Keď má patrón mesta meniny

Každý deň má niekto sviatok. 29. september je však predsa len výnimočný. Sviatok má totiž mesto. Aspoň z istého pohľadu. V tento deň je totiž Michala a meniny má patrón skalického farského kostola archanjel Michael. Tradične je sviatok patróna spojený s hodovými slávnosťami. Podľa Martina Hoferku zo Záhorského múzea v mestskom prostredí, a teda ani v Skalici, sa však tento zvyk vo všeobecnosti neudržiava. Navyše Skalica v tom čase už žije vinohradmi a vinobraním. Muzikológ Peter Michalovič dokonca potvrdil informáciu, že, napriek bohatosti miestnej piesňovej tvorby, v žiadnej z jemu známych piesní sv. Michal nefiguruje. V povedomí Skaličanov ostáva predovšetkým v spojení s hlavným chrámom v meste.

Kostol sv. Michala je spolu s rotundou a kultúrnym domom najznámejšou stavebnou pamiatkou Skalice. Typická nezameniteľná veža však práve z tohto kostola robí najvýraznejšiu dominantu v meste. Ako najstarší zo všetkých pätnástich mestských kostolov bol vybudovaný v roku 1372, po povýšení Skalice za slobodné kráľovské mesto. Najskôr bol vybudovaný ako jednoloďový a v polovici 15. storočia ho prestavali na trojloďový. Pravdepodobne tento moment má na mysli spisovateľ Ferdinand Dúbravský, keď v diele Uhorská Skalica píše: Bol postavený za panovania kráľa Mateja (Matyáša) Corvina v r. 1460. Hlavnú zásluhu o stavbe tohto kostola má Ján Filipec, biskup Veľko-Varadinský, rodom Moravan z Prostějova, ktorého bol král Matyáš so sebou z Čiech priviedol a v Uhorsku ho nastolil. Dľa tehdajšieho obyčaja polatinštil si tento biskup svoje meno na „Joannes de Pruis“, menovali ho ale tiež „de Prostensis“. Bol on veľkým humanitou a vykonal mnoho dobra nielen pre Skalicu, ale tiež i pre celú krajinu.

Gotický kostol niekoľkokrát vyhorel a mnohokrát bol prestavovaný a opravovaný. Zatiaľ posledná rozsiahla rekonštrukcia farského kostola bola v rokoch 2006 a 2007. O pôvodnom stavebnom štýle však stále svedčia okná a klenba presbytéria. Sprievodcovia hovoria o tom, že kostol dostal meno po patrónovi mesta, no mlčia o tom ako inak k patrónovi Skalica prišla.

NA NAJČESTNEJŠOM MIESTE

Hlavný oltár, ktorý patrí medzi najstaršie a najvzácnejšie oltáre na Slovensku zdobí skutočný – obraz sv. Michala Archanjela od rakúskeho umelca Johanna Lucasa Krackera z roku 1777. Neskorobarokový umelec bol hviezdou svojej doby v oblasti fresiek a oltárnych diel. Jeho fresky môžeme stále obdivovať okrem iných miest aj v chráme sv. Mikuláša na Malej strane v Prahe i v premonštrátskom kostole v Jasove.

MICHAL NAD HLAVOU

Ani mnohí zo starých Skaličanov netušia, že okrem hlavného oltára je Michal aj pod strechou nad renesančnou arkádovou ochodzou veže. Tu je umiestnený zvon s rovnakým menom. Ak chcete počuť jeho zvuk, kliknite na odkaz TU.

ZOZNÁMTE SA S ARCHANJELOM

Archanjel Michael je jednou z najstarších postáv všetkých troch hlavných monoteistických náboženstiev – židovského, kresťanského a islamu. Ešte v podobe ochranného boha alebo ducha pravdepodobne pochádza z Chaldejska. Do formy jedného z hlavných anjelov ho prevzal judaizmus. S archanjelom Michaelom sa spája mnoho legiend o zázrakoch, ktoré vykonal. Za všetky aspoň jednu, ktorú uvádza Wikipedia: V Kolosách vo Frýgii archanjel Michal zázračne zachránil chrám, ktorý mu bol zasvätený. Pohania sa totiž rozhodli presmerovať dve blízke rieky, aby pretekali cez chrám. Starec Archip však videl ako archanjel Michal hodil žezlo do veľkého kameňa, ktorý sa rozpadol, vytvoriac pritom roklinu, ktorá odviedla vodu iným smerom. Túto udalosť si východné cirkvi pripomínajú 6. septembra sviatkom Zázraku sv. archanjela Michala v Kolosách. A sme opäť v septembri …

