Piatym menom a súčasne piatym príbehom z pamätníka vojakom, ktorí položili život v pokuse monarchov o iné rozdelenie moci vo svete je Ján Kučera. Z odstupu dnešných dní, a veľmi zjednodušene, mohol tento konflikt vyzerať ako šarvátka v rodine – nemecký cisár Wilhelm II., anglický kráľ Juraj V. a manželka ruského cára Mikuláša II. Alexandra mali spoločnú babičku. Bola ňou britská kráľovná Viktória, ktorá svojou expanznou koloniálnou politikou vybudovala jeden zo zásadných dôvodov, že táto „šarvátka“ sa stala prvým, skutočne svetovým vojnovým konfliktom. Vtedy ešte nemal na začiatku jednotku, pretože po jeho skončení asi nikto neveril, že by sa do toho pustilo ľudstvo znovu …
Ján Kučera
Archív: Lidka Čulenová
Ján Kučera sa narodil v Skalici 3. 2. 1883. Rodičia a jeho sestra Mária bývali na Potočnej ulici, teda neďaleko pamätníka, na ktorom je dnes jeho meno. Po ňom sa narodili ešte ďalší súrodenci, z ktorých traja sa dožili dospelosti. Keď Janek vyrástol, bol zvolený za predsedu mládencov „Katolíckeho kruhu“ v Skalici. Až kým narukoval do radov slabnúcej rakúsko-uhorskej armády a dňa 27. mája 1917 padol na fronte. Môj starý otec Štefan, Jankov mladší brat, nám ako deťom rozprával o vojne. Keďže však mal iba vnučky, tie sa o vojnové zážitky málo zaujímali. Avšak jedna vec sa predsa v našej rodine uchovala – Janek bol na fronte so svojím budúcim švagrom, Viktorom Jančíkom – stolárom v Skalici. A práve Viktor bol pri tom, keď v zákope bojovali muž proti mužovi a Janek bol usmrtený. Keď zomieral, mal pri sebe kamaráta Viktora, rodáka a budúceho manžela svojej sestry Márie. Janek Kučera má meno na tabuli v Skalici, no pochovaný je v ďalekom čiernohorskom Berane.
Archív Lidka Čulenová