Na našom redakčnom stole sa objavila kniha Príbehy Skalického rubína a Skalického trdelníka, ktorá je skalickým patriotom blízka témou a vzácna obsahom. Hosťom nášho rozhovoru je jej autor, spisovateľ, publicista, prekladateľ, skalický rodák Pavol Dinka, pre ktorého je Skalica a Záhorie trvalým inšpiračným zdrojom. Nášmu regiónu sa venuje aj v knihách František Buchta – Skalica a Záhorie (2008, v spoluautorstve s Františkom Buchtom), Skalica a Skaličania v literatúre (2012), Skalické búdy – príbehy o vinohradníkoch a víne (2015, viackrát literárne ocenená). Okrem toho nahovoril do Záhoráckeho rádia vyše stovky relácií o našom meste a okolí, vydal cédečko s názvom Dr. Janko Blaho: Vyznanie Záhoriu piesňou i slovom (2008). A navyše popritom pripravuje do nášho časopisu rubriku Skalické ulice.
Ako vznikli Príbehy Skalického rubína a Skalického trdelníka?
Občianske združenia SKALICKÝ TRDELNÍK a Vínna cesta Záhorie podali na môj podnet Centru pre tradičnú ľudovú kultúru žiadosti o zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska pre receptúry Skalického trdelníka a Skalického rubína. Túto agendu totiž sledujem ako žurnalista pre oblasť kultúry i ako spisovateľ literatúry faktu už od jej vzniku v roku 2011. Nedalo mi, teda, aby som Ľudovíta Bráneckého, predsedu oboch združení, na túto možnosť neupozornil. V súvislosti s tým som sa zaviazal, že napíšem zhruba 60-stranovú brožúrku o obidvoch prvkoch, ktorú pošleme dodatočne do Centra pre tradičnú ľudovú kultúru. Lenže z brožúrky sa stala obsiahla kniha Príbehy Skalického rubína a Skalického trdelníka v rozsahu 700 strán, ktorá uzrela svetlo sveta 19. mája 2021. Na jej úvodnej strane svieti veľkými písmenami toto motto: „Kniha si kladie ambíciu prispieť k zaradeniu originality Skalického rubína a Skalického trdelníka do nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.“
Inak povedané, jedinečnosť Skalického trdelníka najprv uznala Európa, teraz išlo o to, aby sa mohol pochváliť primátom aj v rámci Slovenska…
Nie je celkom v poriadku tieto dva prípady porovnávať. Skalický trdelník je nositeľom certifikátu Európskej únie o chránenom zemepisnom označení (CHZO) zo 14. decembra 2007, ale to hovorí o jeho unikátnosti a o práve na značku, ktorej súčasťou je informácia, že ten pravý trdelník je len zo Skalice a okolia. Najnovšie sa však ocitol i na Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Stalo sa tak 3. decembra 2021, keď ministerka kultúry SR Natália Milanová slávnostne zapísala do tohto výnimočného zoznamu našu preslávenú sladkú dobrotu spolu s ďalšími piatimi tradičnými kultúrnymi prvkami. Nositeľom certifikátu je občianske združenie Skalický trdelník.
V akej spoločnosti prijímaných kandidátov sa trdelník ocitol?
Vo veľmi vyberanej – a to spolu s jánošíkovskou tradíciou, tancami s vyhadzovaním v myjavsko-trenčianskej oblasti, črpákmi, goralskou kultúrou a karičkou z Parchovian. Doterajšia rodina 26 prvkov tohto exkluzívneho zoznamu sa tak rozšírila na 32. Skalický trdelník tým zaujal významné a dôstojné miesto, napríklad popri takých prvkoch ako fujara, drotárstvo, modrotlač, modranská majolika, čičmianske ornamenty atď.
Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva je značne nesúrodý. Aké sú kritériá, aby bol nejaký produkt či prejav do neho zapísaný?
Nehmotné kultúrne dedičstvo zahŕňa v sebe praktiky, reprezentácie, poznatky, zručnosti, ako aj nástroje, predmety, artefakty, ktoré si spoločenstvá a skupiny odovzdávajú z generácie na generáciu. Patria sem neústne tradície, ale i prejavy, vrátane jazyka ako nositeľa nehmotného kultúrneho dedičstva, interpretačné umenie, rituály a slávnostné udalosti, tradičné remeslá a výtvarný prejav. Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska je súpisom jeho najvýznamnejších prvkov a praktík.
Ako prebieha proces prihlasovania a prijímania do zoznamu?
Celú agendu koordinuje a administruje Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru, ako odborné pracovisko Slovenského ľudového umeleckého kolektívu, pod gesciou ministerstva kultúry. Výzvu na predkladanie nominácií vyhlasuje ministerstvo kultúry. Každý návrh posúdi v prvej fáze najmenej jeden nezávislý odborný oponent – expert na príslušnú oblasť nehmotného kultúrneho dedičstva. V druhej fáze posudzuje nominácie odborná komisia, ktorá navrhne vybrané prvky na zápis do zoznamu a odobrí ich ministerka kultúry. Implementácia ochranných opatrení všetkých zapísaných prvkov sa monitoruje a vyhodnocuje pravidelne každých šesť rokov.
Na čo slúži taký reprezentatívny zoznam?
