Nič nie je staršie ako včerajšie noviny, hovorí okrídlené úslovie, ktorého autorom je Karel Čapek. Nič lepšie nevystihuje ich krátky život, pretože zajtra vyjdú nové, celkom iné. A súčasne i nič nie je lepším príkladom akéhosi plytvania prírodnými surovinami. Ak tento problém spojíme s možnosťami súčasných elektronických médií, mobilitu zariadení a stále radikálnejšie ekologické postoje tínedžerov, dostávame sa blízko k odpovediam mládeže na otázky o čítaní periodík v papierovej podobe.
K téme nám napísala svoj príspevok Anabela Buchová, študentka masmediálnej komunikácie na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave.
PAPIER VERSUS OBRAZOVKA
O názory mladých Skaličanov sa zaujímam stále. Teraz som sa zamerala na to, či vôbec čítajú v dnešnej dobe noviny v papierovej podobe. Avšak aj čo čítajú, čo ich zaujíma, či odkiaľ sa dozvedajú aktuálne správy. Anketa medzi mladými ľuďmi vo veku 20-26 rokov poskytla veľa zaujímavých a niekedy možno aj prekvapivých odpovedí. Pripadlo mi veľmi vhodné spracovať a uverejniť jej výsledky práve v miestnych občianskych novinách, určených pre všetkých obyvateľov Skalice, teda, i pre mládež.
NOVINY
Aj keď sú noviny publikáciou na jedno použitie, ktoré po prečítaní väčšinou putujú priamo do koša, stále sú u viacerých ľudí obľúbeným informátorom všeobecného diania. S prihliadnutím na výsledky ankety, a pokles nákladov aj veľkých denníkov a magazínov, éra novín v papierovej podobe pomaly, ale pravdepodobne zaniká. Možno je to spôsobené práve tým, že mládež v mojom veku si už noviny vytlačené na papieri vôbec nekupuje. Iste nie je vydávanie založené na tom, či noviny čítajú mladší alebo starší, avšak, keď stará generácia, ktorá noviny ešte stále číta, s odpustením vymrie, zostane tu tá moja generácia, ktorá hovorí novinám v papierovej podobe veľké NIE, a to už by mohol byť problém. Napokon – už dávno väčšina významných titulov vychádza aj v elektronickej podobe.
DNEŠNÁ MLÁDEŽ
Nedokážeme odhadnúť, či tu noviny budú o nejakých 50 rokov. Tak ďaleko však nedokážeme odhadnúť ani existenciu mnohých vecí, ktoré dnes bežne používame. Možno generácia vtedajších mladých zavrhne mobily ako prežité a neekologické. Treba si však uvedomiť, že 50 rokov naspäť vôbec neexistoval internet, mobilné telefóny, GPS, satelity, či osobné počítače. Avšak s istotou vieme, že dnes internet napreduje a stáva sa akoby každodennou súčasťou nášho života. Mládež trávi stále viac času so smartfónmi, čo umožňuje stále jednoduchší a rýchlejší prístup. Samozrejme, dôležitá je narastajúca ponuka. Keďže na internete je dnes už naozaj všetko, stalo sa, že displej začal nahrádzať papier. No, dôsledkom je aj to, že nielenže mladí nečítajú noviny, oni totiž prestali čítať už aj knihy, pretože podľa nich internet hýbe svetom a najzaujímavejšie príbehy sú stále rýchlejšie sfilmované.
MÁME TO V RUKÁCH MY
Keď toto čítajú starší ľudia, tak sa im môže nad tým pozastavovať rozum. Jediní, kto s tým môže niečo urobiť sme MY, mladí ľudia. Možno sa treba zamyslieť, či novinky na internete nám dajú to, čo by nám dali noviny, keby sme ich reálne držali vytlačené v ruke. Čítaním novín sa učíme mať svoj názor na vec. Ako to raz povedal americký kongregacionalistický duchovný, sociálny reformátor a rečník Henry Ward Beecher: „Noviny sú učitelia jednoduchých ľudí“. A preto čítajme noviny aj naďalej!