Katolícka cirkev vyznáva Svätého Michala Archanjela ako patróna Cirkvi, patróna v boji proti pokušeniu a diablovi, patróna rytierov, vojakov, obchodníkov, parašutistov, policajtov, námorníkov, pekárov, výrobcov váh, ciachovačov, lekárnikov, sanitárov, tokárov, krajčírov, sklenárov, maliarov, zlatníkov, cinárov, zlievačov, zamestnancov bánk, rádiomechanikov, chudobných a zomierajúcich, cintorínov, patróna dobrej smrti a patróna pri búrke a v zlom počasí.

A aby sme nezabudli – pre nás je predovšetkým patrónom Skalice.

Redakcia

---

PATRÓN V KRUHU RODINY

V kresťanskom spoločenstve je sviatok patróna farnosti sv. Michala vnímaný veľmi významne a v mnohých rodinách je najbližšia nedeľa sviatočným dňom dvojnásobne. Na priblíženie atmosféry sme sa popýtali bližšie Mons. JCDr. Ing. Róberta Urlanda, ktorý je od 1. 7. 2019 farárom Farnosti Skalica.

Ako to vyzerá vo farnosti, keď má patrón sviatok?
Sviatok sv. Michala sa slávi 29. septembra, v obnovenom cirkevnom kalendári (od r. 1969) sa v ten istý deň slávi sviatok aj sv. archanjelov Gabriela a Rafaela. Hody v Skalici bývajú vždy v nedeľu najbližšie k sviatku sv. Michala. Slávnostná hodová sv. omša ku cti sv. Michala archanjela sa slávi vo farskom kostole o 10.30 hod. Po hodovej sv. omši je spoločné agapé, ochotné ženy napečú sladké i slané pečivo, vinári prinesú fľašku vína. Slávnostný rámec dopĺňajú krojovaní, dychovka a konský povoz.

V čom je sv. Michal ako patrón výnimočný?
Úcta k sv. Michalovi je veľmi stará a rozšírená. Od raných kresťanských čias si ho uctievali kresťania ako svojho patróna v boji proti pokušeniam a diablovi. Traduje sa viacero udalostí, pri ktorých sa zjavil a pomohol k víťazstvu nad pohanmi alebo ochránil pred nebezpečenstvom. Preklad jeho mena je Kto je ako Boh? (hebr.). Je to údajne bojový pokrik, s ktorým anjeli bojovali proti Satanovi a jeho anjelom. V Biblii sa sv. Michal spomína v knihe proroka Daniela (Dan 10, 13; Dan 12, 1), neskôr v Júdovom liste (Júd 1, 9) a Zjavení svätého Jána – Apokalypse (Zjv 12, 7). Na základe týchto pasáží zo Sv. Písma pripisuje kresťanská tradícia sv. Michalovi štyri úrady: bojovať proti Satanovi; zachraňovať duše veriacich z moci satana, osobitne v hodine smrti; ochraňovať Boží ľud; sprevádzať duše ľudí zo sveta pred Boží súd.

Prečo bola skalická farnosť zasvätená práve jemu?
Nemáme historické záznamy, z ktorých by sa dalo jednoznačne určiť, prečo bola naša farnosť zasvätená práve sv. Michalovi. Ako sme už spomínali, úcta k nemu je veľmi stará a najmä v období vzniku našej farnosti bola v týchto krajoch veľmi rozšírená. Možno to bola práve potreba ochrany pred nebezpečenstvom, ktorá viedla našich predkov k tejto voľbe.

