{"id":3118,"date":"2020-03-08T10:06:14","date_gmt":"2020-03-08T09:06:14","guid":{"rendered":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/?p=3118"},"modified":"2021-02-12T16:17:23","modified_gmt":"2021-02-12T15:17:23","slug":"skalicke-priezviska-iii-mittakovci-nedoceneny-rod","status":"publish","type":"post","link":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/skalicke-priezviska-iii-mittakovci-nedoceneny-rod\/","title":{"rendered":"Skalick\u00e9 priezvisk\u00e1 III – Mitt\u00e1kovci, nedocenen\u00fd rod"},"content":{"rendered":"

Dnes v\u00e1m predstav\u00edme priezvisko a rodinu, z\u00a0ktorej vzi\u0161lo nieko\u013eko s\u00fakennick\u00fdch majstrov, funkcion\u00e1rov ev.a.v. cirkevn\u00e9ho zboru, pr\u00e1vnikov, advok\u00e1tov a dokonca i jeden me\u0161\u0165anosta. P\u00f4vod priezviska je jednozna\u010dn\u00fd – m\u00e1 nemeck\u00fd p\u00f4vod a je odvoden\u00fd od nemeck\u00e9ho Mittag = poludnie (12 hod\u00edn), resp. hovorovo obed, obed\u0148aj\u0161ia prest\u00e1vka.<\/em><\/strong><\/p>\n

Tento rod je dnes zn\u00e1my najm\u00e4 domom, v ktorom sa nach\u00e1dza Z\u00e1horsk\u00e9 m\u00fazeum. Mitt\u00e1kovsk\u00fd dom p\u00f4vodne patril P\u00e1lfyovcom a vznikol v 17. storo\u010d\u00ed prestavbou a spojen\u00edm dvoch susedn\u00fdch domov. Neorenesan\u010dn\u00fa podobu z\u00edskal na prelome 19. a 20. storo\u010dia u\u017e na objedn\u00e1vku Mitt\u00e1kovcov.<\/p>\n

Mitt\u00e1kovci s\u00fa rodom, ktor\u00fd pri\u0161iel do Skalice pravdepodobne niekedy koncom 17., za\u010diatkom 18. storo\u010dia. Vzh\u013eadom na ne\u00faplnos\u0165 skalick\u00fdch r.k. matr\u00edk sme sa nedop\u00e1trali odkia\u013e predkovia pri\u0161li, ale v\u010faka cirkevn\u00fdm matrik\u00e1m\u00a0(v priebehu 17. storo\u010dia sa toto priezvisko v\u00f4bec nevyskytuje, prv\u00fdkr\u00e1t sa objavuje v\u00a0roku 1811)\u00a0m\u00f4\u017eeme datova\u0165 ich pr\u00edchod do Skalice do tohto \u010dasov\u00e9ho p\u00e1sma. Boli evanjelici a v\u00a0star\u0161om obdob\u00ed sa venovali najm\u00e4 s\u00fakennick\u00e9mu remeslu. V\u00fdnimkou, potvrdzuj\u00facou pravidlo, boli niektor\u00ed \u010dlenovia \u00a0rodu, ktor\u00ed prest\u00fapili na katolick\u00fa vieru, resp. venovali sa aj in\u00fdm remesl\u00e1m. Rod v\u00a018. storo\u010d\u00ed v\u00a0Skalici zmohutnel a z\u00edskal na v\u00e1\u017enosti (v priebehu 18. storo\u010dia sme napo\u010d\u00edtali v\u00a0rode 49 naroden\u00fdch det\u00ed, v\u00a019. storo\u010d\u00ed 67).<\/p>\n

