V auguste 2021 zareagovalo skalické gymnázium na výzvu na zapojenie sa do projektu Elektroodpad Dopad 5, ktorú vyhlásila nezisková organizácia Živica v spolupráci s recyklačnou spoločnosťou SEWA, a.s. Jednou z hlavných aktivít v projekte je rovesnícke vzdelávanie.
ŠTUDENTI UČIA ŠTUDENTOV
Podľa účastníkov je to „zaujímavá forma výučby, pozitívne obohatenie vzdelávania v škole“. Z pohľadu prezentujúcich študentov je to aj „vychádzanie z komfortnej zóny“, ktoré im umožnilo rozvíjať si mäkké zručnosti ako komunikatívnosť, kreativitu či vystupovanie na verejnosti. Jednoznačne hodnotia túto skúsenosť pozitívne a tvrdia, že „námaha stála za to“. Jednoducho, dôležité je viera, že rovesníci si informácie podajú spôsobom, ktorý je im bližší a zaujímavejší. V decembri sa študenti vzdelávali dištančne, preto aj hodiny o elektroodpade prebehli online formou. Pre spolužiakov si účastníci projektu pripravili prezentáciu, kvíz, podcast i aktivitu na vcítenie sa do života ľudí, ktorý úzko súvisí s výrobou elektroniky. Prezenčné rovesnícke vzdelávanie robili následne v marci počas maturitného testu. Na niekoľko otázok o samotnom rovesníckom vzdelávaní, ale aj o podstatných problémoch ústredného problému, ktorým bol elektronický odpad, odpovedali študenti zapojení do projektu – druháčky Tamara Mrvová a Sára Ovečková a z kvarty Adriana Grebáčová a Tomáš Hyža.
Môžete nám rovesnícke vzdelávanie predstaviť?
Adriana: Rovesnícke vzdelávanie je súčasťou projektu Elektroodpad Dopad 5, do ktorého je naše gymnázium tento rok zapojené. Je realizované pod záštitou organizácie Živica a recyklačnej spoločnosti SEWA.
Tomáš: My dvaja sme si v decembri pripravili hodiny pre štyri triedy online formou. V porovnaní s prezentáciami, ktoré na hodinách robievame, toto bolo iné v tom, že v našej réžii bola celá hodina. Museli sme sa, teda, nad témou zamyslieť komplexnejšie, premyslieť si ju viac do detailov a hľadať spôsoby ako ju rovesníkom podať. Určite sme sa aj osmelili vystupovať pred väčším publikom.
Sára: Rovesnícke vzdelávanie je jednou z hlavných aktivít v projekte, pretože sa verí, že rovesníci si informácie podajú spôsobom, ktorý je im bližší a zaujímavejší.
Tamara: My dve sme si vyučovanie pripravili online aj prezenčnou formou a vzdelávali sme deväť tried. Veríme, že sa študenti niečo od nás naučili a hlavne svoje spotrebiteľské chovanie budú ekologicky ovplyvňovať.
Čo vás viedlo k tomu, aby ste sa zapojili do tohto projektu?
Sára: Nakoľko sme podobné veci mali už na základnej škole, tak bolo pre nás prirodzené sa zapojiť.
Tomáš: Ja som bol odmala vedený k triedeniu klasického odpadu, ale elektroodpad je téma, ktorá mi bola neznáma.
Ak sa zameriame na samotnú formu vyučovania a vašu úlohu prednášajúcich, čo považujete za prínos priamo pre vás?
Sára: Keď sme sa pripravovali na prezenčné vyučovanie, tak určite schopnosť asertívnej komunikácie, tvorba prezentácií a vedieť sa rozhodnúť nad relevantnosťou podávaných informácií.
Tamara: Podobne to bolo aj pri dištančnom vzdelávaní, ale vtedy to bolo také menej prirodzené – nemať ten priamy kontakt s ľuďmi.
Adriana: Zdalo sa nám to ako jedinečná príležitosť. Z projektu sme si odniesli schopnosť spolupráce a nové zážitky zo školenia v Zaježovej.
Tomáš: Z projektu si odnášam väčšiu schopnosť spolupracovať.
DNES VYCHYTÁVKA, ZAJTRA ODPAD
Vďaka tomuto projektu ste pravdepodobne zistili i mnoho informácií o procese zrodu mobilov. Viete už, čo všetko je k tomu treba?
