{"id":3239,"date":"2020-04-01T22:12:55","date_gmt":"2020-04-01T20:12:55","guid":{"rendered":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/?p=3239"},"modified":"2020-09-16T19:02:36","modified_gmt":"2020-09-16T17:02:36","slug":"oslobodenie-na-vlastne-oci","status":"publish","type":"post","link":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/oslobodenie-na-vlastne-oci\/","title":{"rendered":"Oslobodenie na vlastn\u00e9 o\u010di"},"content":{"rendered":"<p><strong><em>11. apr\u00edla 2020 uplynie presne 75 rokov od posledn\u00e9ho vojensk\u00e9ho konfliktu na \u00fazem\u00ed n\u00e1\u0161ho mesta. Tri\u0161tvrte storo\u010dia je pravdepodobne najdlh\u0161\u00edm obdob\u00edm mieru v na\u0161ej hist\u00f3rii. V skor\u00fdch rann\u00fdch hodin\u00e1ch 11. apr\u00edla 1945 vst\u00fapili do Skalice vojsk\u00e1 \u010cervenej arm\u00e1dy a Rumunska. Pri oslobodzovac\u00edch bojoch padlo v meste 130 vojakov, z toho 32 sovietskych a 23 rumunsk\u00fdch. K nim nesmieme zabudn\u00fa\u0165 prir\u00e1ta\u0165 19 civiln\u00fdch obet\u00ed, miestnych ob\u010danov i evakuantov z Bratislavy, ktor\u00ed tu h\u013eadali bezpe\u010dn\u00e9 \u00fato\u010disko. <\/em><\/strong><\/p>\n<p>Rovnako cenn\u00e9 ako historick\u00e9 dokumenty, je rozpr\u00e1vanie o\u010dit\u00fdch svedkov. Nie je \u010dasto celkom presn\u00e9, no obsahuje em\u00f3cie, ktor\u00e9 pre\u017eili cel\u00e9 tie desa\u0165ro\u010dia. T\u00e1 vzdialenos\u0165 \u010dasu s\u00fa\u010dasne sp\u00f4sobuje, \u017ee takmer v\u0161etci o\u010dit\u00ed, dnes e\u0161te st\u00e1le \u017eij\u00faci svedkovia, boli v\u00a0tom \u010dase e\u0161te len deti alebo t\u00edned\u017eeri. A\u00a0pr\u00e1ve detsk\u00fdmi o\u010dami t\u00fdch, ktor\u00ed sa s\u00a0vami o\u00a0spomienky podelili, nazrieme do toho \u010dasu. Dnes spom\u00ednaj\u00fa <strong>Elena Li\u0161\u010d\u00e1kov\u00e1<\/strong>, <strong>Helena Jurasovov\u00e1<\/strong> a\u00a0<strong>Edita Tychlerov\u00e1<\/strong> v\u010faka z\u00e1piskom jej vnu\u010dky Eleny Dubovcovej.<\/p>\n<h3>K\u00ddM M\u00c1TE V\u00a0PAM\u00c4TI<\/h3>\n<p>Po troch spomienkach troch \u017eien prinesieme v bud\u00facom \u010d\u00edsle detsk\u00fd poh\u013ead dne\u0161n\u00e9ho zn\u00e1meho rozpr\u00e1va\u010da a spisovate\u013ea Tonka Dinku i M\u00e1rie Farka\u0161ovej. V nasleduj\u00facich Skalick\u00fdch obzoroch by sme v\u00e1m radi prin\u00e1\u0161ali autentick\u00e9 spomienky a rozpr\u00e1vania \u010fal\u0161\u00edch spoluob\u010danov. Nie je \u00fa\u010delom jatri\u0165 rany, ver\u00edme v\u0161ak, \u017ee tieto autentick\u00e9 pr\u00edbehy zo Skalice, od \u017eij\u00facich pam\u00e4tn\u00edkov, pom\u00f4\u017eu mlad\u0161\u00edm gener\u00e1ci\u00e1m uvedomi\u0165 si \u010do maj\u00fa. V\u0161etci spolo\u010dne si uvedom\u00edme d\u00f4le\u017eit\u00e9 \u017eivotn\u00e9 hodnoty, ktor\u00e9\u00a0mo\u017eno do dne\u0161nej doby prines\u00fa aj trochu \u017eivotnej pokory.<\/p>\n<p><em>Redakcia<\/em><\/p>\n<hr \/>\n<h1>H\u013dADANIE OSUDU<\/h1>\n<p><em><strong>Hist\u00f3ria je vyskladan\u00e1 z\u00a0udalost\u00ed a\u00a0udalosti z\u00a0osudov. Niektor\u00e9 s\u00fa pretaven\u00e9 do pr\u00edbehov, sprev\u00e1dzaj\u00facich svoju dobu. Jeden z\u00a0najzn\u00e1mej\u0161\u00edch pr\u00edbehov z\u00a0obdobia oslobodzovania Skalice rozpr\u00e1va o\u00a0smrti pplk. P\u013eju\u0161\u0165a. Napriek tomu, \u017ee bol mnohokr\u00e1t publikovan\u00fd, koluj\u00fa pr\u00edbehy dva. Je to \u010dudn\u00e9, no stoja tu oproti sebe verzia ofici\u00e1lne po\u017eehnan\u00e1 \u00faradmi a\u00a0verzia so svedkami priamo z\u00a0n\u00e1\u0161ho mesta a\u00a0\u00fastrednou postavou, ktor\u00e9 e\u0161te st\u00e1le \u017eije medzi nami.