Dnes prin\u00e1\u0161ame posledn\u00fd z pr\u00edbehov, ktor\u00e9 ste n\u00e1m do redakcie zaslali. Na skalickom pam\u00e4tn\u00edku obetiam 1. svetovej vojny je v\u0161ak e\u0161te ve\u013ea mien, ktor\u00fdch pr\u00edbehy n\u00e1m ost\u00e1vaj\u00fa zatia\u013e neodhalen\u00e9. Tento pr\u00edbeh je posledn\u00fd len nadnes a st\u00e1le budeme o\u010dak\u00e1va\u0165 ka\u017ed\u00fd nov\u00fd. Sprostredkujte, pros\u00edm, t\u00fato na\u0161u v\u00fdzvu priate\u013eom alebo zn\u00e1mym, ktor\u00fdch priezvisk\u00e1 s\u00fa v zozname na mramorov\u00fdch tabuliach. N\u00e1\u0161 cyklus neuzatv\u00e1rame a radi ho o\u017eiv\u00edme v\u017edy, ke\u010f n\u00e1m po\u0161lete \u010fal\u0161\u00ed z t\u00fdchto u\u017e takmer zabudnut\u00fdch osudov. Vopred \u010fakujeme.<\/p>\n
Pod\u013ea dostupn\u00fdch zdrojov sa rod Dinkovcov us\u00eddlil v Skalici a jej okol\u00ed u\u017e v druhej polovici 17. storo\u010dia. Je, teda, starobyl\u00fdm skalick\u00fdm rodom a sem mieria korene po me\u010di i po praslici. Od detstva som pri hr\u00e1ch v parku v spodnej \u010dasti Poto\u010dnej ulice na Pomn\u00edku padl\u00fdch \u010d\u00edtaval meno Michal Dinka a tak som sa m\u00f4jho otca Antona Dinku p\u00fdtal, \u010di je to na\u0161a rodina. A tak mi vyrozpr\u00e1val pr\u00edbeh jeho star\u0161ieho brata.<\/p>\n
M\u00f4j otec sa narodil v roku 1903 v Skalici v rodine zamestnanca mesta J\u00e1na Dinku. Ten sa narodil v Skalici v roku 1868 a o\u017eenil sa v roku 1892. K tejto udalosti sa via\u017ee zauj\u00edmav\u00e1 historka. Vo vz\u0165ahu s jeho milou Barborou sa toti\u017e objavilo tehotenstvo, no star\u00fd otec musel na nieko\u013eko rokov narukova\u0165 na vojensk\u00fa slu\u017ebu do Bosny a Hercegoviny. Ke\u010f sa z vojen\u010diny vr\u00e1til, \u010dakal na neho mal\u00fd syn\u010dek Janko, ktor\u00fd sa narodil v roku 1888, tak\u017ee svadba bola a\u017e potom. Mal\u00fd Janko na ulici u\u017e volal na chlapcov, aby i\u0161li k nim, \u017ee tatinek maj\u00fa svadbu. N\u00e1\u0161 star\u00fd otec mali ve\u013ea det\u00ed.<\/p>\n
Niektor\u00e9 zomreli ve\u013emi mlad\u00e9 a tak m\u00f4j otec bol a\u017e druh\u00fd Anton v porad\u00ed, ktor\u00fd pre\u017eil a vychoval aj m\u0148a. Z t\u00fdchto det\u00ed bol aj syn Michal, ktor\u00fd sa narodil v roku 1898. Po \u0161t\u00fadi\u00e1ch na gymn\u00e1ziu v Skalici \u0161tudoval teol\u00f3giu a bol vysv\u00e4ten\u00fd za k\u0148aza v katedr\u00e1le v Ostrihome. Vtedy u\u017e v\u0161ak \u013eudia zomierali v I. svetovej vojne. Pod\u013ea rozpr\u00e1vania m\u00f4jho otca, ktor\u00fd bol o p\u00e4\u0165 rokov mlad\u0161\u00ed, pri\u0161iel Michal domov a povedal, \u017ee ide do vojny. Jeho otec ho odhov\u00e1ral, \u017ee ako k\u0148az nemus\u00ed \u00eds\u0165 bojova\u0165. Michal mu odpovedal, \u017ee on prisahal vernos\u0165 vlasti, nie cis\u00e1rovi, a odi\u0161iel. To bol posledn\u00fd de\u0148, ktor\u00fd ho videli \u017eiv\u00e9ho. Padol v Taliansku pred skon\u010den\u00edm vojny. Boli tam viacer\u00ed Skali\u010dania a\u00a0po n\u00e1vrate jeden z\u00a0nich, volal sa Hanzl\u00favka, povedal rodi\u010dom, \u017ee jeden de\u0148 sa e\u0161te v\u00a0bojovej l\u00ednii s\u00a0Michalom videli a\u00a0rozpr\u00e1vali a\u00a0na druh\u00fd de\u0148 u\u017e ho nevidel, ani nevie kde a\u00a0kedy zahynul a\u00a0kde je pochovan\u00fd.<\/p>\n
N\u00e1m zostala iba spomienka a\u00a0mne t\u00e1 kr\u00e1sna my\u0161lienka o\u00a0vernosti k\u00a0vlasti.<\/p>\n
\u010ces\u0165 pamiatke v\u0161etk\u00fdm, ktor\u00ed zbyto\u010dne museli polo\u017ei\u0165 mlad\u00e9 \u017eivoty, opusti\u0165 rodiny.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Dnes prin\u00e1\u0161ame posledn\u00fd z pr\u00edbehov, ktor\u00e9 ste n\u00e1m do redakcie zaslali. Na skalickom pam\u00e4tn\u00edku obetiam 1. svetovej vojny je v\u0161ak e\u0161te ve\u013ea mien, ktor\u00fdch pr\u00edbehy n\u00e1m ost\u00e1vaj\u00fa zatia\u013e neodhalen\u00e9. Tento pr\u00edbeh je posledn\u00fd len nadnes […]<\/a><\/p>\n<\/div>","protected":false},"author":12,"featured_media":1584,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[4],"tags":[],"class_list":{"0":"post-2312","1":"post","2":"type-post","3":"status-publish","4":"format-standard","5":"has-post-thumbnail","7":"category-ja-su-ze-skalice"},"_links":{"self":[{"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2312","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/users\/12"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2312"}],"version-history":[{"count":4,"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2312\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":2573,"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2312\/revisions\/2573"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/media\/1584"}],"wp:attachment":[{"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2312"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=2312"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=2312"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}