Mlčanlivé striedanie stráží

Zdroj: 123rf.com

Od vyhlásenia na Valnom zhromaždení OSN v roku 1990 patrí 1. október seniorom. Vtedy, pravdepodobne, začali správy o starnutí svetovej populácie a strach o to, že skôr alebo neskôr budeme v tento deň viac všímaní my všetci. To sme vedeli. Zaujímavé však je ako definovala zdravé starnutie Svetová zdravotnícka organizácia – ako „… proces uchopenia a optimalizácie príležitostí pre fyzickú, sociálnu a duševnú pohodu počas celého života. Dlhodobá príprava prebieha počas celého života človeka. Tvorí súčasť výchovy k manželstvu a rodičovstvu, zdravotnej výchovy, ale aj občianskej a etickej výchovy na školách a premieta sa do primeraných postojov k starnutiu a staršej generácii.“ Dúfajme, že je to skutočne tak.


AKO NAČÚVAŤ S POROZUMENÍM

„Mladá generácia má pocit, že s ňou prichádza lepší svet. Stará garda má pocit, že s ňou ten lepší svet odchádza.“ — Karel Čapek

Problém vzťahov medzi generáciami a ich vzájomné pochopenie nie je na prvý pohľad tak veľký a už vôbec nie nový. Dešpekt mladých voči starším, ktorí „už vôbec nerozumejú tomuto svetu“ a podceňovanie mladých, ktorí „pánboh nás ochraňuj, ak raz takto nezodpovedne povedú túto spoločnosť“ sa opakuje celé veky. A v danej chvíli majú v podstate pravdu, pretože každý pozerá na svet z inej strany a tak ten svet v ich očiach vyzerá inak. Stále viac sa však prehlbuje priepasť.

Najstaršia generácia často hodnotí minulosť a na základe svojich skúseností, ktoré však vychádzajú z „ich“ už zaniknutého sveta, odhaduje budúcnosť. Najmladšiu, aktívnu generáciu však často minulosť takmer vôbec nezaujíma (vrátane dejín) a budúcnosť je pre ňu teraz, v prítomnosti. „Problematika vzťahov medzi pokoleniami je predmetom pozornosti už najmenej troch generácií predstaviteľov sociálnych vied“, uviedol časopis Sociální pedagogika. Lenže, ak patria vedci k rôznym generáciám, rôzny je aj ich pohľad, pretože každá z týchto generácií má iné hodnoty, motiváciu, ciele, … Dostávame sa do začarovaného kruhu.


KAŽDÝ Z NÁS STOJÍ V STREDE

Pre otvorenie témy nemusíme chodiť až k svetovým vedcom. Psychologička Mgr. Ľubica Pochylá z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Holíči pre Skalický Obzor napísala: Dnešná doba je veľmi rýchla, sprevádzajú nás časté zmeny, ktorým sa musíme neustále prispôsobovať. Dotýkajú sa mnohých oblastí nášho života a nevyhýbajú sa ani oblasti komunikácie.

Často sa objavujú nové výrazy, väčšinou odvodené z anglického jazyka, a tie v bežnej komunikácii podliehajú univerbizácii. Asi najmarkantnejšie je to viditeľné na výrazových prostriedkoch našej mládeže a to či už v ústnom alebo písomnom prejave. Ponúkam zoznam najčastejšie používaných výrazov adolescentov, ktoré som získala priamo od nich pri práci v školách skalického okresu. Som presvedčená o tom, že ich poznanie vám môže pomôcť lepšie im porozumieť.


VIETE, KAM PATRÍTE?

Okrem iného je však problém aj v tom, že nikdy v histórii nebol tak priepastný rozdiel medzi svetmi „starých a mladých“ – odborníci ho pokrájali viac na drobné. Pokrok je totiž tak rýchly, že technické prelomové etapy, na ktoré predchádzajúce generácie čakali desiatky a desiatky rokov, teraz akoby prichádzali v čoraz kratších rozstupoch. Ich život sa nesie v znamení vynálezov, ktoré ich sprevádzali a predovšetkým ovplyvňovali (treba si však uvedomiť, že vynálezcovia patrili zväčša ku generácii pred nimi).