<\/strong><\/em><\/p>\n<h3>AKO SA P\u00cd\u0160E<\/h3>\n<p>Ofici\u00e1lnu arm\u00e1dnu verziu ste na\u0161li aj v\u00a0rozhovore s\u00a0P\u013eju\u0161\u0165ovou dc\u00e9rou \u2013 Elenou P\u013eju\u0161\u0165ovou, ktor\u00fd sme uverejnili v\u00a0apr\u00edlovom \u010d\u00edsle presne pred rokom. V\u00a0\u0148om hovor\u00ed:<br \/>\n\u201eD\u0148a 16. apr\u00edla 1945 dostal m\u00f4j otec z\u00a0vrchn\u00e9ho velite\u013estva rozkaz vykona\u0165 prieskum. Vo vojenskom jazyku to znamen\u00e1 z\u00edskanie inform\u00e1ci\u00ed o\u00a0nepriate\u013eovi, ktor\u00fa osobne urobil velite\u013e pred bl\u00ed\u017eiacimi sa nepriate\u013emi. Otec odi\u0161iel do bojovej misie. Auto s\u00a0n\u00edm i\u0161lo popredu a\u00a0dostalo sa do pa\u013eby nemeckej arm\u00e1dy. Otec bol smrte\u013ene zranen\u00fd, gu\u013eka ho zasiahla priamo do srdca. Stalo sa to pri obci Str\u00e1\u017enice, ju\u017ene od ded\u00edn Liderovice (pozn. red.: Dnes s\u00fa\u010das\u0165ou Vnorov.) a\u00a0\u017deraviny. Toto s\u00fa presn\u00e9 inform\u00e1cie o\u00a0smrti podplukovn\u00edka Viktora Savi\u010da P\u013eju\u0161\u0165a.\u201c Len\u017ee, \u010di to bolo skuto\u010dne tak &#8230;<\/p>\n<h3>AKO SA HOVOR\u00cd<\/h3>\n<p>V\u00a0Skalici sa v\u0161ak traduje pr\u00edbeh celkom in\u00fd a\u00a0aj\u00a0ten m\u00e1 nieko\u013eko verzi\u00ed. Hlavnou postavou je v\u00a0\u0148om \u0161tvorro\u010dn\u00e9 diev\u010datko Elenka. Diev\u010datko sa dnes vol\u00e1 pani Li\u0161\u010d\u00e1kov\u00e1 (rod. Nov\u00e1kov\u00e1), \u017eije v\u00a0Skalici, a\u00a0oslovili sme ju ot\u00e1zkami k\u00a0tejto udalosti. Na ot\u00e1zku, \u010di si uvedomuje, \u017ee je s\u00fa\u010das\u0165ou jedn\u00e9ho z\u00a0najzn\u00e1mej\u0161\u00edch skalick\u00fdch pr\u00edbehov z\u00a02. svetovej vojny, n\u00e1m povedala:<br \/>\n\u201eNeviem \u010di najzn\u00e1mej\u0161\u00edch, ale viem, \u017ee sa o\u00a0tom hovor\u00ed. Ja som sa\u00a0v\u0161ak k\u00a0tomu ve\u013emi nehl\u00e1sila, lebo ne\u0161\u00edril sa presne. Re\u00e1lny pr\u00edbeh, ktor\u00fd mi rozpr\u00e1val m\u00f4j otec, poznali moje deti a\u00a0syn Karol nap\u00edsal slohov\u00fa pr\u00e1cu \u201ek\u00a0oslobodeniu\u201c, v\u00a0ktorej ho op\u00edsal. Pani u\u010dite\u013eka \u0160kadrov\u00e1 dala pr\u00e1cu do s\u00fa\u0165a\u017ee a\u00a0dokonca s\u00a0\u0148ou post\u00fapil do krajsk\u00e9ho kola. Bola som \u0161tvorro\u010dn\u00e9 diev\u010da a\u00a0b\u00fdvali sme v\u00a0tom \u010dase v\u00a0Bratislave, ktor\u00fa bombardovali. Mami\u010dka bola tehotn\u00e1 s\u00a0mojou sestrou a\u00a0tak n\u00e1s otec nas\u0165ahoval do Skalice, k\u00a0sestre Margite, do vilky stavite\u013ea V\u00e1clav\u00edka (na Korezskovej ulici nieko\u013eko sto metrov od Skalick\u00e9ho H\u00e1jku). My sme, teda, ob\u00fdvali pivnicu, hore b\u00fdvali Rusi a\u00a0Rumuni.\u201c<\/p>\n<figure id=\"attachment_3241\" aria-describedby=\"caption-attachment-3241\" style=\"width: 939px\" class=\"wp-caption aligncenter\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"size-full wp-image-3241\" src=\"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2020\/03\/IMG_4781_CB.jpg\" alt=\"\" width=\"939\" height=\"705\" srcset=\"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2020\/03\/IMG_4781_CB.jpg 939w, http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2020\/03\/IMG_4781_CB-300x225.jpg 300w, http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2020\/03\/IMG_4781_CB-768x577.jpg 768w, http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2020\/03\/IMG_4781_CB-678x509.jpg 678w, http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2020\/03\/IMG_4781_CB-326x245.jpg 