{"id":4337,"date":"2021-03-05T20:07:54","date_gmt":"2021-03-05T19:07:54","guid":{"rendered":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/?p=4337"},"modified":"2021-03-05T20:58:05","modified_gmt":"2021-03-05T19:58:05","slug":"ozivnute-spomienky-na-skolske-casy","status":"publish","type":"post","link":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/ozivnute-spomienky-na-skolske-casy\/","title":{"rendered":"O\u017eivnut\u00e9 spomienky na \u0161kolsk\u00e9 \u010dasy"},"content":{"rendered":"<p><em><strong>Niekedy s\u00fa dosahy na\u0161ich \u010dl\u00e1nkov ne\u010dakan\u00e9, aj ne\u010dakane in\u0161pirat\u00edvne. Elena Tychlerov\u00e1 n\u00e1m nap\u00edsala, \u017ee v\u00a0Skalickom obzore \u010d. 1\/2021 \u010d\u00edtala text Skalick\u00e9 priezvisk\u00e1,\u00a0ktor\u00fd sa dot\u00fdkal rodu J\u00e1na Kr\u00ed\u017ea a\u00a0jeho potomkov. Medzi nimi sa hovorilo aj\u00a0o\u00a0Jozefovi, ktor\u00fd bol u\u010dite\u013eom na \u013eudovej \u0161kole v\u00a0rokoch 1930 a\u017e 1935.<\/strong><\/em><\/p>\n<p>Autorka p\u00ed\u0161e: <em>Hne\u010f mi napadlo, \u017ee s jeho menom sa via\u017ee pr\u00edhoda na\u0161ej babi\u010dky Edity Tychlerovej (rod. Rieglerovej) z detsk\u00fdch \u010dias, ako nezbednej veselej a \u201eprostorekej \u010fef\u010di\u010dky\u201c. V rokoch 2005-2006, vo svojich 84 rokoch, polo\u017eila spomienky na papier a vznikla \u00fatla kni\u017eo\u010dka M\u00f4j \u017eivot v Skalici. Na\u0161i p\u00e1ni profesori nie s\u00fa s\u00fa\u010das\u0165ou dielka, ale ostali na vo\u013en\u00fdch h\u00e1rkoch v rukopise, ktor\u00e9 mi nesk\u00f4r zverila (zdedili sme ich) a ja som ich prep\u00edsala do po\u010d\u00edta\u010da. Dovo\u013eujem si v s\u00favislosti s priezviskom Kr\u00ed\u017e tieto jej spomienky zverejni\u0165.<\/em><\/p>\n<p>Babi\u010dka Tychlerov\u00e1 zomrela v\u00a0roku 2017 vo veku nedo\u017eit\u00fdch 98 rokov a\u00a01. 3. 2021 by mala rovn\u00fdch sto rokov.<\/p>\n<p><strong>Kr\u00e1sny p\u00e1n u\u010dite\u013e<\/strong><br \/>\nV piatej triede \u013eudovej \u0161koly sme mali kr\u00e1sneho u\u010dite\u013ea. K\u0159\u00ed\u017e sa volal. Vedeli sme, \u017ee m\u00e1 zn\u00e1mos\u0165 s Irenkou. E\u0161te v starej diev\u010denskej \u0161kole pri Paul\u00ednskom kostole som sa cez prest\u00e1vku postavila na stupienok pri katedre, rukami nazna\u010dovala hru na mandol\u00ednu a\u00a0diev\u010dat\u00e1m som zaspievala moju par\u00f3diu: \u201eGdo to tam, co to tam, na tej h\u00fari p\u00edska a\u00a0to tam Jo\u017einek, Irenku s\u0165\u00edsk\u00e1.