Môže byť patrón farnosti pre veriacich inšpiráciou?
Pápež Lev XIII mal 13. októbra 1884 strašnú víziu útoku mocností pekla proti Svätej Matke Cirkvi. Sám uviedol, čo videl: „Cirkev, Nevesta Nepoškvrneného Baránka bola naplnená trpkosťou a opojená jedom jej ľstivých nepriateľov, ktorí kládli svoje bezbožné ruky na jej najsvätejší majetok. Na mieste, kde bol postavený Stolec sv. Petra a Stolica Pravdy, ako svetlo sveta, vztýčili trón svojej ohavnej bezbožnosti so zločinným úmyslom, že keď udreli pastiera, ovce môžu byť rozohnané.“ A nariadil modlitbu k sv. Michalovi archanjelovi na záver svätej omše. V dnešnej zložitej dobe, keď pandémia sužuje spoločnosť a obmedzuje sviatostný život katolíkov, útoky Zlého sa znásobujú a mocnie pokúšanie duší k hriechu. Proti satanovi a padlým anjelom sa pápež Lev XIII modlil:

Sv. Michal archanjel, bráň nás v boji,
buď nám ochrancom proti zlobe
a úkladom diabla.
Pokorne prosíme,
nech mu Boh ukáže svoju moc.
A ty, knieža nebeských zástupov,
Božou mocou zažeň do pekla satana
a iných zlých duchov,
ktorí sa na skazu duší potulujú po svete.
Amen.

Ďakujeme za rozhovor.

Želmíra Macháčková

---

KÚSOK SKALICE U VÁS DOMA

Neustále sa snažíme približovať čitateľom naše mesto mnohými spôsobmi. Novinkou je spoznávanie pamiatok vnímaním ich detailov vlastnými rukami. Na druhom konci našej krajiny, až v Spišskej Novej Vsi. Pod rukami majstra, tvorcu papierových modelov Ladislava Jakubča tam vznikla skladačka papierového modelu skalického kostola sv. Michala. Model je v tomto čase po prvom kole vzniku, prvej skúške testovania špecialistami modelármi a po ich pripomienkach čaká na prípadné úpravy. V tej chvíli príde fáza výroby, ktorú zabezpečuje Západotlač Skalica. Na vznik modelu nás upozornila Skaličanka Adriana Hošková, sama vášnivá skalická modelárka. Kým príde model farského kostola na svetlo sveta a do vašich rúk, predstavíme obe osobnosti.

KEĎ ŽENA STAVIA DOMY

Ako prvej sme položili niekoľko otázok Adriane Hoškovej. Rozhovor sa, prirodzene, točil okolo papierových modelov a jej života s nimi.

Ako dievča chytí za srdce tak zdanlivo mužský koníček, akým je modelárčenie?
Môže za to náhoda. Rodičia si priniesli z Grafobalu makulatúru, na ktorej bola vystrihovačka formuly. Bola som zvedavá, či sa to fakt dá z papiera poskladať, aby to vyzeralo ako formula a tak som si jeden hárok schovala, vystrihla a začala lepiť. Kolesá som spojila špajdľami, aby aj jazdila. Priniesla som to ukázať rodičom, že či to tak môže byť a oni zostali prekvapení ako som to mohla spraviť bez návodu. A to bol začiatok. Potom som objavila časopis ABC, ktorý si aj dnes občas kúpim. Pre mňa je to relax, dokážem si pritom utriediť myšlienky.

Koľko papierových modelov ste celkovo postavili?
Nie je ich až tak veľa. Predovšetkým sú všetky menších rozmerov, na tie väčšie som ešte nenašla miesto. ☺

Aký typ modelov máte najradšej?
Najradšej skladám modely historických budov, ako sú kostolíky, zámky, aj keď kedysi dávno som poskladala dva modely tankov z ABC.

Stavali ste model, s ktorým ste sa pre jeho náročnosť mimoriadne natrápili?
Vyberám si skôr modely s vyššou náročnosťou, takže pri každom sa nájdu detaily, s ktorými sa treba viac pohrať.

Z ktorého modelu ste mali po dokončení najväčšiu radosť?
Nemám konkrétny, všetky, ktoré som lepila som robila s rovnakým nadšením.

Staviate papierové modely ešte dnes?
Rada by som, ale momentálne na to, bohužiaľ, nemám ani čas ani priestor, kompenzujem si to návštevami výstav a súťaží modelov.

KRÁSNY PAPIEROVÝ SVET

Autor vystrihovačky skalického kostola sv. Michala Ladislav Jakubčo je nazývaný aj otcom vystrihovačiek na Slovensku. Svoje najkrajšie funkčné stroje, stavebné modely, dopravné prostriedky a rôzne iné vystrihovačky predstavil dokonca súborne v knihe vydavateľstva Perfekt. Verejnosti boli predstavené s tým, že sú „určené nielen pre deti či dospelých milovníkov papierových modelov, ale aj pre tých, ktorí raz za čas zatúžia len tak si niečo pekné vymodelovať a zlepiť. Hotové modely sú vhodnou dekoráciou do izby či kancelárie, ale môžu byť aj pekným a hodnotným darčekom pre najbližších.