326w, http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2020\/03\/IMG_4781_CB-80x60.jpg 80w\" sizes=\"auto, (max-width: 939px) 100vw, 939px\" \/><figcaption id=\"caption-attachment-3241\" class=\"wp-caption-text\">Dom, kde zranili pplk. P\u013eju\u0161\u0165a<br \/>Foto: arch\u00edv redakcie<\/figcaption><\/figure>\n<h3>AKO TO BOLO<\/h3>\n<p>\u201eAko neposedn\u00e9 die\u0165a som raz vybehla hra\u0165 sa von na z\u00e1hradu. Tam ma p\u00e1n P\u013eju\u0161\u0165 chytil, zobral na ruky a\u00a0hral sa so mnou pri br\u00e1nke, kde bol kru\u0161p\u00e1nek. Otec po\u010dul n\u00e1lety a\u00a0ke\u010f zistil, \u017ee nie som v\u00a0doh\u013eade, tak vybehol von,\u00a0zobral si ma od p\u00e1na Plju\u0161\u0165a a\u00a0utekal so mnou do pivnice. Ja si potom pam\u00e4t\u00e1m len ve\u013ek\u00fa ranu. E\u0161te roky bola pri\u00a0kru\u0161p\u00e1nku v\u00a0zemi jama. V\u00a0roku 1952 sme sa z\u00a0Bratislavy pres\u0165ahovali nasp\u00e4\u0165 do Skalice, ale o\u00a0tej udalosti sa u\u017e nerozpr\u00e1valo. S\u00a0P\u013eju\u0161\u0165ovou \u017eenou, ani dc\u00e9rou sme sa nikdy osobne nestretli. Popravde, ja som sa im vyh\u00fdbala, nevedela som, \u010do by som im povedala a\u00a0navy\u0161e v\u00a0pr\u00edbehu o\u00a0otcovej smrti, ktor\u00fd poznala ona, som ja nebola. Pre\u010do vznikla oproti skuto\u010dnosti tak odli\u0161n\u00e1 rusk\u00e1 ofici\u00e1lna verzia? Neviem, pravdepodobne to bol politicky spr\u00e1vnej\u0161\u00ed obraz rusk\u00e9ho hrdinu. Doba vtedy i\u00a0potom bola divn\u00e1, nepreh\u013eadn\u00e1 &#8230;\u201c<\/p>\n<figure id=\"attachment_3242\" aria-describedby=\"caption-attachment-3242\" style=\"width: 1030px\" class=\"wp-caption aligncenter\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"size-full wp-image-3242\" src=\"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2020\/03\/buda-1.jpg\" alt=\"\" width=\"1030\" height=\"712\" srcset=\"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2020\/03\/buda-1.jpg 1030w, http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2020\/03\/buda-1-300x207.jpg 300w, http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2020\/03\/buda-1-1024x708.jpg 1024w, http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2020\/03\/buda-1-768x531.jpg 768w\" sizes=\"auto, (max-width: 1030px) 100vw, 1030px\" \/><figcaption id=\"caption-attachment-3242\" class=\"wp-caption-text\">Vinohradn\u00edcka b\u00fada, kde skonal pplk. P\u013euj\u0161\u0165<br \/>Arch\u00edv: Alojz Masaryk<\/figcaption><\/figure>\n<h3>UTAJOVAN\u00dd KONIEC<\/h3>\n<p>Zauj\u00edmav\u00e9 je, \u017ee a\u017e ned\u00e1vno sa dostal po to\u013ek\u00fdch rokoch na verejnos\u0165 i\u00a0koniec tejto udalosti. Poch\u00e1dza od Alojza Masaryka, ktor\u00fd svojho \u010dasu k\u00fapil od MUDr. Eduarda Pr\u00edkazsk\u00e9ho vinohradn\u00edcku \u201eb\u00fadu\u201c nad Skalick\u00fdm H\u00e1jkom. A\u00a0ten mu rozpr\u00e1val autentick\u00fd z\u00e1\u017eitok s\u00a0postrelen\u00edm a\u00a0\u00famrt\u00edm pplk. P\u013eju\u0161\u0165a. Ke\u010f bol ranen\u00fd, doviezli ho rusk\u00ed vojaci pr\u00e1ve do tejto b\u00fady nad Skalick\u00fdm H\u00e1jkom. Nechceli ho odvies\u0165 do nemocnice, pravdepodobne sa ob\u00e1vali fa\u0161istov, ktor\u00ed sa e\u0161te potulovali mestom. Dokonca ani MUDr. Pr\u00edkazsk\u00e9mu nedovolili by\u0165 pri z\u00e1chrane. Operovali ho sami, rusk\u00ed vojaci, na stole v\u00a0hornej\u00a0izbe, kde aj zomrel. Majite\u013e b\u00fady pr\u00edbeh rad\u0161ej dr\u017eal v\u00a0tichosti, lebo nevedno \u010do by v\u00a0tej dobe nasledovalo, ke\u010f\u017ee ofici\u00e1lna vojensk\u00e1 verzia bola in\u00e1.