U\u017e od po\u010diatkov formovania evanjelick\u00e9ho cirkevn\u00e9ho zboru v\u00a0Skalici, po vydan\u00ed Toleran\u010dn\u00e9ho patentu Jozefom II., boli akt\u00edvnymi \u010dlenmi cirkevn\u00e9ho zboru. Pavol Mitt\u00e1k st. sa v\u00a0roku 1782 spom\u00edna ako \u010dlen deleg\u00e1cie evanjelikov, ktor\u00e1 si vy\u017eiadala na radnici pre\u010d\u00edtanie rezol\u00facie Kr\u00e1\u013eovskej miestodr\u017eite\u013eskej rady, umo\u017e\u0148uj\u00facej evanjelikom zriadi\u0165 cirkevn\u00fd zbor. Stal sa dlhoro\u010dn\u00fdm funkcion\u00e1rom ev.a.v. cirkvi v\u00a0Skalici. Ke\u010f chcel po \u010falekej a \u00fanavnej ceste do Skalice v\u00a0Mokrom H\u00e1ji prenocova\u0165 aj s\u00a0rodinou prv\u00fd toleran\u010dn\u00fd k\u0148az Martin Lau\u010dek, vyslali skalick\u00ed evanjelici Pavla Mitt\u00e1ka mlad\u0161ieho, aby ich e\u0161te ten ve\u010der,\u00a0\u00a09. 5. 1783, priviezol z\u00a0Mokr\u00e9ho H\u00e1ja do Skalice. V\u00a0roku 1791 bol za kur\u00e1tora cirkevn\u00e9ho zboru zvolen\u00fd aj \u010fal\u0161\u00ed \u010dlen rodu J\u00e1n Mitt\u00e1k.<\/p>\n

Po Pavlovi Mitt\u00e1kovi, ktor\u00fd dlh\u00e9 roky zast\u00e1val funkciu pe\u0148a\u017en\u00e9ho kur\u00e1tora, bol do tejto funkcie 6. 1. 1819 zvolen\u00fd Michal Mitt\u00e1k, ktor\u00fd ju zast\u00e1val a\u017e do roku 1831. 14. 1. 1833 bola v\u00a0cirkevnom zbore vytvoren\u00e1 funkcia\u00a0\u201eArchivarusse Cyrkevniho\u201c<\/em>a do tejto funkcie bol zvolen\u00fd Pavol Mitt\u00e1k najmlad\u0161\u00ed. Cirkevn\u00fd archiv\u00e1r mal na starosti v\u0161etky star\u00e9 p\u00edsomnosti, ktor\u00e9 boli ulo\u017een\u00e9 v kostole.\u00a0<\/em>Za\u010diatkom nasleduj\u00faceho roka sa stal cirkevn\u00fdm zapisovate\u013eom jeho otec Pavol Mitt\u00e1k mlad\u0161\u00ed. V\u00a0roku 1837 fungovali v\u00a0partikul\u00e1rnom konvente a\u017e traja Mitt\u00e1kovci, Pavol Mitt\u00e1k mlad\u0161\u00ed zastupoval\u00a0\u201eRynkown\u00ed \u0161twr\u0165\u201c<\/em>, August\u00edn Mitt\u00e1k\u00a0\u201ePoto\u010dn\u00ed \u0161twr\u0165\u201c\u00a0<\/em>a J\u00e1n Mitt\u00e1k najstar\u0161\u00ed bol zvolen\u00fd\u00a0ad honores.<\/em><\/p>\n

V\u00a0roku 1845 sa svojich funkci\u00ed vzdali Pavol Mitt\u00e1k star\u0161\u00ed (bol vo funkcii cirkevn\u00e9ho in\u0161pektora) i Pavol Mitt\u00e1k mlad\u0161\u00ed ako cirkevn\u00fd zapisovate\u013e. T\u00fato funkciu od roku 1850 vykon\u00e1val Ladislav Mitt\u00e1k.\u00a013. 7. 1860 bol zvolen\u00fd do \u00faradu cirkevn\u00e9ho in\u0161pektora J\u00e1n Mitt\u00e1k star\u0161\u00ed. V\u00a0roku 1863 ho vystriedal \u013dudov\u00edt Mitt\u00e1k a toho zasa za\u010diatkom roka 1869 J\u00e1n Mitt\u00e1k mlad\u0161\u00ed. V\u00a0roku 1871 bol na cirkevnom konvente zvolen\u00fd pe\u0148a\u017en\u00fdm kur\u00e1torom Eduard Mitt\u00e1k. V roku 1875 prijal \u010destn\u00fa hodnos\u0165 cirkevn\u00e9ho fi\u0161k\u00e1la Ferdinand Mitt\u00e1k, aby tak pr\u00e1vnickou radou a pomocou pom\u00e1hal pri rie\u0161en\u00ed r\u00f4znych z\u00e1le\u017eitost\u00ed dot\u00fdkaj\u00facich sa cirkvi.<\/p>\n

