Ak nepočítame sv. Mikuláša, je asi len málo svätých tak všeobecne populárnych a obľúbených u obchodníkov s príslušným tovarom, ako je sv. Valentín. Pričom v priebehu roka je deň zamilovaných jedným z najmladších ošiaľov, ktoré prepukli až do pandémie. Už v roku 1847 Ester Howland v USA vlastnoručne zhotovila a predávala prvé valentínske pohľadnice. Ich masové šírenie však má začiatkom 20. storočia na svedomí Walter Scott. Scott bol vydavateľom vianočných blahoželaní a hroziaci krach zvrátil nápad na nový sviatok so špeciálnymi blahoželaniami. Nápad sa ujal a takto okázalo sa v USA Valentín slávi od roku 1907. Práve silne komerčný nádych súčasne vyvoláva protestný odpor časti predovšetkým mužskej populácie. Argument, že k láske nepotrebujú sviatok však nakláňa váhy na stranu lásky a určite neuberá na úcte sv. Valentínovi.
KTO JE VLASTNE TEN VALENTÍN?
Svätý Valentín, ešte než sa stal svätým, bol kňaz, ktorý pôsobil v Ríme za vlády cisára Claudia II. Gótskeho, prvého z tzv. ilýrskych cisárov. Boli to muži nízkeho pôvodu, všetci však boli schopnými vojvodcami a sám Claudius II. strávil väčšinu času svojej vlády na bojovom poli. Z toho vyplýva i jeho veľký dôraz na bojaschopnosť vojska. A súvisí aj jeho údajný zákaz ženenia a zasnubovania vojakov, aby zamedzil ich odťahovanie od armádneho života k súkromiu a rodine. Valentínovým veľkým previnením bolo, že tajne oddával mladé páry. To ho napokon stálo život a jeho telo skončilo v hrobe pri ceste Via Flaminia, vedúcej do Ríma.
Najstaršia zmienka o sv. Valentínovi v cirkevných dokumentoch hovorí práve o jeho smrti, no až približne 300 rokov po tejto udalosti. O niečo mladšie pramene, zo 6. storočia, ho spomínajú ako biskupa v meste Terni, vysväteného v roku 197. Ďalší dokument z 8. storočia popisuje priebeh jeho mučenia, sťatie a pochovanie. V Ríme sa oddávna uctieva sv. Valentín ako mučeník z 3. storočia, kým v talianskom meste Terni si ho ctia ako svojho biskupa. Nechceme verejnosť sklamať, avšak nemáme hodnoverný dokument, potvrdzujúci, že by bol skutočne mučeníkom alebo biskupom. Návštevníci rímskej baziliky Santa Maria v Ríme však každopádne môžu vidieť jeho ovenčenú lebku, uloženú v relikviári.
AKO JE TO SO SVIATKOM ZAMILOVANÝCH
Po prvýkrát sa sviatok sv. Valentína oficiálne slávil až dve storočia po jeho mučeníckej smrti. Zaviedol ho pápež Gelasius I. 14. februára 496 a praktickou stránkou tohto kroku bolo nahradiť a prekryť v tej dobe stále obľúbené pohanské sviatky, tzv. luperkálie, oslavujúce 15. marca rímsku vlčicu a súčasne chvíľu na to aj dni rímskej bohyne plodnosti Juno. Práve patrón snúbencov a zamilovaných bol za bohyňu plodnosti adekvátnou náhradou. Iná legenda hovorí, že sa sviatok sv. Valentína, ako sviatok zamilovaných, začal sláviť v stredoveku v Anglicku a Francúzsku. Práve v polovici februára si vtáci začínajú hľadať svoj pár, preto sa 14. február začal sláviť ako sviatok zamilovaných. Mnoho literatúry z tých čias odkazuje práve na tento zvyk.
Na Slovensku boli až do polovice 20. storočia s týmto dňom spájané povery, ktoré zakazovali priasť, piecť chlieb, píliť drevo a pracovať v lese. Súčasný valentínsky ošiaľ k nám začal pomaly presakovať v 90. rokoch 20. storočia zo západnej Európy a Severnej Ameriky už v silne deformovanej a komerčnej podobe. Zmenu pôvodnej oslavy mileneckej lásky na sviatok lásky ako takej veľmi dobre charakterizoval pre agentúru SITA Juraj Zajonc z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied: „Pôsobením marketingu sa rozširuje nielen škála ponúkaných produktov a služieb, ale aj oblastí partnerských vzťahov, vnímaných ako predmet oslavy. Výskumy po roku 2000 ukazujú, že si lásku prejavujú aj rodičia a deti, spolužiaci, kolegovia v práci či priatelia z voľnočasových aktivít. Objektom prejavov lásky v tento deň sú dokonca aj zvieratá, ku ktorým majú ľudia blízky vzťah.“
ZAMKNI LÁSKU A ZAHOĎ KĽÚČ
V roku 2014 minimálne zamilovaných trocha zaskočila správa, že napriek verejnej nevôli nechal parížsky starosta odstrániť zábradlie zo slávneho Mosta umenia. Sedemsto tisíc zámok, ktoré na ňom viseli, totiž kriticky ohrozovalo jeho statiku. Ako pri všetkom, čo sa len dotklo lásky, aj pri zvyku spoločného zamykania lásky je úplne jednoznačné, odkiaľ sa zvyk vzal. Wikipédia dokonca uvádza možnosti, že vznikol v Číne, kde si ľudia zamykajú duše do kovových škatuliek a kľúč hádžu z útesu v Žltých horách, prípadne v Maďarsku v 80. rokoch 20. storočia, alebo uvádza ako možnú inšpiráciu verše srbskej poetky Desanky Maksimovičovej. Menej známa je verzia, že akt je len parafrázou tradície žiakov školy Sanita in Costa San Giorgio vo Florencii, ktorí vešali zámky zo školských skriniek na most Ponte Vecchio.