<\/p>\n<p><strong><em>Tak zase, mnoho rokov po jeho odohran\u00ed, dostal pr\u00edbeh autentick\u00fd obsah aj koniec. Ni\u010d to nemen\u00ed na tom, \u017ee na jeho konci je smr\u0165 \u010dloveka, ani na tom,<\/em><\/strong><br \/>\n<strong><em>kto to bol, pre\u010do pri\u0161iel a\u00a0pre\u010do zomrel.<\/em><\/strong><\/p>\n<p><em>Redakcia<\/em><\/p>\n<hr \/>\n<h1>AKO SOM PRE\u017d\u00cdVALA OSLOBODENIE<\/h1>\n<p><em><strong>V\u00a0spolo\u010dnosti \u013eud\u00ed, ktor\u00ed v\u00a0na\u0161om cykle spomienok na koniec vojnov\u00fdch \u010dasov v\u00a0Skalici prispeli pr\u00edhodami a\u00a0poh\u013eadom svojich detsk\u00fdch o\u010d\u00ed, je aj Helena Jurasovov\u00e1. Je pr\u00edslu\u0161n\u00ed\u010dkou rodu Blahovcov a\u00a0napriek tomu, \u017ee takmer cel\u00fd \u017eivot str\u00e1vila v\u00a0Bratislave Skalica je jej pevnou s\u00fa\u010das\u0165ou, podobne ako ona je s\u00fa\u010das\u0165ou mesta.<\/strong><\/em><\/p>\n<h3>SKALICK\u00c9 \u00daTO\u010cISKO<\/h3>\n<p>\u201eNa konci Druhej svetovej vojny odi\u0161lo mnoho \u013eud\u00ed z\u00a0Bratislavy na vidiek. Mnoh\u00ed z\u00a0nich, ktor\u00ed mali v\u00a0Skalici rodinu alebo z\u00e1zemie, odi\u0161li sem. V\u00a0Skalici toti\u017e neboli n\u00e1lety, nepadali bomby, nehu\u010dali sir\u00e9ny ako v\u00a0Bratislave. Bola som v\u00fdbuchmi tak vystresovan\u00e1, \u017ee v\u017edy som pri zvuku sir\u00e9ny odpadla a\u00a0tak od\u00eds\u0165 do Skalice bola nutnos\u0165. Rodi\u010dia u\u017e boli rozveden\u00ed a\u00a0tak som i\u0161la k\u00a0svojmu tatovi, ktor\u00fd bol ve\u013emi r\u00e1d. Tu som za\u010dala v\u00a011-tich rokoch chodi\u0165 aj do pr\u00edmy gymn\u00e1zia. Ku koncu vojny gymn\u00e1zium zatvorili, preto\u017ee sa z\u00a0neho stala nemocnica pre nemeck\u00fdch vojakov. My, \u0161tudenti sme museli chodi\u0165 vlakom do Hol\u00ed\u010da, kde sme sa u\u010dili v\u00a0z\u00e1mku. Ke\u010f sa o\u010dak\u00e1val n\u00e1let, tak n\u00e1s poslali domov a\u00a0ke\u010f vlak ne\u0161iel, chodili sme pe\u0161i. Raz leteli lietadl\u00e1 nad nami a\u00a0tak sme sa hodili do jarku a\u00a0pre\u010dkali ako v\u00a0z\u00e1kope.\u201c<\/p>\n<h3>VOJNA \u2013 NEVOJNA, BRUSLI\u0164 SA MUS\u00cd<\/h3>\n<p>\u201eV\u00a0zime zamrzli aj l\u00faky bli\u017e\u0161ie k\u00a0mestu. I\u0161la som dolu a\u017e k\u00a0Sokolovni. V\u0161etci mali kvin\u0165\u00e1ky na k\u013e\u00fa\u010d, ktor\u00e9 sa nasadzovali na norm\u00e1lne top\u00e1nky. Ja, ako diev\u010da z\u00a0\u201elep\u0161ej rodiny\u201c, som mala origin\u00e1l cel\u00e9 brusle. V\u0161etci ich obdivovali, vyzula som si tepl\u00e9 \u010di\u017emy, obula brusle a\u00a0ke\u010f sme skon\u010dili, \u010di\u017emy boli pre\u010d. Pomohol mi Vlado Kubi\u0161, ktor\u00fd vedel, kto mi ich ukradol. Zaviedol ma k\u00a0nim, zobrala som si ich a\u00a0vykro\u010dila domov. Boli to zl\u00e9 \u010dasy. \u010co vojna nezni\u010dila, to pokrivila a\u00a0tepl\u00e9 \u010di\u017emy boli viac ako \u010dist\u00e9 svedomie\u00a0&#8230;\u201c<\/p>\n<h3>AKO NEMCI UTEKALI PRED RUSMI<\/h3>\n<p>\u201eV na\u0161om b\u00fdvan\u00ed v z\u00e1hrade nad Skalick\u00fdm H\u00e1jkom boli ve\u013emi jednoduch\u00e9 podmienky. Nemali sme sa ani kde poriadne umy\u0165. Ke\u010f sa bl\u00ed\u017eil front, tak sme n\u00e1lety pre\u017e\u00edvali pri svie\u010dke v pivnici, aj s tatom, starenkou, bratom Pavlom, bola tam tatova druh\u00e1 \u017eena teta Julka aj mal\u00e1 Evi\u010dka, ktor\u00e1 sa na narodila pred Vianocami. Tam hore ale nepadlo nikdy ni\u010d. Po n\u00e1letoch sme vy\u0161li hore a\u00a0zrazu b\u00fachali Nemci. St\u00e1l tam tak\u00fd fajnov\u00fd d\u00f4stojn\u00edk s\u00a0vojakmi a\u00a0my sme sa b\u00e1li. Chvalabohu sa mu to u\u00a0n\u00e1s nepozd\u00e1valo, lebo sme