Nesk\u00f4r sa dozved\u00e1me, \u017ee\u00a0n<\/em>a cirkevnom konvente 2. 2. 1880 svoju funkciu pe\u0148a\u017en\u00e9ho kur\u00e1tora obh\u00e1jil Eduard Mitt\u00e1k. Presbytermi boli zvolen\u00ed \u013dudov\u00edt Mitt\u00e1k, Ferdinand Mitt\u00e1k star\u0161\u00ed a Rudolf Mitt\u00e1k. V roku 1887 sa nov\u00fdm cirkevn\u00fdm in\u0161pektorom po zomrelom J\u00e1novi Mitt\u00e1kovi st\u00e1va skalick\u00fd advok\u00e1t Ferdinand Mitt\u00e1k mlad\u0161\u00ed. Konvent, ktor\u00fd sa konal 20. 1. 1890, zvolil jednohlasne do funkcie cirkevn\u00e9ho in\u0161pektora advok\u00e1ta Alberta Mitt\u00e1ka, ktor\u00fd vo funkcii nahradil pred\u010dasne zosnul\u00e9ho Ferdinanda Mitt\u00e1ka mlad\u0161ieho. Tento sa v\u0161ak u\u017e 4. 5. 1890, po skon\u010denej vo\u013ebe biskupa preddunajsk\u00e9ho di\u0161triktu, vzd\u00e1va funkcie cirkevn\u00e9ho in\u0161pektora, preto\u017ee v\u00fdsledky hlasovania v skalickej cirkvi, kedy v\u00e4\u010d\u0161inu hlasov z\u00edskal Fridrich Balt\u00edk, nepova\u017eoval za prospe\u0161n\u00e9 pre skalick\u00fa cirkev. Funkciu na seba prevzal znovu a\u017e za\u010diatkom roku 1891. Albert Mitt\u00e1k je po druh\u00fdkr\u00e1t 14. 1. 1900 zvolen\u00fd cirkevn\u00fdm in\u0161pektorom ev.a.v. cirkvi v\u00a0Skalici na miesto odstupuj\u00faceho cirkevn\u00e9ho in\u0161pektora Samuela Borsuka. V tejto funkcii p\u00f4sobil a\u017e do 12. 5. 1912 kedy sa jej vzdal.<\/p>\n

Mitt\u00e1kovci sa vo funkci\u00e1ch v\u00a0ev.a.v. cirkevnom zbore skalickom objavuj\u00fa aj po vzniku Prvej \u010desko-slovenskej republiky. V\u00a0roku 1926 je presbyterom Dr. Eugen Mitt\u00e1k, ktor\u00fd sa 21. 11. 1926 st\u00e1va aj pr\u00e1vnym z\u00e1stupcom cirkvi. Ke\u010f v r\u00e1mci chr\u00e1mov\u00e9ho ve\u010dierka 25. 10. 1931 boli\u00a0\u00a0sl\u00e1vnostne odhalen\u00e9 obrazy zasl\u00fa\u017eil\u00fdch mu\u017eov ev.a.v. cirkevn\u00e9ho zboru skalick\u00e9ho medzi\u00a0\u00a0M. Lau\u010dekom, D. G. Lichardom, \u013d. Lichardom, M. Boorom, R. Vrchovsk\u00fdm, M. Trsl\u00ednom bolo miesto aj pre J\u00e1na Mitt\u00e1ka.<\/p>\n