Vyleteli sme do vesmíru, vynašli počítač, pripojili sme ho satelitmi do siete k celému svetu a napokon sme ho zmenšili do vrecka, aby sme mohli byť všade a súčasne všetkým na dosah. Nový pohľad nás delí na „veteránov“ (narodení medzi rokmi 1939 a 1947), povojnovú generáciu – tzv. „baby boomers“ (1948 – 1963), „generáciu X“ (1964 – 1978), „generáciu Y“ (1979 – 1991) a „generáciu Z“ (narodení po roku 2000). Ani tu však nie je celkom zhoda a ak v rozdelení je, mierne sa líšia roky, generácie ohraničujúce. V princípe sa však zhodujú na tom, prečo toto delenie platí. A ešte na tom, že „generácia Z“ je už celkom iná ako generácia ich rodičov a že ide o technicky najbystrejšiu generáciu všetkých čias.


ODSÚDENÍ NA KOMUNIKÁCIU

Napriek rozdielom vo vedomostiach, či skôr v oblastiach, do ktorých vedomosti a zručnosti jednotlivých generácií patria, musíme všetci spolu komunikovať. Pre povojnovú generáciu to znamená rozprávať sa tvárou v tvár a keď to inak nejde, tak prinajhoršom cez telefón. „Generácia X“ akceptuje správu poslanú kamkoľvek, priamo od danej osoby, no a pre „generáciu Y“ je to akákoľvek informácia, posielaná cez technológie 24/7 (prístup 24 hodín denne, 7 dní v týždni – pozn. red.). Vzájomné nepochopenie v prvom rade však vyplýva z celkom odlišných pozícií.

Kým pre povojnovú generáciu bolo cieľom života zanechať tu svoju stopu, už pre „generáciu X“ bola najdôležitejšia nezávislosť a pre „generáciu Y“ nájsť v živote a v práci zmysel. Motiváciou povojnovej generácie je pocit uznania a byť potrebný, pre „generáciu X“ je to autonómia a nezávislosť a pre „ypsilonov“ získavanie nových zručností a spätná väzba. S tým súvisí aj predstava o prejave uznania – povojnovej generácii stačí známosť mena a prestíž (istým spôsobom, teda, sláva), „generácia X“ chce plán, ktorý dopomôže k vyváženosti medzi prácou a osobným životom, no pre „generáciu Y“ je najlepším uznaním poskytnutie príležitostí kariérneho rozvoja.


VIETE, ČO ZNAMENÁ, KEĎ VÁM VNUCI NAPÍŠU DO SMS ALEBO DO E-MAILU TOTO?

Skratky pôvodom anglické

zdroj: Wikipédia


SVETOVÝ BABYLON

Jedna vec je pochopiť záujmy, či rebríček dôležitosti problémov a hodnôt, a iná vec je rozumieť jazyku, v ktorom tá generácia hovorí. Tento problém sa zase týka predovšetkým „generácie Z“, ktorá už vyrástla s mobilom vo vrecku, so slúchadlami v ušiach a stovkami virtuálnych priateľov v niekoľkých virtuálnych sieťach. Niet sa čo čudovať, že čas je nedostatkovým tovarom a komunikačné posolstvá sa skracujú, takže sa do niekoľkých písmen dostane všetko, čo treba. Niečo na spôsob SOS.