boli na kraji pri ceste, tak i\u0161li do \u010fal\u0161ej b\u00fady, k\u00a0Tyslovcom. Nemci mali aj tank, ktor\u00fd st\u00e1l za plotom. Raz sa odrazu spustil ve\u013ek\u00fd hurhaj a\u00a0vojaci nask\u00e1kali na tank. Nemohli sa pomesti\u0165 a\u00a0tak sa navz\u00e1jom zhadzovali a\u00a0tank vyrazil dolu do mesta. Mali u\u017e asi spr\u00e1vy, \u017ee sa bl\u00ed\u017eia rusk\u00e9 vojsk\u00e1, lebo e\u0161te nieko\u013eko dn\u00ed potom bolo ticho a\u00a0odrazu pri\u0161iel od Mokr\u00e9ho h\u00e1ja na bicykli mladu\u010dk\u00fd rusk\u00fd vojak, ktor\u00fd si p\u00edskal (pozn. red.: Ak to bol prv\u00fd rusk\u00fd vojak, tak s\u00a0najv\u00e4\u010d\u0161ou pravdepodobnos\u0165ou \u201evojak-volavka\u201c, ktor\u00fd mal vyprovokova\u0165 pr\u00edpadn\u00fdch schovan\u00fdch nemeck\u00fdch vojakov k\u00a0stre\u013ebe). Nemci boli d\u00e1vno pre\u010d a\u00a0tak onedlho za n\u00edm pri\u0161li rusk\u00e9 jednotky. B\u00fdvali u\u00a0n\u00e1s asi dva t\u00fd\u017edne. Mali plno sadla a\u00a0m\u00e4sa, ktor\u00e9 dali aj n\u00e1m, a\u00a0tak n\u00e1m len pobrali hodinky, \u010falej kdesi zn\u00e1silnili sl\u00fa\u017eky a\u00a0nakoniec mi ukradli psa, ktor\u00e9ho som milovala.\u201c<\/p>\n<figure id=\"attachment_3245\" aria-describedby=\"caption-attachment-3245\" style=\"width: 731px\" class=\"wp-caption aligncenter\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"size-full wp-image-3245\" src=\"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2020\/03\/Buda-Evy-Blahovej-foto-P-Pardubsky-cb.jpg\" alt=\"\" width=\"731\" height=\"813\" srcset=\"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2020\/03\/Buda-Evy-Blahovej-foto-P-Pardubsky-cb.jpg 731w, http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2020\/03\/Buda-Evy-Blahovej-foto-P-Pardubsky-cb-270x300.jpg 270w\" sizes=\"auto, (max-width: 731px) 100vw, 731px\" \/><figcaption id=\"caption-attachment-3245\" class=\"wp-caption-text\">Vinohradn\u00edcka b\u00fada rodiny Blahovej<br \/>Foto: P. Pardubsk\u00fd<\/figcaption><\/figure>\n<h3>\u010cO NAJSK\u00d4R DOMOV<\/h3>\n<p>\u201eKe\u010f bol v\u00a0apr\u00edli koniec vojny a\u00a0vedelo sa, \u017ee u\u017e sa bojova\u0165 nebude, ja som si prv\u00e1 zbalila mal\u00fa ta\u0161ku, i\u0161la som pod H\u00e1jek, kde boli evakuanti aj z\u00a0Bratislavy a\u00a0p\u00fdtala som sa ich, \u010di ma tie\u017e zober\u00fa domov do Bratislavy. Bolo tam cudzie n\u00e1kladn\u00e9 auto, ktor\u00e9 i\u0161lo do Bratislavy a\u00a0tak som nast\u00fapila a\u00a0usadila som sa k\u00a0nejak\u00fdm deck\u00e1m na dreven\u00fa lavicu. Domov som, teda, docestovala a\u00a0na\u0161\u0165astie u\u00a0n\u00e1s boli v\u0161etci doma. Po tom, \u010do n\u00e1s deti v\u00a0skalickej b\u00fade um\u00fdvali v\u00a0\u0161kopku alebo lav\u00f3re v\u00a0studenej vode, som sa neuverite\u013ene te\u0161ila na tepl\u00fa sprchu.\u201c<\/p>\n<h3>\u0160ATY NEROBIA \u010cLOVEKA<\/h3>\n<p>\u201ePo osloboden\u00ed Bratislavy bolo pre rusk\u00fdch vojakov v\u00a0N\u00e1rodnom divadle opern\u00e9 predstavenie Eugen Onegin. Bola tam na javisku v\u00e4\u010d\u0161ina na\u0161ej rodiny \u2013 m\u00f4j nevlastn\u00fd otec Emil Sch\u00fctz ako Onegin, tata spieval Lensk\u00e9ho, mama Tati\u00e1nu, &#8230; Mlad\u00ed rusk\u00ed vojaci v\u0161ak boli ve\u013emi jednoduch\u00ed a\u00a0opera ich nebavila. V\u00a0chodb\u00e1ch ich str\u00e1\u017eili, tadia\u013e sa od\u00eds\u0165 nedalo a\u00a0tak si v\u00a0l\u00f3\u017each zviazali za sebou kab\u00e1ty a\u00a0spustili sa po nich zo \u0161tvrt\u00e9ho poschodia a\u00a0zliezli dole. Po predstaven\u00ed \u010dakal na mamu rusk\u00fd gener\u00e1l v\u00a0bielej uniforme na ko\u010di s\u00a0ko\u0148mi a\u00a0chcel ju odviez\u0165 domov, ale b\u00fdvali bl\u00edzko, tak pekne sa po \u010fakovala, no aj tak sa ve\u013emi urazil. \u010clovek nikdy netu\u0161il, kde striehne nebezpe\u010denstvo, preto\u017ee mohlo pr\u00eds\u0165 i\u00a0v\u00a0par\u00e1dnych \u0161at\u00e1ch. A\u00a0doba bola \u0165a\u017ek\u00e1 aj po osloboden\u00ed.