Od detstva počúvame, že „oheň je dobrý sluha, ale zlý pán“. Čoskoro sme pochopili, že hriať sa v zime pri ohni je veľmi príjemné a dokonca nám pomáha prežiť. No, keď nad ním stratíme kontrolu, nielenže páli a môže uškodiť, ale dokonca ohrozí náš život.
Časom sa ukázalo, že „dobrý sluha – zlý pán“ platí na mnoho vecí. Dnes býva dokonca tento prímer často používaný v súvislosti s tabletmi a telefónmi, ako varovanie pred vplyvom vynikajúceho komunikačného a vzdelávacieho nástroja na psychiku človeka, hlavne detí. Nedávno som toto úslovie dokonca čítala v spojení, ktoré možno niekoho prekvapí – v spojení so svetlom, ktoré nám predĺžilo deň, no vnieslo zmätok do prírody a nesúlad do našej psychiky.
Uvedomila som si, že paradox medzi sluhom a pánom platí vo všetkých spojeniach s radom slov, ktoré som si dosadzovala namiesto ohňa. Dlhšie som ostala stáť pri slove emócia. Nájsť dobrého sluhu v hneve a závisti je rovnako ťažké ako zlého pána v radosti. Na prvý pohľad úplne nepravdivo a nekompatibilne vyznela múdrosť so slovom pravda. V mojom vnútri sa niečo búrilo tomuto spojeniu, do doby než, … Ukázalo sa, že i tu je príkladov dostatok.
Najväčší problém som mala v spojení so slovom láska. Nakoniec som si uvedomila, že páchať zlo a páchať dobro môže mať rovnaký cieľ, úmysel a hlavne dôsledok. Tak mi neostalo nič iné, než súhlasiť s výrokom: „S láskou je treba zachádzať ako so šafránom“. A za slovo láska je znovu možné dosadiť všetky slová, o ktorých tu už bola reč.
S úctou
opatrná Želmíra Macháčková