Priezvisko Vanek vzniklo z krstného mena Václav zdrobnením na Véna, Venoušek a zo skráteného tvaru na Vanek, podobne ako Vašek.
V Čechách je toto priezvisko v tvare Vaněk na 28. mieste medzi najčastejšie používanými priezviskami s počtom 7612. Priezvisko Vanek v Čechách používa 58 obyvateľov. Na Slovensku sa priezvisko Vanek v roku 1995 nachádzalo 747-krát v 158 lokalitách. Najčastejšie v Bratislave, ale početné bolo i na Záhorí v Gbeloch (27), Borskom Petri (26), Senici (25), Holíči (24) a Radimove (22). Priezvisko Vaneková sa v roku 1995 nachádzalo 420-krát v 117 lokalitách. Najviac opäť v Bratislave, nasledovali Rimavská Sobota (15), Želiezovce (12) a Bánov (12). V súčasnosti 53 obyvateľov Skalice nosí priezvisko Vanek/Vaneková a je tridsiatymtretím v poradí priezvisk v meste Skalica, čo sa týka početnosti.
Prvýkrát sa s týmto priezviskom v Skalici stretáme v roku 1449, kedy sa pri riešení sporov medzi Žerotíncami zo Strážnice a Skalicou o sporné hraničné územie spomína mestský pisár Vanek zo Skalice. Priezvisko Vanek bolo od polovice 17. storočia rozšírené na susednom panstve v Holíči, kde sa vyskytuje najmä v Uníne a zaznamenali sme ho aj v Chvojnickej doline vo Vlčkovanoch. V novoveku sa však priezvisko Vanek dostalo do Skalice z Moravy.
V januári 1642 zaznamenala skalická r. k. matrika sobáš Jakuba Vaneka (Jacobus Waněk) zo Strážnice s Magdalenou, dcérou Jána Fábriho. Dňa 21. 7. 1658 sa narodil Jakub Vanek, syn Stanislava Vaneka (Stanislaus Wanek) a Anny. Dňa 3. 3. 1669 sa v Skalici uskutočnil sobáš Martina Vaneka (Martinus Wanek) s Máriou Treskovou. Nič viac sme sa z matričného zápisu nedozvedeli. Podľa Jozefa Šátka bol Martin zo Skalice. 17. 7. 1678 bol v Skalici zosobášený Skaličan Juraj Vanek (Georgius Vaniek) s Dorotou, vdovou po Tomášovi Šťastnom. O dva dni sa v Skalici zosobášil Matej Vanek (Mathaeus Waniek) z moravských Bozkovic so Skaličankou Katarínou, vdovou po Martinovi Kosíkovi. 15. 8. 1680 sa tomuto páru narodila dcéra Kristína. V roku 1697 sa Jánovi Vanekovi (Joannes Wanek) a jeho manželke Kataríne narodil syn Martin. Táto rodina žila v Mokrom Háji.
Skalických Vanekovcov posilnil v roku 1739 Jozef Vanek (Josephus Vanyek) z moravských Radvanic, ležiacich pár kilometrov severne od Přerova. V roku 1767 je zaznamenaná v skalickej úmrtnej matrike tragédia vdovy Anny po Maximiliánovi Vanekovi, pochádzajúcemu zo susedných Sudoměříc, 4. januára bola nájdená zamrznutá na ceste (congelata in via). Na akej ceste sa však v zázname nepíše. Zomrela vo veku asi 60 rokov, pochovaná bola 6. januára 1767 na skalickom cintoríne.
Napriek posilneniu tohto priezviska v Skalici z Moravy sa u Vanekovcov „babyboom“ v 18. storočí nekonal. V priebehu 18. storočia sa v rodinách Vanekovcov narodilo 22 detí, z toho 9 chlapcov. Podobne to bolo aj v 19. storočí. Vlastne len v prvej polovici tohto storočia, pretože v skalickej matrike pokrstených sa v druhej polovici 19. storočia krst dieťaťa v rodine Vanekovcov neuskutočnil. Čiže, v prvej polovici 19. storočia sa narodilo do rodín 19 detí, z toho 10 chlapcov. Priezvisko je zapísané v tomto období buď ako Vanek alebo ako Vanyek, podobne ako v 18. storočí. Dňa 19. 1. 1828 boli pokrstené druhé dvojičky, ktoré sa Vanekovcom v Skalici narodili v priebehu troch storočí, a to Pavol a Michal. Ich otcom bol Pavol Vanek, matkou Alžbeta, rodená Kováriková.
Vanekovci sú v matričných záznamoch v priebehu prvej polovice 19. storočia stále radený medzi „plebejov“, čiže, nikdy nedosiahli stupeň meštianstva a bývali vo väčšine na predmestí a v Mokrom Háji. Bolo to spôsobené najmä ich neustálym pohybom, migráciou medzi Moravou a Skalicou. To malo za dôsledok aj to, že koncom 19. storočia v Skalici Vanekovci nebývali. Nikdy neboli súrodou rodinou vo význame, žeby mali spoločné korene, spoločných predkov, ale boli to samostatné rodiny pochádzajúce z mnohých miest Moravy, ale i Záhoria. Čo sa týka kontinuity a prechodu rodu z 19. do 20. storočia, tam by bolo potrebné urobiť výskum v živých matrikách, čo je momentálne nad naše sily. Isto by sa však potvrdilo, že kontinuita tohto priezviska bola prerušená a súčasné rodiny Vanekovcov musia hľadať svojich predkov mimo Skalice, najpravdepodobnejšie v obciach, v ktorých Vanekovci žili neprerušene od 17. storočia. Sú to najmä blízke obce Unín, Kátov, Radošovce, ale i Sudoměřice na moravskej strane.
Mgr. Vladimír Petrovič,
genealóg a historik