Archív: Gymnázium F.V.Sasinka

MLADÍ SO STARÝMI

Boli sme zvedaví, ako pri takejto zmene výrazových prostriedkov komunikujú tínedžeri so seniormi v našom meste. Ako vzorku „generácie Z“ sme si vybrali študentov skalického gymnázia s vedomím, že pri elektronickej mobilnej komunikácii nehrá čas ani vzdialenosť žiadnu úlohu. V tomto smere je Skalica rovnako svetová ako hocijaké iné mesto, ďaleko za hranicami, no súčasne študenti, ako živí ľudia, pochádzajúci z tohto prostredia, sú možno ovplyvnení výchovou silnejšie ako ich vrstovníci práve v tom svete a silnejšie sú aj rodinné väzby, ktorých sú súčasťou. Uvádzame súhrn odpovedí (jednotlivé odpovede sú oddelené lomítkom):

  1. Používate v hovorovej reči mnoho slangových slov a aké?
    Áno – kamka, kámo, seva / Používam. / Trap, flexiš, aka, pass, fess, čus, …/ Áno – matika, kámo, čús, … / Áno. / Áno. / Áno, rôzne. / Áno, všelijaké.
  2. Používate v mobilnej a počítačovej komunikácii symboly, emotikony a písmenové skratky?
    Áno – ct, wtf, btw, tvl, … / btw, smajlíky / Používam smajlíkov a skratky. / Áno – erl, asap, aka, tb, s5, … / Áno, používam. / Používam takmer všetky emotikony. / Áno, používam mnoho symbolov a emotikonov. / Áno, používam. / Jasne, krásnych smajlíkov.
  3. Poznáte témy a problémy starých rodičov a seniorov?
    Ich zdravotné ťažkosti, čo ich trápi, čo robila tá alebo ten v dedine. / Zdravotné problémy. / Zdravotné a rodinné problémy. / Peniaze, zdravie, rodinné vzťahy, … / Nie, nepoznám. / Áno, zaujímajú sa o ekonomické a ekologické problémy. / Týkajú sa ekonomických problémov. / Nie, nepoznám. / Nemám starých rodičov.
  4. Ako sa líši váš jazyk a slová, celkovo reč od seniorov?
    Používame hlavne anglické slová a ich skratky. / Používame viac cudzích slov. / Jazyk mladších je viac uvoľnený, bez žiadnych pravidiel, väčšinou sú slová prebrané z iných jazykov. / Majú zastarané výrazy, iné názory. / Používam viac slangových slov. / Nijako. / Nijako. / Vyjadrovaním a spôsobom kombinovania slov, my používame rôzne nové slová a slang, kým seniori používajú zastarané slová a archaizmy. / Sme expresívnejší a vulgárnejší.
  5. Je pre seniorov prínosom rozprávanie sa s mladou generáciou?
    Dozvedia sa ako čo v dnešnej dobe funguje, čo sa deje vo svete okrem toho, čo vidia v televíznych novinách. / Dozvedia sa viac o internete a nových technológiách. / Určite, viac sa dozvedia o modernom svete. / Sú viac oboznámení s dnešnou dobou. / Neviem. / Možno áno – možno nie. / Dozvedia sa dôležité novinky. / Dozvedajú sa ako žijeme a môžu porovnať. / Neviem, nie som senior, ale teoreticky to môže omladiť ich ducha.
  6. O čom sa so seniormi najradšej rozprávate?
    O škole, voľnom čase, o ich živote v našom veku. / O ich spomienkach, keď boli mladí. / O ich detstve. / O ich živote. / O minulosti. / Odovzdávajú nám znalosti a skúsenosti. / O ich detstve a zážitkoch z ich mladosti. / O zážitkoch a politike.
  7. Dokážu seniori pochopiť vaše problémy a názory?
    Ako kto, je to podľa osobnosti človeka. / Ako ktorí a ako ktoré problémy a názory. / Väčšinou áno. / Ako ktoré. / Áno, dokážu. / Ako kedy. / Nerozprávam sa s nimi o tom. / Niekedy. / Áno, dokážu. / Mnohokrát áno, ale predsa sú z inej doby. Mnohé naše problémy sú pre nich banálne.

Možno sa javí, že malé množstvo opýtaných môže skresľovať konečný obraz, no odpovede sú v podstate veľmi podobné a predvídateľné. Možno trocha klišé. No najcennejšie na tom je samotný kontakt. A ten neprebieha len medzi generáciami v rodine.


