spomenúť, že práve zmenou hlasových návykov a hlasovou terapiou je možné dosiahnuť úpravu tohto stavu, ako aj odstrániť určité tvarové zmeny na hlasivkách.
Pri orgánových poruchách sú rizikové skupiny iné?
Pri orgánových poruchách je to oveľa zložitejšie. V prvom rade je potrebné sa zamerať na liečbu ochorení, v dôsledku ktorých porucha hlasu vzniká. Najprv je, teda, potrebné riešiť zápaly, ochorenia pľúc a priedušiek, astmu, psychické, endokrinné ochorenia, odstránenie nádorov, … Prevencia u orgánových porúch je včasná diagnostika už spomenutých ochorení.
Je možné onemieť hrôzou?
Toto úslovie nie je až tak prehnané akoby sa zdalo. Mnohí poznáme ten pocit, že strach „stiahne“ hrdlo a skutočne nie sme schopní vydať hlas. Pacienti so psychogénnymi poruchami hlasu tvoria celú ďalšiu skupinu. Príčinou týchto porúch sú emocionálne, psychické a osobnostné faktory, ktoré negatívne ovplyvňujú vedomú kontrolu hlasového prejavu. Toto ochorenie je častejšie u žien a rizikovú skupinu tvoria ženy vo veku medzi 20-tym a 30-tym rokom a medzi 50-tym a 60-tym rokom života. Do tejto skupiny zaraďujeme i pretrvávajúci fistulový hlas, kedy u chlapcov po puberte pretrváva vysoký detský hlas, i napriek tomu, že rozmery hrtana sú dostatočné pre normálny mužský hlas. Neprimeraný tlak pri tvorbe hlasu vzniká i pri hlasových neurózach.
S kým sa môžeme zoznámiť, keď máme s hlasom problém?
V intervencii porúch, pri diagnostikovaní a terapii sa uplatňuje komplexný prístup mnohých lekárskych disciplín. Členmi tímu sú detský, či praktický lekár, ORL/foniater, neurológ, psychiater, alergológ, gastroenterológ, logopéd, hlasový pedagóg, psychológ, audiológ a ďalší. Zaujímavé však je, že nielen hlas je predmetom liečenia, ale sám dokáže mnohé prezradiť. Zmeny hlasu môžu napríklad upozorniť na Parkinsonovu chorobu. Tichší hlas, dýchavičnosť a spomalená reč sú jej prvými príznakmi, za ktorými nasleduje monotónnosť prejavu, hlas sa začne triasť. Samozrejme, že to veľmi silne súvisí s mentálnym stavom, no hlasivky sú v prvom rade sval, o ktorý sa treba preventívne starať.
ČO DOKÁŽE ĽUDSKÝ HLAS?
Ak by sme akokoľvek zjednodušili odpoveď na túto otázku, škála možností je veľmi široká. Nie všetci dokážeme svoje hlasivky ovládať tak, ako by sme chceli, avšak škála rekordov je neuveriteľná. Rovnako obdivujeme imitátorov, ale i pôsobivé charakteristické hlasy hercov, či moderátorov. Jedným z najatraktívnejších prejavov ľudského hlasu je spev.
ODTIAĽ AŽ POTIAĽ
Súbor spomínaných vlastností, o ktorých nás hlas informuje, uprednostňuje v našom cítení v rôznej miere obľúbenú speváčku či speváka. Sú však výnimočné hlasy v oblasti vážnej i populárnej hudby, ktoré považujeme za jedinečné a ich popularita je oveľa väčšia. Jednou z merateľných charakteristík je rozsah. Majiteľom jedného z najväčších hlasov súčasnosti bol Fredy Mercury, ktorý vládol rozsahom až štyroch oktáv. Americká speváčka Mariah Carey, dcéra opernej speváčky a jedna z najpredávanejších speváčok sveta, zaspieva až 5,5 oktáv. Napriek tomu je človekom s najširším známym vokálnym rozsahom istý Tim Storms. Jeho zápis v Guinesovej knihe rekordov hovorí o rozsahu až celých desať oktáv. Súčasne drží rekord aj za najnižšiu zaspievanú notu, ktorá je osem oktáv pod najnižším G na klavíri. Tento tón s frekvenciou už ľudské ucho nepočuje, odborníci ho zaznamenali pomocou nízkofrekvenčného mikrofónu.
MERATEĽNÉ HRANICE
Ak si uvedomíme, že hlas je zvuk, ktorý má istú frekvenciu, potom ľahko pochopíme atrakciu, pri ktorej speváci rozbíjajú poháre svojim hlasom. Okrem kvality skla a množstva mikrotrhlín „stačí“ k tomu nájsť tón, ktorý zodpovedá jeho rezonančnej frekvencii a podmienkou je aj hlasitosť najmenej 105 decibelov. Predovšetkým u operných spevákov je obdivovaná dĺžka držania jediného čistého tónu. Bežne je tento výkon v hodnotách 25-35 sekúnd. O prekonanie rekordu v tomto smere sa pokúsila na svojom koncerte i speváčka Ariana Grande, no držiteľom rekordu je stále Richard Fink IV., ktorý v roku 2019 držal tón dve minúty a jednu sekundu.