\u201c<\/p>\n<p><em>Redakcia<\/em><\/p>\n<hr \/>\n<h1>SILA PRIATE\u013dSTVA A\u00a0L\u00c1SKY<\/h1>\n<p><em><strong>Ka\u017ed\u00fd poh\u013ead na ten ist\u00fd \u010das je ovplyvnen\u00fd okolnos\u0165ami. Svet siroty Edity Tychlerovej bol s\u00fa\u010das\u0165ou Slovensk\u00e9ho \u0161t\u00e1tu, no s\u00fa\u010das\u0165ou toho \u0161t\u00e1tu bola aj jej babi\u010dka nemeck\u00e9ho p\u00f4vodu a najbli\u017e\u0161\u00ed <\/strong><\/em><em><strong>priatelia z\u00a0dvoch \u017eidovsk\u00fdch rod\u00edn. Pr\u00edbeh pani Edity n\u00e1m poslala jej vnu\u010dka Elena Dubovcov\u00e1.<\/strong><\/em><\/p>\n<h3>K\u00ddM SA ZMENIL SVET<\/h3>\n<p>\u201eOd smrti svojich rodi\u010dov, od veku \u0161tyroch rokov som \u017eila u\u00a0star\u00fdch rodi\u010dov v\u00a0Skalici, na n\u00e1mest\u00ed. Ich dom tesne susedil s\u00a0Gvad\u00e1nyiho domom z\u00a0\u013eavej strany, z\u00a0pravej bol trsl\u00ednovsk\u00fd dom (zb\u00faran\u00fd v\u00a060-tych rokoch, pozn. redakcie) a\u00a0\u00fazka uli\u010dka z\u00a0n\u00e1mestia, kde na druhej strane je dne\u0161n\u00fd mestsk\u00fd \u00farad. V\u00a0obidvoch domoch pozd\u013a\u017e uli\u010dky boli obchody, v\u00a0jednom, Neugabauerov\u00fdch pred\u00e1vali pr\u00e1dlo, poste\u013en\u00fa bielize\u0148, galant\u00e9riu a\u00a0druh\u00fd poschodov\u00fd dom patril obchodn\u00edkovi Fischerovi, ktor\u00fd pred\u00e1val podobn\u00fd tovar. Obidve rodiny boli \u017eidovsk\u00e9ho vierovyznania. Boli to ve\u013emi slu\u0161n\u00ed a\u00a0inteligentn\u00ed obchodn\u00edci. S\u00a0obidvomi rodinami sme ve\u013emi dobre vych\u00e1dzali, chodili sme navz\u00e1jom na n\u00e1v\u0161tevy a\u00a0\u010daje, spolu s\u00a0ich de\u0165mi sme tr\u00e1vili v\u0161etok vo\u013en\u00fd \u010das, bu\u010f u\u00a0n\u00e1s na z\u00e1hrade alebo u\u00a0nich v\u00a0obchode hrou na \u201epani\u010dky a\u00a0obchodn\u00ed\u010dky\u201c. Takto kr\u00e1sne sme spolu so susedmi na\u017e\u00edvali k\u00fdm nepri\u0161li roky 1938 a\u00a01939.\u201c<\/p>\n<figure id=\"attachment_3246\" aria-describedby=\"caption-attachment-3246\" style=\"width: 909px\" class=\"wp-caption aligncenter\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"size-full wp-image-3246\" src=\"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2020\/03\/1.png\" alt=\"\" width=\"909\" height=\"574\" srcset=\"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2020\/03\/1.png 909w, http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2020\/03\/1-300x189.png 300w, http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2020\/03\/1-768x485.png 768w\" sizes=\"auto, (max-width: 909px) 100vw, 909px\" \/><figcaption id=\"caption-attachment-3246\" class=\"wp-caption-text\">Poh\u013ead na dom Edity Tychlerovej na n\u00e1mest\u00ed \u2013 tret\u00ed z\u00a0\u013eavej strany<br \/>Arch\u00edv: Elena Dubovcov\u00e1<\/figcaption><\/figure>\n<h3>ODRAZU V\u0160ETKO INAK<\/h3>\n<p>\u201eZa\u010dalo prenasledovanie, zobrali im obchody, nemali z \u010doho \u017ei\u0165. Rodi\u010dia u\u017e boli star\u00ed a diev\u010dat\u00e1 u\u017e dospel\u00e9, mali e\u0161te nejak\u00fd tovar schovan\u00fd, ale b\u00e1li sa ho pred\u00e1va\u0165. Pani chodila \u010dasto k n\u00e1m a prosila, aby sme preboha nie\u010do od nej k\u00fapili, \u017ee s\u00fa bez gro\u0161a. Babi\u010dka v\u017edy nie\u010do