Tamara: Jeden telefón vyžaduje zhruba 46 druhov kovov, takže je ťažké presne povedať, odkiaľ pochádzajú. Drvivá väčšina však pochádza z Afriky, napríklad kobalt alebo koltan z Konga, kde sa na ťažbu využíva aj detská práca, o zlých pracovných podmienkach nehovoriac.
Sára: Medzi vzácne kovy používané v elektronike patria zlato, striebro, ortuť či lítium. Ako povedala Tamara, veľa z nich sa ťaží v štátoch, kde je často využívaná detská práca.
Zmenilo sa niečo na vašom pohľade na recykláciu elektroniky, ktorú používate?
Adriana: Najviac ma prekvapila skutočná veľkosť problematiky elektroodpadu. A aj keď má tento problém obrovské rozmery a väčšina ľudí o ňom vie, mnohí nevedia, čo s pokazenou elektronikou robiť.
Tamara: Prekvapilo ma, že Európa je väčší producent elektroodpadu ako Amerika a koľko vzácneho materiálu v elektronike je.
Sára: V Zedku, čo je banskobystrická recyklačná spoločnosť, zameraná na recykláciu elektroodpadu, sme sa dozvedeli, že zlato, ktoré tam recykláciou získali, bolo použité aj na výrobu Rytmusovej reťaze.
Tomáš: Tiež bolo pre nás prekvapivé, koľko rudy sa musí vyťažiť na nepatrné množstvo zlata, ale najviac nás zarazila ignorácia známych problémov, ako skládka v Ghane, nelegálne vyvážanie elektroodpadu a obchodovanie s ním, …
Ako často prichádzajú na trh nové modely telefónov a v čom spočíva podľa vás túžba po tom najnovšom?
Tomáš: Veľmi často. Hlavne mladých ľudí „núti“ k výmene túžba mať novší a lepší model. Údajne až 90 percent našich mobilov je v čase likvidácie ešte funkčných a väčšina spotrebiteľov mobil používa v priemere 21 mesiacov, čo je menej ako jeho záručná doba.
Sára: Každý jeden deň nás zaplavuje ponuka rôznych značiek. Jeden výrobca ročne príde priemerne s dvadsiatimi novými modelmi.
Tamara: Mať najnovší model telefónu podporuje akési spoločenské postavenie. Okrem toho produkty sú vyrábané s „programovaným pokazením“, za účelom väčšieho zisku. To, čo je jeden deň moderné, je na druhý deň už „starý šunt“. Trh nestíha príliš rýchlej inovácii technológií.
Je nejaký recept na to ako neutešenú situáciu s elektronickým odpadom zlepšiť?
Adriana: Používať naše elektrozariadenia by sme sa mali snažiť čo najdlhšie, mali by sme sa o ne dobre starať a keď nám naozaj doslúžia, správne ich zlikvidovať. Je to minimum, čo môžeme urobiť. Najideálnejšie by bolo elektroodpad netvoriť vôbec, ale to je v našej spoločnosti už nemožné.
Tomáš: Je smutné vnímať ako nás obklopuje vyrábanie vecí za účelom zisku a nie pre dlhodobé používanie. Naša túžba mať stále lepšie a novšie veci (hoci staršie ešte fungujú) nás čím ďalej, tým viac pohlcuje.
Sára: V rámci projektu na škole organizujeme aj zber použitých a nepotrebných batérií, mobilov a elektrozariadení. Prvý odvoz vyzbieraného elektroodpadu (približne 350 kg) nám v marci zabezpečila spoločnosť SEWA, a.s., ktorá sa súčasne postará o jeho ekologickú likvidáciu.
Tamara: Myslím si, že ani dospelí v tejto téme nemajú dostatočný prehľad. Určite majú obmedzené znalosti a nerozširujú ich (česť výnimkám). Volia radšej problém ignorovať a zatvárať pred ním oči.
Viac o aktivitách gymnazistov v rámci projektu sa dozviete na webstránke skalického gymnázia.
Na záver pre zaujímavosť krátky kvíz. Uhádli by ste?
a) Koľko percent vzácnych kovov obsahuje smartfón?
b) Koľko gramov zlata sa dá získať z jednej tony vytriedených smartfónov?
c) Koľko gramov zlata sa dá získať z jednej tony rudy?
Odpovede: a) 45 %, b) 350 g, c) 5 g
Mgr. Margita Kojšová,
Gymnázium F. V. Sasinka, Skalica