Každý z nás sa niekedy dostane do ťažkej životnej situácie. Je o to ťažšia, ak nás zasiahne nečakane a nepripravených. Nevieme čoho sa chytiť, o čo sa oprieť, ako to riešiť. Je prirodzené, že človek z toho nemá dobrú náladu. Vidíme veci čierne, obzvlášť, ak sme dlhší čas nezahliadli svetlo na konci tunelu. Ak sa s tým musíme popasovať len sami, často dostávame len jedinú radu – nestrácaj optimizmus.
Na tejto rade by nebolo nič zlé, lebo aj vo Wikipédii sa píše, že „optimizmus je vzťah k prebiehajúcim udalostiam, ktorý sa zakladá na viere v lepšiu budúcnosť, v možnosti víťazstva dobra nad zlom, spravodlivosti nad nespravodlivosťou“. Na tom fakt nie je nič zlé – pokiaľ sa z optimizmu nestane mantra. Dnes v spoločnosti vídam, že často jediné, o čo sa človek snaží, je za každú cenu, kŕčovito, si udržať optimizmus. Dajako už však nezostáva čas a energia na ostatné. Hlavne, že sa usmievame …
Často sa mi sníval sen: zošmykla som sa z vysokého útesu a len za prsty visím nad hlbokou priepasťou. Strašne sa bojím, mám zatvorené oči a za každú cenu sa držím kŕčovito okraja skaly. Všetku silu a sústredenie dávam len do toho ako sa udržať a do viery, že nespadnem. Potím sa hrôzou a prsty slabnú. Bojím sa otvoriť oči a pozrieť do hĺbky, na DNO kdesi dolu. Nakoniec oči otvorím, ostrím zrak a kdesi dolu dno naozaj vidím, či skôr tuším. Začína sa mi zjavovať v detailoch a tie vyzerajú hrozivo. Samé ostré skaly ako nože a od potu mokré prsty sa už šmýkajú. Po čase na dne medzi skalami objavím malú plošinku. Už sa držím iba jedným prstom. Naberám odvahu a skočím, s vierou, že budem mať trochu šťastia a … zobudím sa.
Vždy, keď ma stretne niečo nemilé, spomeniem si na tento sen. DNO je pre mňa synonymom pravdy, ktorú často nechceme vidieť a ktorej sa bojíme. A tak otvorím oči, zaostrujem, obzerám sa … a skáčem. Občas ten dopad bolí, ale žijem!
Nie je dôležité, či je povestný pohár poloplný či poloprázdny. Dôležité je od pohára poodstúpiť a zistiť kde je DNO, sledovať hladinu a konať. Inak sa nám môže stať, že pohár pretečie alebo vyschne.
S úctou stále žijúca
Želmíra Macháčková