Vraj za dávnych čias
kráčal si, Pane, po Záhorí …
Kto však zazrel jas spod Tvojich rias?
O tom už povesť nehovorí.
Ty možno sial si
raž do pieskov a sadil borovice,
ustanovil diaľ, radosť i žiaľ
a nad borom hviezd na tisíce …
Môj prastarý kraj!
Keď dvíham tvár tu k nebasklonu,
naozaj verím v tú báj,
vždy cítim Tvoju vôňu.