\u201c A\u00a0nieko\u013ekokr\u00e1t za aplauzu a\u00a0smiechu som ju opakovala. Neviem ako sa to u\u010dite\u013e dozvedel, ale po mojom poslednom vyst\u00fapen\u00ed Ka\u0161p\u00e1rka v\u00a0H\u00e1jku ma zavolal, aby som i\u0161la s\u00a0n\u00edm dole do mesta. I\u0161li sme bez slova ved\u013ea seba, ja u\u017e som tu\u0161ila nie\u010do zl\u00e9. Zaviedol ma k\u00a0Irenke do rodi\u010dovsk\u00e9ho domu, k\u00a0\u010cern\u00fdm. Tam som si mala sadn\u00fa\u0165 a\u00a0ve\u013emi dlho ma nechali \u010daka\u0165, k\u00fdm sa Irenka objavila s\u00a0poh\u00e1rom sadnut\u00e9ho mlieka a\u00a0povedala mi: \u201eEdulo, teda, f\u010d\u00edl mi zasp\u00edvaj t\u00fa tvoju pjesni\u010dku.\u201c Ja som pln\u00e1 strachu spievala, a\u017e mi sliny zaskakovali. V\u0161etci sa smiali, ale trest to bol dostato\u010dn\u00fd pre m\u0148a! Nesk\u00f4r som od Irenky dostala na pamiatku ich svadobn\u00fa fotografiu.<\/p>\n<hr \/>\n<h2>NA\u0160I P\u00c1NI PROFESORI<\/h2>\n<p><em><strong>Spomienka na u\u010dite\u013ea K\u0159\u00ed\u017ea nebola jedin\u00e1, ktor\u00fa n\u00e1m z\u00a0pozostalosti svojej babi\u010dky pani Tychlerov\u00e1 poslala a\u00a0ke\u010f\u017ee pr\u00e1ve 27. marca sl\u00e1vime De\u0148 u\u010dite\u013eov, radi ich uverej\u0148ujeme. Po niektor\u00fdch u\u017e ostali v\u00a0jej pam\u00e4ti len prez\u00fdvky alebo obraz. Spomienky v\u0161ak ostali \u017eiv\u00e9. Mo\u017eno ich niektor\u00ed z\u00a0v\u00e1s spoznaj\u00fa.<\/strong><\/em><\/p>\n<h4>Z\u00a0DENN\u00cdKA BABI\u010cKY<\/h4>\n<p>Spom\u00edname s \u00factou a v\u010fakou na v\u00e1s, p\u00e1ni profesori, na\u0161i mil\u00ed! Uplynulo u\u017e 64 rokov \u010do som opustila \u0161kolsk\u00e9 lavice n\u00e1\u0161ho gymn\u00e1zia v Skalici. V\u00e1\u0161 hrd\u00fd a pr\u00edsny postoj za katedrou nah\u00e1\u0148al niekedy strach, ale nakoniec bol skoro v\u017edy priate\u013esk\u00fd. V\u0161etci u\u017e azda sn\u00edvate v\u00e1\u0161 ve\u010dn\u00fd sen. My, va\u0161i zverenci sme tie\u017e zostarli, aj na\u0161e rady sa preriedili. Na niektor\u00e9 kr\u00e1sne v\u00fdroky a rozpravy z va\u0161ich mlad\u00fdch, \u010di vojensk\u00fdch \u010dias sa zabudn\u00fa\u0165 ned\u00e1. Iste by ste mi dovolili zve\u010dni\u0165 na papieri \u00faryvky t\u00fdch vz\u00e1cnych viet, aby celkom nezapadli do zabudnutia, \u010do by bola ve\u010dn\u00e1 \u0161koda! Teda, sk\u00fasim niektor\u00e9.<\/p>\n<p><strong>Gymnazi\u00e1lny profesor V\u00e1clav Sosna<\/strong><br \/>\n\u201eD\u011b\u0165\u00e1tko, kdy\u017e jsem byl na talianskem front\u011b (\u010do sa ale nikdy neudialo), byli jsme tam voj\u00e1ci na kon\u00edch. Najednou p\u0159ilet\u011bla st\u0159ela, pr\u00e1sk, pr\u00e1sk! J\u00e1 jsem se, Edulko Ka\u0161p\u00e1rku, rozhl\u00eddl kolem sebe a\u00a0v\u0161ichni voj\u00e1ci s\u00a0ko\u0148mi le\u017eeli kolem mne mrtv\u00ed a\u00a0j\u00e1 jsem zustal s\u00a0t\u011bmi nep\u00e1rnymi ko\u0148mi s\u00e1m. To byla vojna!\u201c<br \/>\nAlebo:<br \/>\n\u201eByl jsem taky na rusk\u00e9m front\u011b. Byla zima, v\u0161ude sn\u011bhu po p\u00e1s a\u00a0najednou b\u00e1c, b\u00e1c a\u00a0u\u017e to let\u011blo a\u00a0j\u00e1 honem, zachra\u0148 se! A\u00a0honem, hup se za mandel!