k\u00fapila a potom im to vr\u00e1tila, aby mali nie\u010do v z\u00e1sobe na predaj. Za\u017eili poni\u017eovanie zo \u017elt\u00fdmi hviezdami na kab\u00e1toch, aby ka\u017ed\u00fd vedel kto to je. Pre\u017e\u00edvali sme ve\u013emi citovo \u0165a\u017ek\u00e9 dni. Vrchol hr\u00f4zy bol pre Skali\u010danov, ke\u010f sa pred radnicou na n\u00e1mest\u00ed postavili nemeck\u00ed vojaci s n\u00e1kladn\u00fdmi autami a nalo\u017eili do nich na\u0161ich \u017eidovsk\u00fdch zn\u00e1mych, ktor\u00ed nemali v meste nepriate\u013eov a odviezli ich, nikto nevedel kam, iba to, \u017ee nebolo n\u00e1vratu. Bolo to \u0165a\u017ek\u00e9 l\u00fa\u010denie, m\u00e1vanie s ve\u013ek\u00fdm pla\u010dom, k\u00fdm sa n\u00e1m aut\u00e1 nestratili z doh\u013eadu. Zostalo pr\u00e1zdno, ticho a strach! Nevedeli sme, kde a ako skon\u010dili svoj \u00faboh\u00fd \u017eivot. Modlili sme sa za nich, inej pomoci nebolo. E\u0161te dnes vid\u00edm pred o\u010dami cel\u00fd n\u00e1\u0161 spolo\u010dn\u00fd \u017eivot, od detstva a\u017e po ten krut\u00fd ortie\u013e!\u201c \u201eA\u00a0druh\u00e1 spomienka patr\u00ed rodine Ing. Hamburgera, ktor\u00fd staval nielen po Skalici cesty, mosty a\u00a0podobn\u00e9 typy stavieb. Ke\u010f som videla z\u00a0okna Sedliackej banky (teraz Primabanka), kde som pracovala, \u017ee na n\u00e1mest\u00ed stoj\u00ed auto a\u00a0nemeck\u00ed vojaci nakladaj\u00fa \u017didov, utekala som k\u00a0tejto rodine upozorni\u0165 ich, aby sa skryli. Dali mi ich osobn\u00e9 doklady a\u00a0d\u00f4le\u017eit\u00e9 dokumenty, aby som ich u\u00a0n\u00e1s skryla. Boli zachr\u00e1nen\u00ed.\u201c<\/p>\n<figure id=\"attachment_3247\" aria-describedby=\"caption-attachment-3247\" style=\"width: 914px\" class=\"wp-caption aligncenter\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"size-full wp-image-3247\" src=\"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2020\/03\/Tychlerova-fotky.jpg\" alt=\"\" width=\"914\" height=\"631\" srcset=\"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2020\/03\/Tychlerova-fotky.jpg 914w, http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2020\/03\/Tychlerova-fotky-300x207.jpg 300w, http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2020\/03\/Tychlerova-fotky-768x530.jpg 768w\" sizes=\"auto, (max-width: 914px) 100vw, 914px\" \/><figcaption id=\"caption-attachment-3247\" class=\"wp-caption-text\">Sedliacka banka (teraz Primabanka) v\u00a0roku 1943. Vo dver\u00e1ch stoj\u00ed Elena Tychlerov\u00e1<br \/>Arch\u00edv: Elena Tychlerov\u00e1<\/figcaption><\/figure>\n<h3>VZKRIESENIE SLOBODY<\/h3>\n<p>\u201eBola pr\u00e1ve Biela sobota \u2013 Vzkriesenie. I\u0161li sme do kostola a\u00a0v\u0161ade bolo po\u010du\u0165 v\u00fdstrely kan\u00f3nov a\u00a0ka\u0165u\u0161\u00ed, ale mysleli sme si, \u017ee to e\u0161te potrv\u00e1 dlho, k\u00fdm sa Nemci celkom stiahnu z\u00a0mesta a\u00a0Rusi sa pribl\u00ed\u017eia. Situ\u00e1cia bola nap\u00e4t\u00e1, k\u0148az nevedel, \u010di m\u00e1 za\u010da\u0165 s\u00a0obradom, nakoniec sa rozhodol a\u00a0za\u010dal. V\u00a0tom momente za\u010dali kv\u00edli\u0165 sir\u00e9ny na poplach. R\u00fdchle ukon\u010dil om\u0161u a\u00a0be\u017eali sme do krytov. Mali sme pridelen\u00fd kryt u\u00a0milosrdn\u00fdch bratov. Bolo v\u00a0\u0148om ve\u013ea \u013eud\u00ed a\u00a0moja babi\u010dka nemohla od rozru\u0161enia d\u00fdcha\u0165. Vy\u0161li sme von a\u00a0aj napriek tomu, \u017ee n\u00e1m lietali nad hlavami strely, pon\u00e1h\u013eali sme sa do n\u00e1\u0161ho domu. St\u00e1le mala probl\u00e9m s\u00a0d\u00fdchan\u00edm, a\u00a0tak zostala st\u00e1\u0165 na dvore a\u00a0videla okolie celkom osvetlen\u00e9 od stre\u013eby a\u00a0tzv. Stalinov\u00fdch svie\u010dok. Asi o\u00a0dva dni Nemci opustili mesto a\u00a0na n\u00e1mest\u00ed sme v\u00edtali rusk\u00fdch vojakov, \u010dastovali ich skalick\u00fdm v\u00ednom a\u00a0h\u013eadali velite\u013estvu ubytovanie, aby prevzali \u017eezlo! Do\u010dasn\u00fdm domovom sa im stal aj n\u00e1\u0161 dom, kde bol ubytovan\u00fd kapit\u00e1n s\u00a0vojakmi.