DOBROVOĽNÍCTVO A CHUŤ POMÁHAŤ

O aktivitách študentov hovorí Mgr. Iva Hnátová, profesorka skalického gymnázia: … nie sú až tak populárne medzi mladými ľuďmi, no napriek tomu sa na našom gymnáziu F. V. Sasinka v Skalici našli mladí, ktorí sami prišli s touto myšlienkou a vytvorili dobrovoľnícku organizáciu s názvom „Gympel pomáha“. Táto organizácia sa snaží organizovať rôzne charitatívne akcie a motivovať mladých ľudí pre zmysluplné využitie voľného času. Jednou z našich priorít sú aj skalickí seniori z Jesénie. Nakoľko je tu veľa seniorov imobilných, tak sme sa rozhodli, v rámci svojho voľného času, občas ich navštíviť a spestriť im deň prechádzkami, rozhovorom s nimi a dozvedieť sa niečo o ich životoch.

Na základe našej spolupráce nás seniori z Jesénie pozvali na deň otvorených dverí, ktorý sa konal pri príležitosti osláv ich 5-ročného výročia. V budúcnosti by sme chceli našu spoluprácu rozšíriť aj o ďalšie aktivity a pomoc v čom bude treba. Snažíme sa tému dobrovoľníctva a charity rozšíriť aj medzi ostatných mladých ľudí a preto sme si založili aj vlastný facebookový profil, pomocou ktorého sa snažíme dostať do povedomia širšej verejnosti a ukázať, že pomáhať má zmysel.

Zdroj: www.zpssi.sk

JESEŇ ŽIVOTA MÔŽE MAŤ KRÁSNE FARBY

V okrajovej časti Skalice sa okrem Zariadenia pre seniorov nachádza aj zariadenie s príznačným názvom Jesénia. Dlhá história začala v roku 1987 ako penzión pre seniorov, v roku 2003 bolo reprofilované na domov dôchodcov a v roku 2009 prišlo k zmene názvu na základe legislatívy na Zariadenie pre seniorov Skalica. V roku 2012 bola zariadeniu udelená cena Mesta Skalica. Neskôr v roku 2014 bola vybudovaná nová časť – Jesénia.


STAROBOU AKTIVITA NEKONČÍ

Svoj pohľad na život seniorov a ich kontakt s mladou generáciou nám poskytla riaditeľka ZpS Skalica a Jesénia Skalica PhDr. Martina Štepanovská, PhD.:

Sme otvorené zariadenia a naši seniori sú vo voľnom režime. Sú v kontakte s mladými ľuďmi z rodinných vzťahov a tiež v rámci našich programov a aktivít. Témy ich rozhovorov sú rôzne. Pri rodinných stretnutiach a návštevách, samozrejme, nie sme my ako pracovníci priamo účastní, vidíme však a vieme posúdiť pozitívny vplyv emócií z kontaktu, radosť, potešenie, povzbudenie, … Seniori sú šťastnejší a keď sú šťastní, sú aj zdravší. Prax, aj skúsenosti, potvrdzujú teórie o prínose pestovania a udržiavania medzigeneračných vzťahov.

Našou úlohou je plánovať také sociálne služby, ktoré obsahujú aj programy, podporujúce kontakty seniorov s mladými ľuďmi. Potrebujú sa mladým pochváliť, napríklad úspechmi v rehabilitácii, v nácviku stratených zručností, výsledkami tréningov pamäti, vlastnými výrobkami z terapie, košíkmi, výšivkami, kresbami, fotečkami z mladosti a podobne. Tínedžeri im zase pomáhajú napríklad zvládať modernú techniku, mobily a internet – to všetko úspešne funguje aj u nás v zariadení.

