V našej rubrike Skalické ulice čitateľom predstavujeme historické osobnosti, podľa ktorých sú pomenované ulice v našom meste. Dnes pokračujeme ulicou Júliusa Koreszku.
Július Koreszka (24. 2. 1895, Dojč – 1. 12. 1958, Skalica), významný slovenský maliar, ospevovateľ krás Záhoria, sa narodil v Dojči. Po maturite na gymnáziu v Skalici, kam sa jeho rodičia presťahovali do útulného domčeka, učupeného v tieni líp pre Skalicu charakteristickej aleje, vedúcej do pôvabného Hájka, študoval krátky čas na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti a neskôr na Akadémii výtvarných umení v Prahe.
Najplodnejším obdobím Koreszkovho života bolo štvrťstoročie jeho pobytu v Skalici. Zo svojho skromného skalického ateliéru, s výhľadom na starobylý farský gotický kostol, obosielal nielen bratislavské a celoštátne výstavy, ale aj výstavu slovenského umenia v New Yorku v roku 1938, na ktorej sa svetovej verejnosti predstavil fascinujúcim obrazom Skalický zimný motív. Koreszkove obrazy zo skalického obdobia jeho tvorby sú verným odzrkadlením jeho dôverného a láskyplného vzťahu k skalickej a záhorskej prírode. Obzvlášť povznášajúcou Koreszkovou ódou na Skalicu, učupenú pod tôňou viniča a olemovanú prstencom modravých lesov a hôr, je obraz Pohľad na Skalicu z vinohradov. K nej sa druží, ako skamenená rozprávka o zašlej poézii tajomného čara minulosti, obraz Pohľad na Skalicu z Kalvárie, na ktorom sa snúbi v harmonickom celku útlosť ranorománskej rotundy s monumentálnosťou jej barokovej kopuly a s jemnou ladnosťou renesančných arkád veže farského kostola. S Pohľadom na Skalicu z Kalvárie zdanlivo paradoxne kontrastujú Mohyly na židovskom cintoríne, kúpajúce sa v slnečnej záplave. Prostredníctvom slnečného jasu sú Mohyly na židovskom cintoríne spriaznené s obrazmi Skalica v letnom slnku a Krajina v letnom slnku. Populárnym sa stal jeho olej Rozhovor na moste cez Stračinský potok. Trvalý pomník si Koreszka postavil veľkým olejovým pannó, zobrazujúcim pohľad na Skalicu 19. storočia.
Pavol Dinka