Dnes vám predstavíme priezvisko a rodinu, z ktorej vzišlo niekoľko súkennických majstrov, funkcionárov ev.a.v. cirkevného zboru, právnikov, advokátov a dokonca i jeden mešťanosta. Pôvod priezviska je jednoznačný – má nemecký pôvod a je odvodený od nemeckého Mittag = poludnie (12 hodín), resp. hovorovo obed, obedňajšia prestávka.
Tento rod je dnes známy najmä domom, v ktorom sa nachádza Záhorské múzeum. Mittákovský dom pôvodne patril Pálfyovcom a vznikol v 17. storočí prestavbou a spojením dvoch susedných domov. Neorenesančnú podobu získal na prelome 19. a 20. storočia už na objednávku Mittákovcov.
Mittákovci sú rodom, ktorý prišiel do Skalice pravdepodobne niekedy koncom 17., začiatkom 18. storočia. Vzhľadom na neúplnosť skalických r.k. matrík sme sa nedopátrali odkiaľ predkovia prišli, ale vďaka cirkevným matrikám (v priebehu 17. storočia sa toto priezvisko vôbec nevyskytuje, prvýkrát sa objavuje v roku 1811) môžeme datovať ich príchod do Skalice do tohto časového pásma. Boli evanjelici a v staršom období sa venovali najmä súkennickému remeslu. Výnimkou, potvrdzujúcou pravidlo, boli niektorí členovia rodu, ktorí prestúpili na katolickú vieru, resp. venovali sa aj iným remeslám. Rod v 18. storočí v Skalici zmohutnel a získal na vážnosti (v priebehu 18. storočia sme napočítali v rode 49 narodených detí, v 19. storočí 67).
Už od počiatkov formovania evanjelického cirkevného zboru v Skalici, po vydaní Tolerančného patentu Jozefom II., boli aktívnymi členmi cirkevného zboru. Pavol Mitták st. sa v roku 1782 spomína ako člen delegácie evanjelikov, ktorá si vyžiadala na radnici prečítanie rezolúcie Kráľovskej miestodržiteľskej rady, umožňujúcej evanjelikom zriadiť cirkevný zbor. Stal sa dlhoročným funkcionárom ev.a.v. cirkvi v Skalici. Keď chcel po ďalekej a únavnej ceste do Skalice v Mokrom Háji prenocovať aj s rodinou prvý tolerančný kňaz Martin Lauček, vyslali skalickí evanjelici Pavla Mittáka mladšieho, aby ich ešte ten večer, 9. 5. 1783, priviezol z Mokrého Hája do Skalice. V roku 1791 bol za kurátora cirkevného zboru zvolený aj ďalší člen rodu Ján Mitták.
Po Pavlovi Mittákovi, ktorý dlhé roky zastával funkciu peňažného kurátora, bol do tejto funkcie 6. 1. 1819 zvolený Michal Mitták, ktorý ju zastával až do roku 1831. 14. 1. 1833 bola v cirkevnom zbore vytvorená funkcia „Archivarusse Cyrkevniho“a do tejto funkcie bol zvolený Pavol Mitták najmladší. Cirkevný archivár mal na starosti všetky staré písomnosti, ktoré boli uložené v kostole. Začiatkom nasledujúceho roka sa stal cirkevným zapisovateľom jeho otec Pavol Mitták mladší. V roku 1837 fungovali v partikulárnom konvente až traja Mittákovci, Pavol Mitták mladší zastupoval „Rynkowní štwrť“, Augustín Mitták „Potoční štwrť“ a Ján Mitták najstarší bol zvolený ad honores.
V roku 1845 sa svojich funkcií vzdali Pavol Mitták starší (bol vo funkcii cirkevného inšpektora) i Pavol Mitták mladší ako cirkevný zapisovateľ. Túto funkciu od roku 1850 vykonával Ladislav Mitták. 13. 7. 1860 bol zvolený do úradu cirkevného inšpektora Ján Mitták starší. V roku 1863 ho vystriedal Ľudovít Mitták a toho zasa začiatkom roka 1869 Ján Mitták mladší. V roku 1871 bol na cirkevnom konvente zvolený peňažným kurátorom Eduard Mitták. V roku 1875 prijal čestnú hodnosť cirkevného fiškála Ferdinand Mitták, aby tak právnickou radou a pomocou pomáhal pri riešení rôznych záležitostí dotýkajúcich sa cirkvi.