Starí ľudia milujú a vyhľadávajú mladosť, úprimnosť, energiu. Pozornosť, empatiu a záujem o nich stokrát vrátia v podobe múdrych rád. Radi poučujú, spomínajú a porovnávajú ako bolo kedysi. Úplne ideálne je dostávať toto všetko zo strany svojich rodín. Žiaľ, niektoré rodiny už nefungujú a „čo to sa občas pokazí“. Keď je priestor aj vôľa, vyzývame k zmiereniu a odpusteniu, k obnove vzťahov. Až sú vyčerpané všetky možnosti a prítomnosť mladých v rámci rodiny chýba, potom je naša snaha smerovaná k náhradným kontaktom a voľbe aktivít a programov, pri ktorých je prítomnosť detí a mladých ľudí v zariadení, kultúrno spoločenské podujatia, vystúpenia, študenti na praxi a podobne.

Pre kontakt seniorov s mladými je dôležité vytvárať príležitosti, podmienky. Pretože z tohto profituje celá spoločnosť, rodina aj jednotlivci. Predávanie hodnôt, spomienok a tradícií, ich uchovanie, úcta, slušnosť a láska je to, čo dnešná doba potrebuje. Obsah a význam pojmu „medzigeneračne“ má potenciál tieto atribúty násobiť! Medzigeneračný dialóg patrí k našim trvalým prioritám v poskytovaní sociálnych služieb v našom Zariadení pre seniorov Skalica aj v Jesénii.

Tvorivé dielničky, sprevádzanie seniorov na vychádzkach, čítajúce babičky v materských školách, kultúrne vystúpenia detí materských škôl, základných škôl, školských klubov, animátorov z farskej charity, aktivity skalických študentov „Gympel pomáha“, Freďákov a rôznych iných organizácií, ďalej priateľstvá a spolupráca s mladými ľuďmi zo Zeleného domu, či z Mikáda, sprevádzanie detí cez priechody pre chodcov pri budovách škôl. Sú to vzácne, príjemné chvíle a okamihy, nechýbajú úsmevy aj dojatie … Toto všetko priaznivo vplýva na kvalitu života seniorov v našich zariadeniach. Medzigeneračné kontakty tiež pozitívne vplývajú na celkovú atmosféru a pohodu medziľudských vzťahov medzi obyvateľmi a zamestnancami. Veď sme jedna veľká rodina a domácnosť.


Archív: Gymnázium F.V.Sasinka

SENIORI S MLADÝMI

Bez dlhých rečí sme sa spýtali seniorov na to ako vnímajú komunikáciu oni. Uvádzame súhrn odpovedí (jednotlivé odpovede sú oddelené lomítkom):