NIE JE SPEV AKO SPEV
Pravdepodobne ako prvá z výnimočných techník spevu, ktorá nám príde na um, je tirolské jódlovanie. Hlas pri ňom preskakuje vo veľkých intervaloch z hrudného registra do falzetu. Pôvodne slúžilo ku komunikácii horalov a pastierov na veľké vzdialenosti. Nie je však len alpskou raritou, podobný typ spevu sa vyskytuje aj u afrických Pygmejov a Melanézanov v Tichomorí. S jedným z najúžasnejších hlasových prejavov sa stretneme na Južnej Sibíri na hraniciach s Mongolskom. Tuvinskí speváci sú preslávení tzv. hrdelným spevom, ktorý zahŕňa zvuky vtákov, zvierat, ale i vetra a vody. Unikátom je, že speváci dokážu zaspievať i štyri rôzne výšky tónu súčasne. Výsledkom je pocit ako keby znelo odrazu niekoľko nástrojov. Kombinácia vibrácií, vraj, dokáže zmeniť stav vedomia. Maratónom a „extrémnym športom“ hlasového prejavu je pansori – kórejská tradičná forma prespievania príbehov. Vyznačuje sa expresívnym spevom, štylizovanou rečou a gestami. Z pohľadu hlasu je dôležitý fakt, že celé predstavenie môže trvať až osem hodín …
AKO VYROBIŤ HLAS
Napriek tomu, že neustále považujeme, a pravdepodobne to v našom podvedomí ešte dlho tak bude, hlas za prejav živého organizmu, skutočnosť je dávno iná. Prostredie počítačov a komunikácií sa už mnoho rokov len tak hemží syntetickou rečou. Počiatky pokusov o napodobenie hlasu sú oveľa staršie. Ak pominieme Heróna z Alexandrie a jeho spievajúce kovové vtáky, ako aj ruského profesora Christiana Kratzensteina, ktorý dokázal na zariadení z vibrujúcich píšťal napodobniť päť dlhých samohlások, musíme sa pozastaviť v Bratislave na konci 18. storočia. Vtedy tu žil technický génius a vynálezca Wolfgang von Kempelen. Jeho stroj simuloval celý hlasový aparát – dva vaky ako pľúca, tenký kovový plátok ako hlasivky, kožená rúrka tvoriaca hrtan. Dokonca pridal aj dve nozdry, jazyk a pery. Tvarovaním koženej rúrky a zmenou polohy jazyka a pier dokázal vytvoriť zvuk samohlások i spoluhlások.
KEBY KEMPELEN TUŠIL
Kempelen mal a má svojich nasledovníkov. V súčasnosti sú nimi výskumníci v Bellových laboratóriách v USA. V roku 1991 navrhli dynamický model hlasového ústrojenstva z jedného materiálu, v roku 1994 z dvoch materiálov, čím sa približovali k vlastnostiam živých orgánov. Dostatočne komplexný model z troch materiálov však vznikol až v roku 1996 na univerzite v Iowe. Model napodobňuje aerodynamiku prúdiaceho vzduchu, akustické vlastnosti priestoru, elasticitu tkaniva aj mechaniku kmitania hlasiviek.
KEĎ HOVORÍ STROJ
Dnes je všetko oveľa ďalej a často už len s veľkými problémami, ak vôbec, dokážeme odlíšiť robotickú reč od ľudskej. Súčasným vrcholom sú spievajúce roboty, ktoré už boli dokonca hrdinami vlastných operných predstavení. Najväčším problémom umelých hlasov je, že znejú neprirodzene. Naše ucho je na to veľmi citlivé. V súčasnosti je jedným z najpokročilejších modelov umelý hlas, ktorý vyvinuli na univerzite v Nottinghame. Na rozdiel od ostatných pracuje s poloslabikami, ktoré nahrávajú profesionálni hlásatelia. Tento hlas dokáže mať nielen rôzne odtiene a charakteristiky, dokonca dokáže hovoriť cudzími prízvukmi. S umelou rečou sa už dnes stretávame v dennom živote, pri rôznych hláseniach, či v cestnej navigácii, no samostatnou humánnou oblasťou je využitie syntetizátorov reči pre osoby, ktoré stratili schopnosť hovoriť.
Zdroj: mmeuro2003.szm.com
VÁŠ HLAS STE VY
Náš hlas je jeden z najúžasnejších fenoménov a napriek tomu sa väčšine ľudí vlastný hlas nepáči, keď ho počujú zo záznamu. Pravdepodobne to súvisí práve s množstvom charakteristík, ktoré z neho dokážeme identifikovať. Hlas prezrádza o nás mnohé nielen ostatným, ale aj nám. Uvoľnite sa! Tibetskí mnísi tvrdia, že keď uvoľníme hlasivky, uvoľníme emočné bloky. Práve preto sa Tibeťania stále usmievajú.
