Skalické hori sú aj v dnešňí dobje místem častích náfštef turistú, hubarú, polovňíkú, športovcú a milencú. Cesta ze Zlatňíckej dolini bila kedisi enom običajná hracká, dnes je asfaltová, vede pri potoku hore aš po Kamenú búdu, tam sa točí doleva, a pokračuje spátki do Zlatňíckej dolini. Cesta je lemovaná pjekníma kvjeťinama. V Zlatňíckem potoku bíval kedisi vječí prút vodi a plávali v ňem raci potočňí a v dolnej časťi aj ribi jalci, ba aj pstruzi. Dneskaj je tam enom sem-tam skokan hňedí. Ale co bilo ešťe vzácňejší, viskitoval sa tam aj mlok potočňí (salamandra škvrňitá) – jašťerka to pjekná. V našich horách žije furt ešťe dosť ďivích zvírat, srnčí, ďiváci, daňieli, líški, jazveci, zajíci a moc prekrásnich ftáku, aj vzácnich, napríklad sluka horná. Gdo sa chce napit čistej, zdravej a dobrej studenej vodi, tak iste ju najde ve studence pri Kamenej búde, kerá bila kedisi postavená pro lesňíkú a drevorubačú, abi tu mohli prespat. Spomíname, mi starí Skaličané, že sme tam choďívali aj ze školi na celodeňí víleti. Nekedi sme tam aj prespali a z domu donesené neco aj zedli, dobrú vodú zapili a išli dom.
A fčil neco k tej rozhledňi. Nat Kamenú búdú védel chodňíček na vrchol ménem Čupi aš k rozhledňi. Bila to drevjená stavba z guláčú a z ňí na samém vrchu bilo viďet okolí jak na dlaňi. Za pjekného počasá sa dal viďet hrat Buchlov na Moravje, okolité mjesta a ďeďini, dokonca z dalekohledem aj Vídeň. Asi po roku 1950 začala rozhledňa chátrat, ňigdo ju neopravoval a tak pro bespečnosť bila zbúraná. Dneska sú s teho enom spomínki. Stálo bi za to túto drevjenú stavbu obnovit a Skalica bi sa tak mohla ešťe víc zviďitelňit, ba aj v zahraňičí preslávit, a bilo bi to zase neco, co neňi ňigde v širokém okolí. Vjerím, že s pomocú mjeskích úradú, štátnich lesú a natšencú prírodi sa to dá uskutečňit. Skalica je prekrásná, kultúrné památki sú udržované, tak k temu pridajme aj rozhledňu v našich horách, nech sa možeme mi, Skaličané zase čím chválit a ponechat túto památku pro další generácie.
Píšu enom to, co sem v mojem živoťe viďel, čul a zažil.
Miloslav Tomšej st.,
Skaličan ťelem aj dušú