\u201c<\/p>\n<h3>DOZVUKY VOJNY<\/h3>\n<p>\u201ePo osloboden\u00ed Skalice sme sa v\u0161etci Skali\u010dania spolu te\u0161ili z ukon\u010denej vojny a ne\u010dakali sme, \u017ee pr\u00e1ve toto povojnov\u00e9 obdobie bude pre m\u0148a a star\u00fa mamu tak ve\u013emi \u0165a\u017ek\u00e9 a bolestiv\u00e9. Nako\u013eko sme mali nemeck\u00fa n\u00e1rodnos\u0165, boli sme vyzvan\u00e9 na opustenie slovensk\u00e9ho \u00fazemia ako nepriatelia \u010ceskoslovenskej republiky. Bola to pre n\u00e1s \u0165a\u017ek\u00e1 rana. Na na\u0161u \u017eiados\u0165 o udelenie v\u00fdnimky sme v\u0161ak dostali zamietav\u00fa odpove\u010f. Nevedeli sme si predstavi\u0165 \u017eivot v cudzom kraji, v inej zemi. Babi\u010dka bola u\u017e ve\u013emi chor\u00e1 a nezvl\u00e1dla by transport. Mala pokro\u010dil\u00fd vek, sedemdesiatsedem rokov. Tu pri\u0161li s\u00a0pomocou \u013eudia, ktor\u00fdm sme niekedy pomohli, ale aj \u013eudia, ktor\u00ed si na\u0161u rodinu v\u00e1\u017eili. K. Grund, E. Weinmannov\u00e1 a\u00a0Ing. Hamburger a\u00a0M. Zabadal vydali p\u00edsomn\u00e9 svedectv\u00e1 o\u00a0na\u0161ej \u010destnosti, demokratickom a\u00a0hum\u00e1nnom zm\u00fd\u0161\u013ean\u00ed, ktor\u00e9 sme mali, pomoci odbojovej skupine s\u00a0n\u00e1zvom \u010ceskoslovensk\u00fd n\u00e1rodn\u00fd protiboj a\u00a0pri skr\u00fdvan\u00ed a\u00a0pomoci \u017eidovsk\u00fdm spoluob\u010danov, ktor\u00e9 prim\u00e4li \u00faradn\u00edkov, aby svoje rozhodnutie zmenili. Zostali sme doma a\u00a0ja som sa v\u00a0j\u00fali vydala za vojaka \u010cervenej arm\u00e1dy Viktora Kupcova. Viktor zakr\u00e1tko s\u00a0vojskom odi\u0161iel a\u00a0od tej doby nem\u00e1m o\u00a0\u0148om \u017eiadnej zmienky.\u201c<\/p>\n<p><em>Redakcia<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<div class=\"mh-excerpt\"><p>11. apr\u00edla 2020 uplynie presne 75 rokov od posledn\u00e9ho vojensk\u00e9ho konfliktu na \u00fazem\u00ed n\u00e1\u0161ho mesta. Tri\u0161tvrte storo\u010dia je pravdepodobne najdlh\u0161\u00edm obdob\u00edm mieru v na\u0161ej hist\u00f3rii. V skor\u00fdch rann\u00fdch hodin\u00e1ch 11. apr\u00edla 1945 vst\u00fapili do Skalice <a class=\"mh-excerpt-more\" href=\"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/oslobodenie-na-vlastne-oci\/\" title=\"Oslobodenie na vlastn\u00e9 o\u010di\">[&#8230;]<\/a><\/p>\n<\/div>","protected":false},"author":1,"featured_media":3240,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[2],"tags":[],"class_list":{"0":"post-3239","1":"post","2":"type-post","3":"status-publish","4":"format-standard","5":"has-post-thumbnail","7":"category-hlavna-tema"},"_links":{"self":[{"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3239","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=3239"}],"version-history":[{"count":3,"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3239\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":3248,"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3239\/revisions\/3248"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/media\/3240"}],"wp:attachment":[{"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=3239"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=3239"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=3239"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}