REAGUJEME V PRIESTORE KOMUNIKÁCIE?
Internet je dnes najpopulárnejším médiom aj pre mňa a mojich rovesníkov. Práve preto som si zvolila na komunikáciu s mladými Skaličanmi práve túto cestu a položila som im niekoľko anketových otázok. Z odpovedí môžeme vidieť nielenže internet je pre nich naozaj tou najjednoduchšou cesta ako sa dostať ku konkrétnym informáciám a novinkám, ale súčasne aj spoľahlivou cestou, ako ich oslovovať. Odpovede na anketové otázky sú však najcennejšie v tom, že poskytujú obraz o skutočnom postoji a názoroch tej skupiny mladých ľudí, ktorí zareagovali a odpovedali.
Anabela Buchová
ANKETA K ČLÁNKU
Autorka článku urobila anketu, vďaka ktorej sme získali prehľad o názoroch a dôvodoch. Aby oslovila cieľovú skupinu, rozhodla sa otázky uverejniť na Instagrame. Za zamyslenie stojí už to, že otázky videlo 150 ľudí, no iba 15 bolo ochotných na ne odpovedať. A v podstate až odpoveďami začína skutočné prekvapenie. Alebo aj nie.
Z pätnástich odpovedajúcich mladých ľudí čítajú noviny v papierovej podobe len štyria, no všetci do jedného bulvárne noviny. Ostatní, jedenásti, majú svoje dôvody pre odvrhnutie papiera:
Dominik, 24 r.: Nebudem zbytočne vyhadzovať peniaze za to, čo si môžem prečítať aj na internete.
Zuzana, 22 r.: Šetrím stromy a myslím ekologicky, za mňa určite „paperless“.
Viktor, 23 r.: Preferujem novinky na internete.
Jakub, 24 r.: Ja rád čítam novinky na internete, noviny v papierovej podobe sú veľké a nemal by som si ich kam dať, keď napríklad idem niekam vlakom.
Nikola, 20 r.: Nezaujíma ma, čo sa tam píše a ani na to nemám čas.
Romana, 22 r.: Keď otvorím noviny, skoro v každých sa píše, čo už sa stalo a to ma veľmi nezaujíma.
Petra, 26 r.: Nerada strácam čas čítaním, radšej si niečo vypočujem v rádiu.
Kristína, 23 r.: Tie noviny by som si najskôr musela ísť kúpiť a potom ich čítať, no pre mňa je pohodlnejšie si otvoriť mobil a tam si nájsť novinky, ktoré ma zaujímajú, kedykoľvek a kdekoľvek.
Majka, 21 r.: Nemám čas.
Filip, 20 r.: Ja čítam len šport a kvôli tomu si ich snáď nebudem kupovať, keď si to pozriem kedykoľvek na internete.
Michaela, 25 r.: Nemám rada čítanie všeobecne.
Odpovede na nasledujúce tri otázky ponechávame v tabuľke, tak ako ich autorka spracovala. Myslíme, že takto to v stĺpcoch a súčasne i riadkoch lepšie vypovedá o názoroch jednotlivých mladých ľudí.
… A EŠTE SLOVO REDAKCIE
Rešpektujeme, že toto je téma mladých, nedá nám predsa len nepripomenúť na čo sa často zabúda (a platí to pre starších i mladých) a je to dokázané odbornými štúdiami – a to, keď čítame vytlačené informácie, či literatúru, tak:
- čítame o 25 % rýchlejšie
- pamätáme si o 30 % viac
- rozumieme o 30 % viac (čítanie s porozumením)
- menej si namáhame a unavujeme oči
- rozvíja sa naša schopnosť sústredenia
- zlepšujeme svoju priestorovú orientáciu
- rozvíja sa naša schopnosť kritického myslenia
- rozvíjame empatiu a tým medziľudské vzťahy
A to je dosť na to, priatelia, aby sme dúfali, že displej nevytlačí papier, rovnako ako film nezničil divadlo a DVD neprinieslo koniec kín.