Neskôr sa dozvedáme, že na cirkevnom konvente 2. 2. 1880 svoju funkciu peňažného kurátora obhájil Eduard Mitták. Presbytermi boli zvolení Ľudovít Mitták, Ferdinand Mitták starší a Rudolf Mitták. V roku 1887 sa novým cirkevným inšpektorom po zomrelom Jánovi Mittákovi stáva skalický advokát Ferdinand Mitták mladší. Konvent, ktorý sa konal 20. 1. 1890, zvolil jednohlasne do funkcie cirkevného inšpektora advokáta Alberta Mittáka, ktorý vo funkcii nahradil predčasne zosnulého Ferdinanda Mittáka mladšieho. Tento sa však už 4. 5. 1890, po skončenej voľbe biskupa preddunajského dištriktu, vzdáva funkcie cirkevného inšpektora, pretože výsledky hlasovania v skalickej cirkvi, kedy väčšinu hlasov získal Fridrich Baltík, nepovažoval za prospešné pre skalickú cirkev. Funkciu na seba prevzal znovu až začiatkom roku 1891. Albert Mitták je po druhýkrát 14. 1. 1900 zvolený cirkevným inšpektorom ev.a.v. cirkvi v Skalici na miesto odstupujúceho cirkevného inšpektora Samuela Borsuka. V tejto funkcii pôsobil až do 12. 5. 1912 kedy sa jej vzdal.
Mittákovci sa vo funkciách v ev.a.v. cirkevnom zbore skalickom objavujú aj po vzniku Prvej česko-slovenskej republiky. V roku 1926 je presbyterom Dr. Eugen Mitták, ktorý sa 21. 11. 1926 stáva aj právnym zástupcom cirkvi. Keď v rámci chrámového večierka 25. 10. 1931 boli slávnostne odhalené obrazy zaslúžilých mužov ev.a.v. cirkevného zboru skalického medzi M. Laučekom, D. G. Lichardom, Ľ. Lichardom, M. Boorom, R. Vrchovským, M. Trslínom bolo miesto aj pre Jána Mittáka.
Aktívni boli členovia Mittákovského rodu i v iných oblastiach skalického spoločenského života. V rokoch 1831 až 1837 zastával post staršieho cechmajstra v súkennickom cechu Pavol Mitták starší, ktorý hneď po nástupe do funkcie bol jedným z podporovateľov realizácie parnej valchy. Tento parný stroj je najstarším dvojčinným parným strojom použitým na Slovensku, ak nie v celom Uhorsku. V roku 1841 post mladšieho cechmajstra zastával jeho syn Pavol Mitták mladší. Súkennícki majstri bratia Mittákovci dostali na priemyslovej výstave v roku 1846 pamätnú bronzovú medailu a v roku 1867 na svetovej výstave v Paríži skalickí súkennícki majstri, medzi nimi aj Ján Mitták, vystavili „šarfové gule“ a kvety čiernej malvy (ktoré sa používali na výrobu prírodných farbív).
Po polovici 19. storočia sa však cech pod tlakom továrenskej textilnej výroby rozpadol a súkennickú dielňu držali len Mittákovci. Po úpadku súkenníckeho remesla sa sústredila ďalšia generácia rodu na vzdelanie. Z rodu vzišlo niekoľko vzdelaných a študovaných ekonómov, advokátov a notárov, medzi ktorými je rad zaujímavých postáv. Napríklad Rudolf Mitták (1833 – 1899), syn Pavla Mittáka, mešťana a súkennického majstra, bol mestským účtovníkom, či „výbjerčím“. Bol tiež členom mestského zastupiteľstva a podporoval mešťanostu Jozefa Sebešiho, keď sa rozhodovalo či sa budú písať mestské zápisnice v slovenčine. V roku 1875 sa už ako mestský účtovník prihlásil za riadneho člena Podporného spolku a v rámci svojich možností podporoval chudobných študentov.
