Jednou z najznámejších skalických stavieb je určite budova Domu kultúry, ktorú pre skalický “Katolícky kruh“ projektoval architekt Dušan Jurkovič. Okrem neho sa v súvislosti s figurálnou výzdobou spomínajú ďalšie veľké mená – Antonín Frolka a Joža Uprka, v súvislosti s dekoráciou fasády meno Mikoláš Aleš. No, len ja viem, že svoju čiarku na fasáde mám aj ja.
Bolo to v päťdesiatych rokoch minulého storočia a budova i výzdoba už mali prvú päťdesiatku za sebou. Bolo potrebné ju zreštaurovať a ja som sa na to s obdivom pozeral. Pri sledovaní šikovného majstra, ktorý zručne tvoril s každým nasledujúcim kamienkom krásnu mozaiku, som sa s ním dal do rozhovoru. Keď zistil, že pracujem ako litograf (vtedy v štátnom podniku Grafobal Skalica), tak sa reštaurátor rozhovoril najmä o farbách kontúr, či odtieňoch výplne a pozadia. V tom som si všimol, že v textovej časti pod klenbovým krytom chýba v slove “gazdasagi“ dĺžeň. Upozornil som ho na to, no kamienok takého tvaru a súčasne v odtieni rumelka už nenašiel. A tak tam po konzultácii so mnou vložil užší a vínovo červený. Už skoro šesťdesiat rokov si to možno nikto nevšimol, no ja, keď idem okolo, vždy sa na ten dĺžeň pozriem, s príjemným pocitom na duši, že som, aj keď len takou maličkosťou, prispel ku kráse a výnimočnosti nášho Domu kultúry.