Akt\u00edvni boli \u010dlenovia Mitt\u00e1kovsk\u00e9ho rodu i v\u00a0in\u00fdch oblastiach skalick\u00e9ho spolo\u010densk\u00e9ho \u017eivota. V\u00a0rokoch 1831 a\u017e 1837 zast\u00e1val post star\u0161ieho cechmajstra v\u00a0s\u00fakennickom cechu Pavol Mitt\u00e1k star\u0161\u00ed, ktor\u00fd hne\u010f po n\u00e1stupe do funkcie bol jedn\u00fdm z\u00a0podporovate\u013eov realiz\u00e1cie parnej valchy. Tento parn\u00fd stroj je najstar\u0161\u00edm dvoj\u010dinn\u00fdm parn\u00fdm strojom pou\u017eit\u00fdm na Slovensku, ak nie v\u00a0celom Uhorsku. V\u00a0roku 1841 post mlad\u0161ieho cechmajstra zast\u00e1val jeho syn Pavol Mitt\u00e1k mlad\u0161\u00ed. S\u00fakenn\u00edcki majstri bratia Mitt\u00e1kovci dostali na priemyslovej v\u00fdstave v\u00a0roku 1846 pam\u00e4tn\u00fa bronzov\u00fa medailu a v\u00a0roku 1867 na svetovej v\u00fdstave v\u00a0Par\u00ed\u017ei skalick\u00ed s\u00fakenn\u00edcki majstri, medzi nimi aj J\u00e1n Mitt\u00e1k, vystavili \u201e\u0161arfov\u00e9 gule\u201c a kvety \u010diernej malvy (ktor\u00e9 sa pou\u017e\u00edvali na v\u00fdrobu pr\u00edrodn\u00fdch farb\u00edv).<\/p>\n

Po polovici 19. storo\u010dia sa v\u0161ak cech pod tlakom tov\u00e1renskej textilnej v\u00fdroby rozpadol a s\u00fakennick\u00fa diel\u0148u dr\u017eali len Mitt\u00e1kovci. Po \u00fapadku s\u00fakenn\u00edckeho remesla sa s\u00fastredila \u010fal\u0161ia gener\u00e1cia rodu na vzdelanie. Z rodu vzi\u0161lo nieko\u013eko vzdelan\u00fdch a \u0161tudovan\u00fdch ekon\u00f3mov, advok\u00e1tov a not\u00e1rov, medzi ktor\u00fdmi je rad zauj\u00edmav\u00fdch post\u00e1v. Napr\u00edklad Rudolf Mitt\u00e1k (1833\u00a0\u00a0– 1899), syn Pavla Mitt\u00e1ka, me\u0161\u0165ana a s\u00fakennick\u00e9ho majstra, bol mestsk\u00fdm \u00fa\u010dtovn\u00edkom, \u010di \u201ev\u00fdbjer\u010d\u00edm\u201c. Bol tie\u017e \u010dlenom mestsk\u00e9ho zastupite\u013estva a podporoval me\u0161\u0165anostu Jozefa Sebe\u0161iho, ke\u010f sa rozhodovalo \u010di sa bud\u00fa p\u00edsa\u0165 mestsk\u00e9 z\u00e1pisnice v\u00a0sloven\u010dine. V\u00a0roku 1875 sa u\u017e ako mestsk\u00fd \u00fa\u010dtovn\u00edk prihl\u00e1sil za riadneho \u010dlena Podporn\u00e9ho spolku a v\u00a0r\u00e1mci svojich mo\u017enost\u00ed podporoval chudobn\u00fdch \u0161tudentov.<\/p>\n

