Pred 155 rokmi, 5. októbra 1863, po prvýkrát vyšiel Obzor Daniela Licharda. Takmer presne na deň, sa čitateľom do rúk dostáva toto číslo obnoveného Obzoru. Aj dnes je zaujímavé čítať o tom, čo sa pred tými rokmi písalo.
Skalické oberačky práwe dnes 5. okt. nastaly, tedy weľmi wčasne; úroda bude čo do mnoha len prostredná, dobrotu ale plodiny jednohlasne schwalujú.
Najpamätnejší winohrad na Slowensku. Pán Imr. Stanzel v ostatnej dobe založil na pohorí Suchej (pri Trnawe) winohrad, ktorý wšeobecný pozor zasluhuje. Weliký tento winohrad má 150 rozličných, najlepších druhow hrozna, a síce tak posadených, že každý druh (sorta) stojí v osobitnom radku (greste), ku ktorému aj meno sorty na zwláštnej tabulke je pridané. Mesto kolow zaujímajú železné dróty, podla širokosti winice poroztahované, aby sa mládniky révu priwazowat mohli. K tomu pán majitel tak je príwetiwý, že každému nawštewowatelovi pamätnej winice ešte i tlačený katalog hrozna swojho doručí. Wšetkým bližším milowníkom wíneho kmeňa dúrazne odporúčame, aby tento pamätný winohrad k poučeniu swojmu nawštíwili.
Do kuchyni a komory. W chladnej či vo wrelej wode mäso pristawit? Weliký rozdiel býwa medzi mäsom podla toho, či ho kuchárka wo wrelej alebo chladnej wode pristawila. W páde prwom, bude chutné, mäké a lahko zážiwné mäso; w druhom páde (totiž po pristawení do chladnej wody) bude síce poliewka chutná, ale mäso twrdšie a jakoby wláknowité. Wzniklá príčina kuchárskeho úkazu je, že mäso v sebe má bielkowinu, ktorá wo wrelej wode na površí mäsa za krátku chwílu tak stuhne, jak bielok z wajca a potom ani prirodzenú šťávu (zaft) mäsa do poliewky neprepustí; keď ale mäso do chladnej wody pristawí, prwej akoby woda zowrela a bielkowina stuhnúť mohla, už ju woda wytiahla a tak tedy warením i šťáwa mäsa prejde do poliewky, ktorá preto chutná zostane, ale na škodu dobrej chuti mäsa.