V roku 1882 sa stal advokátom mestskej sporiteľne, v roku 1885 bol ocenený na výstave v Budapešti za svoju malvu (vystavovanú rastlinu na výrobu farbiva). 23. 10. 1887 bol riadnym členom mestskej deputácie, ktorá niesla do Bratislavy diplom čestného občianstva mesta Skalice barónovi Františkovi Horeckému. 21. 6. 1895 bol zvolený za mešťanostu a v tejto funkcii pôsobil do roku 1898. Jeho zvolenie bolo spočiatku dosť otázne a prekvapivé, lebo ako väčšina rodiny Mittákovej bol evanjelikom a evanjelici boli v Skalici v menšine. Pri voľbe však jeho katolícky kandidát Vilibald Mayer dostal o 14 hlasov menej. Bol politicky aktívny vo vládnej liberálnej strane a na jej valnom zhromaždení 30. 1. 1896 pretlmočil maďarskú reč Jána Kubu do slovenčiny. Prevziať vedenie strany však v Skalici odmietol, aj keď mu to bolo ponúknuté. Súčasníci o ňom svedčili, že držal hospodárenie mesta pevne v rukách, podobne ako svoju rodinu. Jeho synmi boli advokát Dr. Eugen Rudolf Arpád Mitták (*19. 4. 1868 – 8. 3. 1940) a riaditeľ sporiteľne Artur Pavol Ján Mitták (*24. 8. 1870).
Dr. Eugen Rudolf Arpád Mitták (*19. 4. 1868 – 8. 3. 1940) sa už ako študent stal riadnym členom Podporného spolku pri gymnáziu a ako 16-ročný bol členom deputácie, ktorú vyslala Skalica k ministrovi školstva proti poštátneniu ľudovej školy. V roku 1900 bol určený za člena súdnej poroty v Nitre pre rok 1901. V roku 1901 figuruje medzi zakladateľmi Vinohradníckeho družstva, ktoré 20. 1. 1906 zriadilo verejné kúpele v pálenici. V roku 1910 bol zvolený v Radošovciach za člena stoličného výboru (tieto voľby však boli zrušené pre falšovanie výsledkov v roku 1912). V roku 1911 bol riaditeľom pálenice. Keď prišli v máji toho roku na inšpekciu do Skalice kráľovský fiškál a finančný riaditeľ pripravil im spolu s bratom Arturom pohostenie.
V roku 1911 robil plot pri svojej búde na ceste do Liščín. Posunul ho do cesty, čím túto cestu zúžil. Niektorí skalickí mládenci mu ten plot zvalili a súčasne vytĺkli obloky na búde. Mesto žiadalo, aby vrátil pozemok, ktorý ubral z verejnej cesty (angažoval sa najmä Dr. Ľudovít Okánik), no stoličná vrchnosť, ktorá bola na strane Dr. Eugena Mittáka, poslala na udržanie poriadku do Skalice asi desať žandárov. Bola vytvorená komisia, ktorá túto záležitosť riešila.
V Česko-slovenskej republike pôsobili v Skalici až traja advokáti Mittákovského rodu. Najstaršie slúžiacim bol Dr. Eugen Mitták (advokátom od 13. 7. 1897), potom Dr. Štefan Mitták (advokátom od 2. 6. 1923) a najmladším Dr. Ladislav Mitták (advokátom od 27. 1. 1934). S ich aktivitami v tomto období súvisí aj proces proti pokútnikovi. V tejto veci sa spojili advokáti Dr. Štefan Mitták, Dr. Ladislav Mitták a Dr. Daniel Okáli so skalickým verejným notárom Františkom Hladkým. Pokútnictvo bolo v tom čase priestupkom, kľúčovým pre naplnenie skutkovej podstaty však bolo to, že obžalovaný musel takto konať za odplatu.
Advokáti s verejným notárom v apríli roku 1936 podali spoločnú súkromnú žalobu proti pokútnikovi – bývalému úradníkovi zo Skalice. Navrhli pripojiť spisy Okresného súdu Skalica v šiestich veciach a vypočuť spolu pätnásť svedkov, pre ktorých obžalovaný pokútne poskytoval právne služby. Obžalovaný sa vinným necítil, hoci sa priznal, že robil niektoré pozemkové knižné podania. Robil ich však pre dobrých známych. Niektorým občanom napísal i žiadosti o odklad dražby, ale povedal im, že za to nič nechce. Okresný súd obžalovaného uznal vinným a uložil mu peňažný trest 500,- Kčs a v prípade nedobytnosti desať dní „uzamčenia“. Obžalovaný podal odvolanie. Krajský súd v Bratislave rozsudok okresného súdu zrušil a obžalovaného oslobodil, pretože síce okresný súd správne zistil všetky dôležité skutkové okolnosti, avšak nesprávne vec rozsúdil, keď uznal obžalovaného vinným, nakoľko nebol preukázaný znak skutkovej podstaty, že obžalovaný zhotovoval podania po živnostensky alebo za úplatu. Naopak, zo spisov bolo dokázané, že obžalovaný je roľník a z toho žije a nie z pokútneho pisárstva a v žiadnom z tvrdených prípadov nebolo dokázané, že by bol prijal nejakú odmenu. A tak bola snaha advokátov márna.