Jeho cieľom je posilniť v spoločnosti vedomie a uznanie dôležitosti nehmotného kultúrneho dedičstva, sprístupniť širšej verejnosti jeho najvýznamnejšie prvky a zároveň zdôrazniť nevyhnutnosť ich ochrany a revitalizácie, podporovať účasť nositeľov tradícií a povzbudzovať ich pri propagovaní všetkého krásneho a užitočného, čo vytvorili naši predkovia.
Keďže Európska únia uznala aj jedinečnosť Skalického rubína, má tento produkt šancu dostať sa aj do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska?
Nepochybne má, hoci v prvom kole neprešiel. Odborná komisia ho odmietla s tým, že „komerčné gastro produkty nie sú opodstatnenými nomináciami“. Bolo to šalamúnske rozhodnutie, takpovediac nezrozumiteľné, akoby trdelník nebol takisto komerčným gastronomickým produktom. Ľudovít Bránecký sa správne rozhodol, že na Skalický rubín podá žiadosť znovu s precíznejším a podrobnejším zdôvodnením. Zápis do reprezentatívneho zoznamu nepadne totiž záujemcom len tak ľahko do lona. Musí byť niekto, kto sa o to bude starať. Treba si podať žiadosť a vyplniť príslušné tlačivá. Návrhy prvkov na zápis do reprezentatívneho zoznamu môžu predkladať právnické osoby i fyzické osoby, štátne kultúrne a spoločenské inštitúcie, občianske združenia, nadácie a ďalšie mimovládne organizácie, lokálne spoločenstvá.
Čo sa zmenilo pre Skalický trdelník jeho zápisom do zoznamu?
Predkladatelia prvku sú po úspešnom zápise nositeľom certifikátu o zápise prvku, zodpovedajú za vypracovávanie hodnotiacich správ o stave prvku. V tomto prípade je to občianske združenie Skalický trdelník. Nositelia certifikátu môžu v záujme uchovania a zveľaďovania zapísaného prvku žiadať príslušné inštitúcie o dotáciu. Ešte sa žiada upozorniť, že prvky a aktivity zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska výrazne propaguje mobilná výstava v troch jazykoch (slovenskom, anglickom, francúzskom). Od roku 2011 zavítala výstava viackrát do zahraničia, napríklad do Paríža, do sídla UNESCO, do Nemecka, Chorvátska a podobne. Prirodzene, s veľkým záujmom sa stretla aj v rozličných mestách našej vlasti. Výstavu si možno zapožičať.
Ďakujeme za rozhovor. Skalickému trdelníku želáme ešte storočia slávy a predovšetkým obľúbenosti. Veríme, že Skalica má do zoznamu ešte čo ponúknuť. Ako výnimočný poklad dávame do pozornosti Skalickú mestskú reč, ktorá by sa na zozname iste vynímala.
Redakcia
Zo špecifikácie Skalického trdelníka, schválenej nariadením Európskej komisie č. 1485/2007zo 14. decembra 2007
Opis: Skalický trdelník je jemné pečivo tvaru dutého valca, s vnútorným priemerom 3 – 5 cm a vonkajším priemerom 6 – 10 cm. Vyrába sa tradičným spôsobom namotaním vykysnutého jemného cesta na „trdlo“. Namotané cesto sa potrie rozšľahanými bielkami a posype sekanými vlašskými orechmi alebo mandľami, alebo marhuľovými jadrami, alebo ich zmesou. Následne sa upečie sálavým teplom do zlatista a po upečení sa posype mletým cukrom zmiešaným s vanilkovým cukrom. Charakteristické senzorické vlastnosti sú dané posekanými orechmi, marhuľovými jadrami, vanilkovým cukrom a spôsobom pečenia. Skalický trdelník sa na trhu ponúka v balení jednotlivo, a to v dvoch veľkostiach odlíšených hmotnosťou výrobku. Základná hmotnosť je 500 gramov, pričom je možné ho ponúkať aj v polovičnej hmotnosti 250 gramov, pri zachovaní základných parametrov vonkajšieho a vnútorného priemeru. Balenie Skalického trdelníka je v potravinárskej fólii, a takto zabalený môže byť vložený do papierového obalu. Papierový obal môže byť potlačený čiernobielou alebo farebnou potlačou, pričom v texte potlače je použité označenie výrobku „Skalický trdelník“.
Vlastnosti
Farba: žltá zvnútra, povrch zlatohnedý
Konzistencia: jemná, nesmie byť tvrdá, lámavá
Vôňa a chuť: lahodná, príjemná po pečení, posekaných orechoch, marhuľových jadrách, vanilke, nesmie byť kvasnicová, zatuchnutá, dymová
Zloženie: Receptúra cesta sa iba mierne odlišuje u rôznych výrobcov.
Najčastejšie sa používa cesto zložené z uvedených ingrediencií: pšeničná múka polohrubá, vajcia, droždie, mlieko, kryštálový cukor, aróma na báze etyl-oxy-hydrátu, citrónová kôra, soľ, muškátový orech, posekané vlašské orechy, mandle, marhuľové jadrá, bravčová masť, rastlinný olej, maslo, mletý cukor, vanilkový cukor.
Zemepisná oblasť
Výroba Skalického trdelníka sa uskutočňuje na vymedzenom území Slovenskej republiky, ohraničenom zo severu štátnou hranicou s Českou republikou, západnú hranicu vymedzenej oblasti tvorí rieka Morava, južnú hranicu tvorí rieka Myjava a východnú hranicu od mesta Senica po štátne hranice s Českou republikou tvorí rieka Teplica.