\u201c<br \/>\nAlebo:<br \/>\n\u201eEditko, d\u011b\u0165\u00e1tko, tyfus je hrozn\u00e1 nemoc, chra\u0148te se ka\u017ed\u00fd jak mu\u017ee\u0161. To bu\u010f \u010dlov\u011bk zem\u0159e, anebo zustane blbej. D\u011b\u0165\u00e1tko, j\u00e1 jsem mn\u011bl ten tyfus taky!\u201c<br \/>\nAlebo:<br \/>\nPo\u010das vyu\u010dovania sme sa s\u00a0Elou st\u00e1le rozpr\u00e1vali, \u0161u\u0161otali a\u00a0profesor hovor\u00ed: \u201eEditko, d\u011b\u0165\u00e1tko, ned\u00e1\u0161 pokoj? Teda, klekni si k\u00a0lavici!\u201c Nastal ve\u013ek\u00fd smiech a\u00a0rehot, lebo som bola mal\u00e1, hlava mi sotva tr\u010dala nad lavicu a\u00a0tak som sa smiala a\u017e plakala a\u00a0bola cel\u00e1 zasoplen\u00e1. Profesor sa p\u00fdta: \u201eCo se d\u011bje, pro\u010d pl\u00e1\u010de?\u201c \u017diaci odpovedali: \u201eOna pla\u010de, \u017ee bude mjet zaolejovan\u00e9 pan\u010dochy a\u00a0doma dostane.\u201c Profesor s\u00a0\u013e\u00fatos\u0165ou na to: \u201eEditko, d\u011b\u0165\u00e1tko, vsta\u0148, zdvihni hl\u00e1vku (t\u00fa zasoplen\u00fa) a\u00a0uk\u00e1\u017e, jak\u00e9 m\u00e1\u0161 ty pan\u010dochy? No veru, tu m\u00e1\u0161 deset kor\u00fan a\u00a0b\u011b\u017e si k\u00fapit k\u00a0Ba\u0165ovi nov\u00e9.\u201c Musela som \u00eds\u0165 a\u00a0donies\u0165 pan\u010duchy dvje hladce, dvje obratce, \u010do s\u00fa pre deti. To bol teprv rehot!<br \/>\nZlat\u00fd si bol p\u00e1n profesor, Va\u0161ku, V\u00e1clav\u00ed\u010dku, Venou\u0161i!<br \/>\nOdpo\u010d\u00edvaj sladko a\u00a0odpus\u0165 n\u00e1m, pros\u00edm!<\/p>\n<p><strong>Gymnazi\u00e1lny profesor z\u00a0Hol\u00ed\u010da<\/strong><br \/>\n\u201eLud\u00e9, Skali\u010dan\u00e9, Hol\u00ed\u010dan\u00e9, co to rob\u00edte, tolk\u00fdch v\u00e1s nepro\u0161lo, no ste u\u017e celkom \u0161i-\u0161i?\u201c<br \/>\n\u201eMarto, Marto, tebje najlep\u0161\u00ed k\u00fapit ko\u0161\u00edk a\u00a0p\u00fajde\u0161 prod\u00e1vat cibulu na rynek!\u201c<br \/>\nAlebo:<br \/>\n\u201eT\u00ed va\u0161e kr\u00e1vy mje nedovol\u00e1 ani mojim au\u0165\u00e1kem t\u00fa \u00fazku uli\u010dku co vede na rynek projet. Vylez\u00fa mi a\u017e na kapotu, \u0161ak sem kri\u010dal \u0161ic, \u0161ic! Ale oni nic, \u0161ak sem jel tric\u00edtku a\u00a0smr\u0165 v\u00a0o\u010d\u00e1ch. \u0160ak nech sa neboj\u00e1, nic sa im nestane!\u201c Rozru\u0161en\u00fd profesor pri\u0161iel do triedy a\u00a0rozpr\u00e1val n\u00e1m t\u00fato udalos\u0165, cel\u00fd spoten\u00fd si pritom \u0161udlil hol\u00fa lebku svojou mokrou rukou.<\/p>\n<p><strong>Profesor prez\u00fdvan\u00fd Ticho\u0161l\u00e1pek<\/strong><br \/>\n\u201eVypo\u010d\u00edtajte Rieglerov\u00e1, v\u00fd\u0161ku priehrady, som povedal, nie h\u013abku, sadn\u00fa\u0165, nedostato\u010dn\u00e1!