V roku 1882 sa stal advok\u00e1tom mestskej sporite\u013ene, v roku 1885 bol ocenen\u00fd na v\u00fdstave v Budape\u0161ti za svoju malvu (vystavovan\u00fa rastlinu na v\u00fdrobu farbiva). 23. 10. 1887 bol riadnym \u010dlenom mestskej deput\u00e1cie, ktor\u00e1 niesla do Bratislavy diplom \u010destn\u00e9ho ob\u010dianstva mesta Skalice bar\u00f3novi Franti\u0161kovi Horeck\u00e9mu. 21. 6. 1895 bol zvolen\u00fd za me\u0161\u0165anostu a v tejto funkcii p\u00f4sobil do roku 1898. Jeho zvolenie bolo spo\u010diatku dos\u0165 ot\u00e1zne a prekvapiv\u00e9, lebo ako v\u00e4\u010d\u0161ina rodiny Mitt\u00e1kovej bol evanjelikom a evanjelici boli v Skalici v men\u0161ine. Pri vo\u013ebe v\u0161ak jeho katol\u00edcky kandid\u00e1t Vilibald Mayer dostal o 14 hlasov menej. Bol politicky akt\u00edvny vo vl\u00e1dnej\u00a0liber\u00e1lnej strane a na jej valnom zhroma\u017eden\u00ed 30. 1. 1896 pretlmo\u010dil ma\u010farsk\u00fa re\u010d J\u00e1na Kubu do sloven\u010diny. Prevzia\u0165 vedenie strany v\u0161ak v\u00a0Skalici odmietol, aj ke\u010f mu to bolo pon\u00faknut\u00e9. S\u00fa\u010dasn\u00edci o \u0148om sved\u010dili, \u017ee dr\u017eal hospod\u00e1renie mesta pevne v\u00a0ruk\u00e1ch, podobne ako svoju rodinu. Jeho synmi boli advok\u00e1t Dr. Eugen Rudolf Arp\u00e1d Mitt\u00e1k (*19. 4. 1868 \u2013 8. 3. 1940) a\u00a0riadite\u013e sporite\u013ene Artur Pavol J\u00e1n Mitt\u00e1k (*24. 8. 1870).<\/p>\n

Dr. Eugen Rudolf Arp\u00e1d Mitt\u00e1k (*19. 4. 1868 \u2013 8. 3. 1940) sa u\u017e ako \u0161tudent stal riadnym \u010dlenom Podporn\u00e9ho spolku pri gymn\u00e1ziu a ako 16-ro\u010dn\u00fd bol \u010dlenom deput\u00e1cie, ktor\u00fa vyslala Skalica k\u00a0ministrovi \u0161kolstva proti po\u0161t\u00e1tneniu \u013eudovej \u0161koly. V\u00a0roku 1900 bol ur\u010den\u00fd za \u010dlena s\u00fadnej poroty v\u00a0Nitre pre rok 1901. V\u00a0roku 1901 figuruje medzi zakladate\u013emi Vinohradn\u00edckeho dru\u017estva, ktor\u00e9 20. 1. 1906 zriadilo verejn\u00e9 k\u00fapele v\u00a0p\u00e1lenici. V\u00a0roku 1910 bol zvolen\u00fd v\u00a0Rado\u0161ovciach za \u010dlena stoli\u010dn\u00e9ho v\u00fdboru (tieto vo\u013eby v\u0161ak boli zru\u0161en\u00e9 pre fal\u0161ovanie v\u00fdsledkov v\u00a0roku 1912). V\u00a0roku 1911 bol riadite\u013eom p\u00e1lenice. Ke\u010f pri\u0161li v\u00a0m\u00e1ji toho roku na in\u0161pekciu do Skalice kr\u00e1\u013eovsk\u00fd fi\u0161k\u00e1l a finan\u010dn\u00fd riadite\u013e pripravil im spolu s bratom Arturom pohostenie.<\/p>\n

V\u00a0roku 1911 robil plot pri svojej b\u00fade na ceste do Li\u0161\u010d\u00edn. Posunul ho do cesty, \u010d\u00edm t\u00fato cestu z\u00fa\u017eil. Niektor\u00ed skalick\u00ed ml\u00e1denci mu ten plot zvalili a s\u00fa\u010dasne vyt\u013akli obloky na b\u00fade. Mesto \u017eiadalo, aby vr\u00e1til pozemok, ktor\u00fd ubral z\u00a0verejnej cesty (anga\u017eoval sa najm\u00e4 Dr. \u013dudov\u00edt Ok\u00e1nik), no stoli\u010dn\u00e1 vrchnos\u0165, ktor\u00e1 bola na strane Dr. Eugena Mitt\u00e1ka, poslala na udr\u017eanie poriadku do Skalice asi desa\u0165 \u017eand\u00e1rov. Bola vytvoren\u00e1 komisia, ktor\u00e1 t\u00fato z\u00e1le\u017eitos\u0165 rie\u0161ila.<\/p>\n