S pohľadom na svoju tvorbu modelov sa s vami podelil autor Ladislav Jakubčo sám:

Papierovým modelom sa venujem od svojich šiestich rokov, teda, od roku 1959. Je to už plných šesť desaťročí. Vážnym zásahom do mojich modelárskych predstáv znamenala stavebnica Vážky, čo bol voľne lietajúci model, ktorú som dostal k Vianociam. Od tých čias som začal intenzívnejšie pokukovať po fungujúcich lietadlách, ale na papier, ten úžasný materiál, som nezanevrel. Stále som vytváral vlastné konštrukcie predlôh, ktoré ma inšpiratívne oslovili. Musím sa priznať, že výlet do sveta papierových modelov mal byť iba krátkym, no stal sa takmer celoživotným. Nepoznám nikoho, komu by neučaroval svet modelov. Ich kúzlo ma opantalo už dávno a plynúci čas nemal vplyv na to, aby vyprchalo. Okrem toho som veľmi rád kreslil, takže obe záľuby sa vhodne dopĺňali. Mojim pôvodným povolaním je stavebníctvo, kde som prešiel hádam všetkými jeho fázami od prípravy až po realizáciu stavieb, ale aj investorskú činnosť. Vyštudoval som strednú školu v Prešove a SVŠT v Bratislave. Svoje hobby som po celý čas neopustil. Budovy sa, teda, stali mojou profesiou, len v mojich vystrihovačkách dominuje technika, ktorou som od nich unikal.

Dnes už asi neporátam všetky modely, ktoré som vytvoril, sú ich určite stovky, ak nie tisícka. Nielen modely stavieb, ale aj pracovných strojov, lietadiel, áut, rakiet, kočov, … Často dostávam otázku, ktorý z nich mám najradšej. Popravde – mojím najmilším modelom je vždy ten, ktorý práve dokončím. Cením si slobodu, ktorú v tejto práci mám a tak sa pri výbere predlôh na vystrihovačku riadim mojim inštinktom a možno aj tým, čo sa mi nejako prihovára. Keďže som robil a robím pre detské a mládežnícke časopisy, tak, samozrejme, niekedy vytvorím aj model na objednávku, ale inak mám vo výbere voľné ruky. Tak aj model kostola sv. Michala v Skalici som si vybral práve preto, že ma hneď na prvý pohľad zaujal. Je rovnako osobitý ako ľudia tohto regiónu. Som Spišiak, preto viem o čom hovorím a naviac, asi prekvapujúco v tejto chvíli, nikdy som v Skalici nebol.

Podklady na vystrihovačky sa kedysi zháňali veľmi ťažko, v dnešnej dobe internetu sú podmienky neporovnateľné. Tým sa aj tá prípravná fáza zjednodušila. Dĺžka prípravy vystrihovačky je však priamo úmerná i jej zložitosti, preto sa práca na nej pohybuje od jedného mesiaca až po celý rok. Mojim veľkým pomocníkom je i znalosť kolineárnej fotogrametrie, ktorú som sa naučil v škole. Aj samotné kreslenie prešlo vývojom, od ručného k elektronickému.

Vo svete počítačov existuje množstvo grafických programov, ktoré konštrukciu i grafickú úpravu vystrihovačiek uľahčujú a posúvajú na úplne inú úroveň, no kúzlo ručnej práce nenahradia. Pri konštrukcii vystrihovačiek platí rad pravidiel, ale asi najdôležitejším je zohľadnenie hrúbky papiera. Preto je pre mňa dôležitá komunikácia a spolupráca s vydavateľom. Tak sa teším aj na realizáciu skalického kostola sv. Michala. V budúcnosti nie je vylúčené, že sa pustím i do ďalších skalických stavieb, lebo viem o ďalších kandidátoch, ktorí určite stoja za pozornosť. Napríklad Karner, Spolkový dom, či rad meštianskych domov alebo rotunda. Myslím si, že to pre mňa bude milý dôvod Skalicu osobne navštíviť.

Želmíra Macháčková