\u201c<\/p>\n<p><strong>Gymnazi\u00e1lny profesor Vojtko<\/strong><br \/>\nV\u00a0septime:<br \/>\nMali sme dosta\u0165 nov\u00e9ho profesora na matematiku \u2013 fyziku. V\u0161etky sme boli na\u0148ho zvedav\u00e9. Hrnuli sme sa hore schodmi a proti pr\u00fadu sa tla\u010dil ak\u00fdsi mla\u010foch. Marta kri\u010d\u00ed: \u201eD\u00edvajte, jak\u00fd pjekn\u00fd oktav\u00e1n!\u201c A \u010do sa nestalo, tento oktav\u00e1n pri\u0161iel na prv\u00fa hodinu do fyzik\u00e1lne. Zostali sme ako oparen\u00e9. Marta to mala u neho nahnut\u00e9 lebo furt vyru\u0161ovala, v\u017edy mala \u010do poveda\u0165 a preto bola \u010dasto vyk\u00e1zan\u00e1 za dvere: \u201eMarta, ven!\u201c Ke\u010f n\u00e1s poslal pre \u0148u, nebolo jej, bola v triede na pr\u00edzem\u00ed a\u00a0k\u0155mila sa, niekedy aj ja s\u00a0\u0148ou.<br \/>\nTento n\u00e1\u0161 p\u00e1n profesor, chv\u00e1la Bohu, e\u0161te \u017eije, ale, \u017eia\u013e, je na voz\u00edku. Prajeme mu ve\u013ea s\u00edl, mali sme ho radi. (Pozn. Eleny Tychlerovej: Dnes u\u017e p\u00e1n profesor ne\u017eije.)<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<div class=\"mh-excerpt\"><p>Niekedy s\u00fa dosahy na\u0161ich \u010dl\u00e1nkov ne\u010dakan\u00e9, aj ne\u010dakane in\u0161pirat\u00edvne. Elena Tychlerov\u00e1 n\u00e1m nap\u00edsala, \u017ee v\u00a0Skalickom obzore \u010d. 1\/2021 \u010d\u00edtala text Skalick\u00e9 priezvisk\u00e1,\u00a0ktor\u00fd sa dot\u00fdkal rodu J\u00e1na Kr\u00ed\u017ea a\u00a0jeho potomkov. Medzi nimi sa hovorilo aj\u00a0o\u00a0Jozefovi, ktor\u00fd <a class=\"mh-excerpt-more\" href=\"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/ozivnute-spomienky-na-skolske-casy\/\" title=\"O\u017eivnut\u00e9 spomienky na \u0161kolsk\u00e9 \u010dasy\">[&#8230;]<\/a><\/p>\n<\/div>","protected":false},"author":33,"featured_media":4341,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[4],"tags":[],"class_list":{"0":"post-4337","1":"post","2":"type-post","3":"status-publish","4":"format-standard","5":"has-post-thumbnail","7":"category-ja-su-ze-skalice"},"_links":{"self":[{"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4337","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/users\/33"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=4337"}],"version-history":[{"count":3,"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4337\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":4342,"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4337\/revisions\/4342"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/media\/4341"}],"wp:attachment":[{"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=4337"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=4337"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=4337"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}