V\u00a0\u010cesko-slovenskej republike p\u00f4sobili v\u00a0Skalici a\u017e traja advok\u00e1ti Mitt\u00e1kovsk\u00e9ho rodu. Najstar\u0161ie sl\u00fa\u017eiacim bol Dr. Eugen Mitt\u00e1k (advok\u00e1tom od 13. 7. 1897), potom Dr. \u0160tefan Mitt\u00e1k (advok\u00e1tom od 2. 6. 1923) a najmlad\u0161\u00edm Dr. Ladislav Mitt\u00e1k (advok\u00e1tom od 27. 1. 1934). S\u00a0ich aktivitami v\u00a0tomto obdob\u00ed s\u00favis\u00ed aj proces proti pok\u00fatnikovi. V\u00a0tejto veci sa spojili advok\u00e1ti Dr. \u0160tefan Mitt\u00e1k, Dr. Ladislav Mitt\u00e1k a Dr. Daniel Ok\u00e1li so skalick\u00fdm verejn\u00fdm not\u00e1rom Franti\u0161kom Hladk\u00fdm. Pok\u00fatnictvo bolo v\u00a0tom \u010dase priestupkom, k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdm pre naplnenie skutkovej podstaty v\u0161ak bolo to, \u017ee ob\u017ealovan\u00fd musel takto kona\u0165 za odplatu.<\/p>\n

Advok\u00e1ti s\u00a0verejn\u00fdm not\u00e1rom v\u00a0apr\u00edli roku 1936 podali spolo\u010dn\u00fa s\u00fakromn\u00fa \u017ealobu proti pok\u00fatnikovi \u2013 b\u00fdval\u00e9mu \u00faradn\u00edkovi zo Skalice. Navrhli pripoji\u0165 spisy Okresn\u00e9ho s\u00fadu Skalica v\u00a0\u0161iestich veciach a vypo\u010du\u0165 spolu p\u00e4tn\u00e1s\u0165 svedkov, pre ktor\u00fdch ob\u017ealovan\u00fd pok\u00fatne poskytoval pr\u00e1vne slu\u017eby. Ob\u017ealovan\u00fd sa vinn\u00fdm nec\u00edtil, hoci sa priznal, \u017ee robil niektor\u00e9 pozemkov\u00e9 kni\u017en\u00e9 podania. Robil ich v\u0161ak pre dobr\u00fdch zn\u00e1mych. Niektor\u00fdm ob\u010danom nap\u00edsal i \u017eiadosti o odklad dra\u017eby, ale povedal im, \u017ee za to ni\u010d nechce. Okresn\u00fd s\u00fad ob\u017ealovan\u00e9ho uznal vinn\u00fdm a ulo\u017eil mu pe\u0148a\u017en\u00fd trest 500,- K\u010ds a v\u00a0pr\u00edpade nedobytnosti desa\u0165 dn\u00ed\u00a0\u201euzam\u010denia\u201c<\/em>. Ob\u017ealovan\u00fd podal odvolanie. Krajsk\u00fd s\u00fad v\u00a0Bratislave rozsudok okresn\u00e9ho s\u00fadu zru\u0161il a ob\u017ealovan\u00e9ho oslobodil, preto\u017ee s\u00edce okresn\u00fd s\u00fad spr\u00e1vne zistil v\u0161etky d\u00f4le\u017eit\u00e9 skutkov\u00e9 okolnosti, av\u0161ak nespr\u00e1vne vec rozs\u00fadil, ke\u010f uznal ob\u017ealovan\u00e9ho vinn\u00fdm, nako\u013eko nebol preuk\u00e1zan\u00fd znak skutkovej podstaty, \u017ee ob\u017ealovan\u00fd zhotovoval podania po \u017eivnostensky alebo za \u00faplatu. Naopak, zo spisov bolo dok\u00e1zan\u00e9, \u017ee ob\u017ealovan\u00fd je ro\u013en\u00edk a z\u00a0toho \u017eije a nie z\u00a0pok\u00fatneho pis\u00e1rstva a v\u00a0\u017eiadnom z\u00a0tvrden\u00fdch pr\u00edpadov nebolo dok\u00e1zan\u00e9, \u017ee by bol prijal nejak\u00fa odmenu. A tak bola snaha advok\u00e1tov m\u00e1rna.<\/p>\n