  1. Ste v kontakte s mladou generáciou?
    Áno, s vnukom a kamarátmi našich detí. / Som v kontakte s vnúčatami vo veku 17 až 31 rokov. / Len sporadicky v mojom okolí. / So synovcovými deťmi a kamarátkinými vnučkami. / Hlavne v hromadnej doprave. / Áno, s deťmi a vnúčatami. / Som v kontakte s vnukmi 36 a 40 rokov. / Syn, dcéra, štyria vnuci. / S dospelými vnukmi. / Nie, niekedy s vnučkou. / Nie, mám jedného vnuka, ale žije v Brne. / Áno, synovcovi chlapci a neterina dcéra. / Áno – komisia kultúry, súbor, rôzne programy. / Áno – deti, vnúčatá, športové súťaže, na verejnosti.
  2. O čom sa spolu rozprávate? Viete, čo ich zaujíma?
    Som rada, že sa učia cudzie jazyky, bude im to potrebné. / Skôr si len vymieňame slušné priateľské pozdravy. / S každým o inom – vie-
    ra, vyšívanie, knihy, kvety, počítače, veda. / Málo sa rozprávame, lebo oni sa asi hanbia. / Starších zaujíma popri práci cestovanie, svet berú idealisticky. / Rozprávajú o svojich zážitkoch z turistiky. / O rodine, politike, školstve, športe. Zaujíma ich život za socializmu. / O škole, ich robote, cestovaní. / Väčšinou o kultúre a hudbe. / Bavíme sa o ich práci. / Problematika v meste, životné prostredie. / O športe, technike, prioritách …
  3. Rozumiete jazyku mladých ľudí? Používajú mnoho cudzích slov …
    Ja už nerozumiem cudzím slovám. / Našťastie ešte stále áno, ale ich „levely“ nie sú mojimi. / Čiastočne, čomu nerozumiem, na to sa pýtam. / Neprekvapujú ma cudzie slová, ale vulgarizmy. / Rozumiem. / Nepoužívajú predo mnou cudzie slová. / Ich jazyku rozumiem, hoci je hlavne ten internetový veľmi odlišný. / Rozumieme si, ale cudzie slová nepoužívame. / Ani nie, oni žijú inak. / So mnou sa bavia aj bez cudzích slov. / Nová terminológia v IT, slang. / Oveľa ťažšie je porozumieť jazyku ich rodičov.
  4. Zvládate a používate moderné technológie? Mobil, počítač, internet, …
    V mojom veku už len mobil. / Iba počítač, chránim si svoje súkromie. / Mobil, počítač a internet čiastočne. / V mojom veku už veľmi nie. / Používam mobil, v menšej miere počítač a internet. / Používam mobil. / Mobil, čiastočne počítač. / Mobil. / Čiastočne mobil. / Mobil. / Áno, ale s pomocou. / Áno. / Áno, občas sa musím priučiť.
  5. Pociťovali ste nejakú mieru neporozumenia zo strany starších ľudí, keď ste boli mladí?
    Vždy sme počúvali rady starších. / Nespomínam si na nedorozumenia, iba na napomínania. Tie boli pádne a zrozumiteľné. / Starší napríklad trvali na svojom mieste v kostole, tvrdohlavo si robili veci po svojom, nedali si povedať, robili nákupy, ktoré nedokázali uniesť … / Nepociťoval, ale tiež vyjadrovali pochybnosti, ako sa dokážeme uživiť. / Na dedine sme si starých ľudí vážili. / Nepociťovala, navzájom sme si rozumeli. / Pociťovali sme aj jedno, aj druhé. / Babke išla na nervy hlasitá hudba, ako teraz mne. / Boli sme vedení k úcte, učili sme sa od starších.
  6. Prejavuje niekto záujem o vaše názory a skúsenosti pri riešení problémov v meste alebo medzi ľuďmi?
    Neviem, či by sa mal niekto baviť o mojich názoroch. / Nemám dojem, ale asi mojou vinou. / Neviem, na dedine má každý starosti zabezpečiť svoju rodinu. Mali sme ťažký život. / Nie v meste, ale v našom zariadení. / Áno, čiastočne. / Nie. / Nie. / Ani nie. / Väčšinou áno. / Áno.
  7. Ste zapojení alebo chceli by ste sa ešte zapojiť do diania v meste?
    Neviem konkrétne do čoho by som sa ešte zapojila. / Nie, som skôr typ pozorovateľa a svoje názory si nechávam pre seba. / Vzhľadom na môj stav je to takmer nemožné. / Nie. / Nie. / Mám obmedzenú mobilitu, ale ani nemám možnosť. / Nie. / Nie. / Kultúra, práca pri MZ. / Som zapojený do organizácie športového života v meste.