Druhým synom Rudolfa Mittáka (1833 -1899) bol Artur Pavol Ján Mitták (*24. 8. 1870). Ten sa 28. 6. 1895 ako mestský podúčtovník zúčastnil na schôdzi notárov v Skalici. Pri reštaurácii magistrátu bol 23. 7. 1895 zvolený za druhého radného, ako člen mestského zastupiteľstva. Podobne ako jeho brat bol členom Podporného spolku a spoluzakladateľom Vinohradníckeho družstva. V roku 1903 bol vo výbore vládnej liberálnej strany. Bol poľovníkom, predsedom poľovníckeho združenia Fortuna a 19. 12. 1905 na poľovačke stratil diamantový prsteň, ktorý neskôr našiel sedliak z Ratiškovíc. Stal sa majiteľom nárožného domu na Potočnej ulici (pri zákrute na stanicu). 20. 2. 1911 bol ako člen výboru Gvadányiho kruhu na valnom zhromaždení proti Jozefovi Rozimovi za aklamačné voľby. Zvolený do výboru bol aj na ďalších valných zhromaždeniach v nasledujúcich piatich rokoch. Jeho ďalší osud je zatiaľ autorovi tohto článku neznámy.
Že to s nositeľmi tohto priezviska nebolo jednoduché, dokladá i manželstvo Alberta Gustáva Mittáka (*15. 5. 1842). Bol synom Gustáva Mittáka a Kristíny, rod. Holičovej, a 11. 10. 1876 sa oženil s Annou, rod. Mittákovou (*20. 2. 1857), dcérou mestského kapitána Ľudovíta Mittáka (kapitánom mesta bol v roku 1882) a Henriety, rod. Mittákovej. Albert bol advokátom, podsudcom v Senici a neskôr mestským poslancom v Skalici. V januári 1913 mal byť sekundantom advokáta Dr. Alexandra Keppicha, ktorého po jednej z hádok vyzval na súboj notár Dr. Koloman Uzonyi, skalický maďarón. Našťastie k súboju neprišlo.
2. 6. 1919 boli na podnet vládneho komisára Dr. Štefana Mandíka zadržaní okresný sudca Augustín Formánek, advokát Dr. Ellek Štetina a študent Rudolf Mitták, podozriví z poburovania proti Česko-slovenskej republike. Boli prevezení do internačného tábora v Terezíne. O ďalších členoch rodu, rodinných vzťahoch a väzbách rodiny Mittákovej v 20. storočí toho veľa nevieme, no dúfam, že sa im bude v budúcnosti niekto venovať, pretože tento rod je v mnohých ohľadoch pre pochopenie vnútorných dejín Skalice a spoločenských vzťahov v 19. a prvej polovici 20. storočia určite zaujímavý a inšpiratívny.
Priezvisko Mitták sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 33-krát v 7 lokalitách. Najviac mužov s priezviskom Mitták sa nachádzalo vo Vrbovciach a to 14, nasledovali Skalica, Sotina (časť Senice), Turá Lúka po 4, Štúrovo a Sobotište po 3 a v Starom Meste v Bratislave žil jeden muž s priezviskom Mitták. Priezvisko Mittáková sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 37-krát v 9 lokalitách. Najviac žien s priezviskom Mittáková bývalo vo Vrbovciach a to 17, nasledovali Turá Lúka so 6 nositeľkami, Štúrovo so 4, Senica s 3, Skalica a Sotina s dvomi, Myjava, Rovinka a Sobotište s jednou nositeľkou priezviska Mittáková. V Českej republike bolo priezvisko Mitták v roku 2016 zastúpené minimálne. Štyria nositelia tohto priezviska žili v meste Dvůr Králové nad Labem a traja v Ostrave. V súčasnosti žijú v Skalici piati potomkovia tohto rodu.