Druh\u00fdm synom Rudolfa Mitt\u00e1ka (1833 -1899) bol Artur Pavol J\u00e1n Mitt\u00e1k (*24. 8. 1870). Ten sa 28. 6. 1895 ako mestsk\u00fd pod\u00fa\u010dtovn\u00edk z\u00fa\u010dastnil na sch\u00f4dzi not\u00e1rov v\u00a0Skalici. Pri re\u0161taur\u00e1cii magistr\u00e1tu bol 23. 7. 1895 zvolen\u00fd za druh\u00e9ho radn\u00e9ho, ako \u010dlen mestsk\u00e9ho zastupite\u013estva. Podobne ako jeho brat bol \u010dlenom Podporn\u00e9ho spolku a spoluzakladate\u013eom Vinohradn\u00edckeho dru\u017estva. V\u00a0roku 1903 bol vo v\u00fdbore vl\u00e1dnej liber\u00e1lnej strany. Bol po\u013eovn\u00edkom, predsedom po\u013eovn\u00edckeho zdru\u017eenia Fortuna a 19. 12. 1905 na po\u013eova\u010dke stratil diamantov\u00fd prste\u0148, ktor\u00fd nesk\u00f4r na\u0161iel sedliak z\u00a0Rati\u0161kov\u00edc. Stal sa majite\u013eom n\u00e1ro\u017en\u00e9ho domu na Poto\u010dnej ulici (pri z\u00e1krute na stanicu). 20. 2. 1911 bol ako \u010dlen v\u00fdboru Gvad\u00e1nyiho kruhu na valnom zhroma\u017eden\u00ed proti Jozefovi Rozimovi za aklama\u010dn\u00e9 vo\u013eby. Zvolen\u00fd do v\u00fdboru bol aj na \u010fal\u0161\u00edch valn\u00fdch zhroma\u017edeniach v\u00a0nasleduj\u00facich piatich rokoch. Jeho \u010fal\u0161\u00ed osud je zatia\u013e autorovi tohto \u010dl\u00e1nku nezn\u00e1my.<\/p>\n

\u017de to s nosite\u013emi tohto priezviska nebolo jednoduch\u00e9, doklad\u00e1 i man\u017eelstvo Alberta Gust\u00e1va Mitt\u00e1ka (*15. 5. 1842). Bol synom Gust\u00e1va Mitt\u00e1ka a Krist\u00edny, rod. Holi\u010dovej, a 11. 10. 1876 sa o\u017eenil s Annou, rod. Mitt\u00e1kovou (*20. 2. 1857), dc\u00e9rou mestsk\u00e9ho kapit\u00e1na \u013dudov\u00edta Mitt\u00e1ka (kapit\u00e1nom mesta bol v roku 1882) a Henriety,\u00a0\u00a0rod. Mitt\u00e1kovej. Albert bol advok\u00e1tom, podsudcom v Senici a nesk\u00f4r mestsk\u00fdm poslancom v Skalici. V janu\u00e1ri 1913 mal by\u0165 sekundantom advok\u00e1ta Dr. Alexandra Keppicha, ktor\u00e9ho po jednej z h\u00e1dok vyzval na s\u00faboj not\u00e1r Dr. Koloman Uzonyi, skalick\u00fd ma\u010far\u00f3n. Na\u0161\u0165astie k s\u00faboju nepri\u0161lo.<\/p>\n