Najpravdepodobnejšie však je, že všetko naštartovala scéna zo sfilmovaného románu spisovateľa Federica Mocciu, inšpirovaná romantickou baladou. V nej týmto spôsobom na Ponte Milvio nad rímskou Tiberou uzamkli svoju lásku filmoví milenci a kľúč hodili do Tibery, pretože údajne práve tu zomrel sv. Valentín. Scéna sa objavila na plátne v roku 2007 a vzápätí sa objavili na tomto moste prvé zámky. O rok neskôr vstúpil zvyk do Paríža a dnes s týmto problémom bojuje mnoho slávnych romantických miest. V Ríme dnes získava zavesenie zámky na most príchuť dobrodružstva, pretože je oceňované pokutou 50 eur.
SKUTOČNÁ TVÁR PATRÓNA
Pri mene sv. Valentína sa nám objaví pred očami kytica, srdiečkový balón, mašličky, bonboniéry, špeciálne menu v reštaurácii, ale nikomu sa nevynorí pred očami jeho tvár. Dôvod je jednoduchý – ešte pred krátkym časom ju nikto nepoznal. Všetko zmenili brazílski odborníci, ktorí sa pomocou interaktívnej 3D technológie rozhodli po 1700 rokoch zrekonštruovať jeho podobu. Ešte pred samotnou prácou bolo z výskumu forenzného antropológa Marcosa Paula Sallesa Machada jasné, že bol Európan a zomrel asi vo veku 55 rokov. Následne bolo vyhotovených až 250 snímok, ktoré umožnili vytvoriť trojrozmerný model. Samotná rekonštrukcia je dobre známa z kriminalistických seriálov. V tomto prípade však tím viedol jeden z najlepších brazílskych dizajnérov Cicero Moraes. Veríme, že výsledok je verný, no súčasne, s odpustením, pochybujeme, že takto si niekto vysníval patróna lásky …
Rekonštrukcia tváre sv. Valentína
SV. VALENTÍN V MALACKÁCH?
Možno málokto v Skalici tuší, že k sv. Valentínovi to vôbec nie je tak ďaleko, ako by sa zdalo. Oveľa bližšie ako do Ríma je totiž do Košíc. Malá časť pozostatkov sv. Valentína je tu už takmer tristo rokov zamurovaná v základoch morového stĺpa so sochou Immaculaty na severnom konci Hlavného námestia. Lenže, ak sa chcete pokloniť patrónovi zamilovaných, nemusíte cestovať nielenže do Ríma, ale ani do tých Košíc – stačí ak skočíte do Malaciek!
Sväté schody v Malackách
Súčasťou malackého kostola Nepoškvrneného počatia Panny Márie, v susedstve bývalého františkánskeho kláštora, je kaplnka Svätých schodov. Jej založenie v roku 1653 je pripisované palatínovi Pavlovi IV. Pálffymu. Ako prezrádza názov, hlavným objektom sú Sväté schody. Ide o vernú kópiu schodiska, po ktorom kráčal Kristus pre svoj ortieľ k rímskemu protektorovi Pilátovi Pontskému. Na svete sú tieto schody len troje – originál, prevezený z Jeruzalema do Lateránskeho kostola v Ríme, a kópie v Jeruzaleme a Malackách. Po 27 schodoch sa vystupuje kľačmo nielen kvôli zasväteniu, ale aj preto, že v každom zo schodov sú uložené relikvie svätcov. V historických dokumentoch sú obzvlášť s úctou spomínané relikvie sv. Detéria, sv. Blaženy a sv. Valentína. Istý čas výskum naznačoval, že svätci tohto mena by mohli byť dvaja, no ukazuje sa, že pramene spomínajú len dve životné etapy toho istého učeníka. Košický historik Gabriel Kladek, ktorý riešil rovnakú dilemu pri ostatkoch v metropole východného Slovenska, napokon prišiel k rovnakému záveru, ktorý vyslovil v médiách: „Sú známi dvaja Valentínovia, ale podľa výskumov ide o jednu a tú istú osobu.“ Takže, pokiaľ sa môžeme spoľahnúť na závery historika, k svätému Valentínovi je zo Skalice na skok.