  8. Veríte tomu, že dnešní mladí dokážu o krátky čas riadiť spoločnosť a posúvať svet dopredu?
    Mladí by mali viac riadiť našu spoločnosť, aby sa situácia u nás zlepšila. / Starší sa vždy domnievajú, že im chýbajú skúsenosti, nadhľad a myslenie v súvislostiach. / Dúfam, že slušní mladí sa vyvarujú starých chýb a napomôžu vývoju spoločnosti. / Verím, život ich k tomu donúti. / Verím. / Áno. / Veríme, ale nevieme posúdiť kam. / Verím. Majú znalosti, vedia viac spolu riešiť. / Musíme veriť, že im nebudú príkladom dnešní politici. / Áno, ale liberalizmus musí mať určité hranice. / Áno, vyžaduje si to cesta vpred. / Budú musieť riešiť mnoho problémov, ktoré my sme riešiť nemuseli. Držím im palce.
  9. Čo by ste chceli odovzdať mladým a čím by ste sa chceli obohatiť od nich?
    Aby boli statoční v tejto dobe a tak to bude lepšie aj pre starších. / Odovzdať čo viem, od nich už nič. / Mladí málo čítajú knihy a my by sme sa mali od nich naučiť lepšie ovládať počítače. / Vzájomné porozumenie a úctu navzájom. / Snažím sa odovzdať svoje skúsenosti, no nie vždy s pochopením. / Teší ma, že vnukov zaujímajú moje spomienky. / Rada by som od nich získala odvahu žiť v rôznych častiach sveta. / Každý musí robiť svoje chyby, nevyžiadaná rada je ako nôž do chrbta. / Aby na sebe statočne pracovali a boli slušní. / Nepodceňovať starších len pre iný názor. / Aby sa neučili na vlastných chybách a brali do úvahy skúsenosti predošlých generácií. Súčasne, aby dokázali mať radosť a dokázali ju rozdávať.
  10. V čom si myslíte, že je dnešná mladá generácia lepšia ako vaša?
    Je im umožnené študovať tiež v zahraničí. / Nemyslím si to, mladí si myslia, že áno. / Lepšie ovláda techniku. / Lepšia je technicky. Horšia v bezcitnosti bez výčitiek svedomia. / Náš život bol náročnejší, mladá generácia berie všetko samozrejme a málo pozerá do budúcnosti. / Dnešná generácia je viac nadaná, no menej zručná. / Je lepšia v jazykovom vybavení a technike. Horšia v osobnej komunikácii. / Mladí sú vzdelanejší, majú viac peňazí, lepšie školy. / Je rozhodne viac vzdelaná. / Je vynaliezavá, ale vulgárna. / Mladí majú odvahu riešiť problémy bez záťaže minulosťou. Chybou je, že neuznávajú, čo bolo vybudované v minulosti. / Je skôr iná. Má odlišné podmienky, viac informácií, viac cestuje. Ale žije menej voľne, je viac kontrolovaná a vedená dospelými.
  11. Zapojili ste sa niekedy do nejakého programu, ktorý mal za úlohu zbližovanie generácií?
    Boli to hudobné podujatia. / Nie, len vo svojej profesijnej práci. / V Bratislave som navštevovala chorých a telesne postihnutých. / Nie. / Medzigeneračné športové aktivity. / Nie. / Áno. / Nie. / Samozrejme. / Nezapojil. Pri vzájomnom rešpektovaní nie je treba špeciálne programy.
Archív: Gymnázium F.V.Sasinka

KONIEC KONCOV

Zdá sa, že sme vás zahltili množstvom informácií, chaosom odpovedí a množstvom nezosúladených názorov. Ako ktosi odpovedal už na začiatku tejto našej témy: Záleží na osobnosti. Tak. Sme každý jedinečný, no každý z nás patrí do nejakej spoločenskej, či záujmovej skupiny. Tam sa zaraďujeme, komunikujeme s ostatnými. Lenže jednou z kategórií, kam nás zaradí život bez nášho súhlasu a pričinenia, je vek. V istom čase patríme k mladým, napokon k seniorom, aj keby sme ako nechceli.

Celá naša téma je o tom, že tieto generácie musia spolu žiť a to znamená snažiť sa porozumieť si. Mohli sme citovať mnoho múdrych materiálov o tom, ako je to potrebné a prospešné. Lenže, my sme radšej nechali rozprávať tých, ktorých sa to dotýka. Odpovede sú ich osobnými pocitmi a v anonymite úprimným vyjadrením. Ak sa vám teraz toho, teda, zdalo veľa, vráťte sa k tým odpovediam inokedy a skúste hľadať samých seba. Ďakujeme za to všetkým v mene spoločnej budúcnosti.