2. 6. 1919 boli na podnet vl\u00e1dneho komis\u00e1ra Dr. \u0160tefana Mand\u00edka zadr\u017ean\u00ed okresn\u00fd sudca August\u00edn Form\u00e1nek, advok\u00e1t Dr. Ellek \u0160tetina a \u0161tudent Rudolf Mitt\u00e1k, podozriv\u00ed z poburovania proti \u010cesko-slovenskej republike. Boli prevezen\u00ed do interna\u010dn\u00e9ho t\u00e1bora v Terez\u00edne. O \u010fal\u0161\u00edch \u010dlenoch rodu, rodinn\u00fdch vz\u0165ahoch a v\u00e4zb\u00e1ch rodiny Mitt\u00e1kovej v\u00a020. storo\u010d\u00ed toho ve\u013ea nevieme, no d\u00fafam, \u017ee sa im bude v\u00a0bud\u00facnosti niekto venova\u0165, preto\u017ee tento rod je v\u00a0mnoh\u00fdch oh\u013eadoch pre pochopenie vn\u00fatorn\u00fdch dej\u00edn Skalice a spolo\u010densk\u00fdch vz\u0165ahov v\u00a019. a prvej polovici 20. storo\u010dia ur\u010dite zauj\u00edmav\u00fd a in\u0161pirat\u00edvny.<\/p>\n

Priezvisko Mitt\u00e1k sa na Slovensku v\u00a0roku 1995 nach\u00e1dzalo 33-kr\u00e1t v\u00a07 lokalit\u00e1ch. Najviac mu\u017eov s\u00a0priezviskom Mitt\u00e1k sa nach\u00e1dzalo vo Vrbovciach a to 14, nasledovali Skalica, Sotina (\u010das\u0165 Senice), Tur\u00e1 L\u00faka po 4, \u0160t\u00farovo a Soboti\u0161te po 3 a v\u00a0Starom Meste v\u00a0Bratislave \u017eil jeden mu\u017e s\u00a0priezviskom Mitt\u00e1k. Priezvisko Mitt\u00e1kov\u00e1 sa na Slovensku v\u00a0roku 1995 nach\u00e1dzalo 37-kr\u00e1t v\u00a09 lokalit\u00e1ch. Najviac \u017eien s\u00a0priezviskom Mitt\u00e1kov\u00e1 b\u00fdvalo vo Vrbovciach a to 17, nasledovali Tur\u00e1 L\u00faka so 6 nosite\u013ekami, \u0160t\u00farovo so 4, Senica s\u00a03, Skalica a Sotina s\u00a0dvomi, Myjava, Rovinka a Soboti\u0161te s\u00a0jednou nosite\u013ekou priezviska Mitt\u00e1kov\u00e1. V\u00a0\u010ceskej republike bolo priezvisko Mitt\u00e1k v\u00a0roku 2016 zast\u00fapen\u00e9 minim\u00e1lne. \u0160tyria nositelia tohto priezviska \u017eili v\u00a0meste Dv\u016fr Kr\u00e1lov\u00e9 nad Labem a traja v\u00a0Ostrave. V\u00a0s\u00fa\u010dasnosti \u017eij\u00fa v\u00a0Skalici piati potomkovia tohto rodu.<\/p>\n

 <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Dnes v\u00e1m predstav\u00edme priezvisko a rodinu, z\u00a0ktorej vzi\u0161lo nieko\u013eko s\u00fakennick\u00fdch majstrov, funkcion\u00e1rov ev.a.v. cirkevn\u00e9ho zboru, pr\u00e1vnikov, advok\u00e1tov a dokonca i jeden me\u0161\u0165anosta. P\u00f4vod priezviska je jednozna\u010dn\u00fd – m\u00e1 nemeck\u00fd p\u00f4vod a je odvoden\u00fd od nemeck\u00e9ho […]<\/a><\/p>\n<\/div>","protected":false},"author":48,"featured_media":3119,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[25],"tags":[],"class_list":{"0":"post-3118","1":"post","2":"type-post","3":"status-publish","4":"format-standard","5":"has-post-thumbnail","7":"category-skalicke-priezviska"},"_links":{"self":[{"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3118","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/users\/48"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=3118"}],"version-history":[{"count":4,"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3118\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":4208,"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3118\/revisions\/4208"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/media\/3119"}],"wp:attachment":[{"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=3118"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=3118"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=3118"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}