Pôvod priezviska asi netreba dlho vysvetľovať. Vzniklo z krstného mena Ján a jeho zdrobneniny Janko vo forme „…to je Martin od Janka, …je to Martin Jankových, …Martin Jankovich, …Martin Jankovič …“ Je tu však aj možnosť, že rovnako ako množstvo priezvisk, končiacich na -ič je chorvátskeho pôvodu. V polovici 16. storočia prichádza na západné Slovensko v rámci migračnej vlny, hrnúcej sa z Balkánu pred osmanskou hrozbou, množstvo chorvátskeho obyvateľstva. Vďaka príbuznosti jazykov prišlo k pomerne rýchlej asimilácii a prisťahovalci boli už po niekoľkých generáciách uvádzaní ako Slováci.
Priezvisko Jankovič sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1398-krát v tristo lokalitách. Najpočetnejšie bolo zastúpené v Trnave (61), nasledovali bratislavská Petržalka (57), Skalica (34), bratislavské časti Dúbravka, Ružinov a Staré Mesto po 24, Rimavská Sobota (24), Hlohovec (23), atď. Priezvisko Jankovičová sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1504-krát v tristo lokalitách. Najpočetnejšie bolo zastúpené v Trnave (64), nasledovali bratislavské časti Ružinov (48) a Petržalka (47), Skalica (46), bratislavská časť Dúbravka (33), bratislavská časť Staré Mesto (31), Hlohovec (30), Zvolen (25), Senica (22) atď.
V súčasnosti je priezvisko Jankovič, čo do početnosti, v Skalici na 21. mieste a vo forme Jankovič/Jankovičová ho má v občianskom preukaze zapísaných 62 obyvateľov Skalice s trvalým pobytom.
Priezvisko Jankovič sa v Skalici „objavilo“ v roku 1569. Prvý raz sa spomína v zakladajúcej listine obce Mokrý Háj, ktorú vydalo mesto Skalica. Vieme, že dedinu založili za spomínaných okolností Chorváti a medzi zakladajúcimi obyvateľmi Mokrého Hája je uvedené meno Vavrinec Jankovič. V tejto listine sa okrem iného píše: „Niektorí z nich (myslí sa zo zakladateľov obce) boli skutočnými zemanmi a mali o tom aj listiny, ale prežijúc toľké nebezpečenstvá, dobrovoľne sa stali poddanými mesta.“ Samozrejme, že neskôr viacerí z nich požiadali o vymanenie sa z poddanstva a medzi nimi boli bratia Ján a Juraj Jankovičovci, ktorým Ferdinand III. udelil v Bratislave 7. 4. 1646 šľachtický titul (respektíve obnovil). Táto listina sa zachovala v odpise v Štátnom archíve v Nitre vo fonde Nitrianskej župy v časti Nobilitaria.
Branislav Varsík vo svojej práci Národnostný problém trnavskej univerzity uvádza zoznamy študentov. V roku 1639 je zapísaný na univerzite Georgius Jankovicz Slavus Szakolcensis, cath. ignobilis (Juraj Jankovič, Slovák zo Skalice, katolík, nešľachtic). V roku 1641 je zapísaný ako Georgius Jankouich Croata Szakolcenzis catholikus ignobilis, čiže Juraj Jankovič chorvátskeho pôvodu, zo Skalice, katolík, nešľachtic. Za rok 1643 je medzi študentami, ktorí boli promovaní za bakalárov filozofie Juraj Jankovič zo Skalice (Jankouich Georgius Szakolcenzis). Takže v Skalici a Mokrom Háji žili v tom čase aj nobilitovaní Jankovičovci, aj nenobilitovaní, ktorí nepatrili medzi privilegovanú vrstvu šľachty. Pramene zachytávajú v Skalici v roku 1660 mešťana a čižmárskeho majstra Michala Jankoviča (Jankovicz), za ktorého vydal čižmársky cech nové artikuly. O tomto vieme aj to, že 18. 9. 1680 prišiel do domu richtára Jána Pogrányho protestovať ohľadne Szepeticzovských majetkov.
V cirkevných matrikách sa priezvisko objavuje už v počiatkoch vedenia skalických r. k. cirkevných matrík. Už z roku 1631 máme záznam (matriky pokrstených sa zachovali v Skalici od roku 1629), že sa Martinovi Jankovičovi (Jankouitz) a jeho manželke Dorote narodila dcéra Katarína. Tu však nevieme, či Martin býval v Skalici alebo Malých Šenkviciach, ako sa v počiatkoch nazýval Mokrý Háj. V roku 1635 sa ženil Michal Jankovič, syn Juraja Jankoviča (Jankouicz) z Malých Šenkvíc (Kis Senkuitz) s Barbarou Štefkovičovou. Tu už vieme, že Jankovičovci bývali v Mokrom Háji.
Celkovo skalické r. k. matriky pokrstených zaevidovali od roku 1629 po rok 1896, čiže takmer za tri storočia, 302 pokrstených detí, ktoré sa narodili v rodinách Jankovičovcov (v rokoch 1629 až 1700 ich bolo 70, v 1701 až 1800 celkom 159 a v rokoch 1801 až 1896 sa narodilo v Skalici a Mokrom Háji 173 detí nosiacich priezvisko Jankovič). V skalickej samospráve pôsobil už od roku 1656 Michal Jankovič (Michael Yankovicž) ako štvrtník (štvrtníci boli štyria, dohliadali na život vo svojej časti mesta, štvrti a vykonávali nariadenia volenej obce a senátu), či centumvir (centumviri boli volenci, ktorí volili vedenie obce a kontrolovali jej činnosť). V roku 1667/1668 zastával funkciu prísažného a naposledy v rokoch 1694/1695 plnil funkciu jedného zo správcov rybníkov. V rokoch 1699/1700 bol strážcom vinohradov a lesov Martin Jankovič (Martinus Jankovicz).
Medzi významné osobnosti Skalice patril Volfgang Jankovič (Jankovich), zeman, ktorý pochádzal z Chorvátska, ale usadil sa v Skalici a aktívne sa zúčastňoval verejného života nielen v Skalici, ale i v Nitrianskej župe. V roku 1686 bol zvolený za miestonotára Nitrianskej župy a od roku 1691 bol notárom mesta Skalica. Za manželku si zobral Katarínu, rod. Rokytajovú, s ktorou mal niekoľko detí. V roku 1683 sa im narodil syn František, ktorý je v roku 1692 zapísaný ako študent na skalickom gymnáziu a od roku 1705 bol už v Skalici podnotárom pri otcovi. Rok predtým, čiže v roku 1704, ako spomína Jozef Šátek, boli Volfgang spolu s Františkom odvedení cisárskymi vojakmi ako zajatci do Uherského Hradišťa. František Jankovič pôsobil ako skalický notár po otcovi. V roku 1711 robí dedičskú pokonávku ohľadne pozemku pod Vysokým polom so svojimi sestrami Alžbetou, Juditou a Máriou. Rodina mala majetky aj v Kátove a aj tieto boli súčasťou ďalšej pokonávky v roku 1713.
Jankovičovci sa v druhej polovici 18. a v 19. storočí vytrácajú z verejného života. Až v 30. rokoch 20. storočia je vo výbore SĽS, neskôr HSĽS, Pavel Jankovič, ktorý bol v tomto období i cvičiteľom TJ Orol. V roku 1939 sa ocitá v osemčlennom poradnom orgáne vládneho komisára. Na konci 20. storočia je jedno volebné obdobie zástupcom primátora Skalice Michala Srholca František Jankovič.
Mgr. Vladimír Petrovič,
genealóg a historik