Dr. h. c. Ing. \u0160tefan Jan\u0161\u00e1k (*14. september 1886, Osusk\u00e9, Z\u00e1horie \u2013 \u20208. apr\u00edl 1972, Bratislava), slovensk\u00fd archeol\u00f3g, diplomat, stavebn\u00fd odborn\u00edk a spisovate\u013e s mnohostrann\u00fdmi z\u00e1ujmami, poch\u00e1dzal z remeseln\u00edcko-ro\u013en\u00edckej rodiny s \u00fazkymi kult\u00farnymi a jazykov\u00fdmi v\u00e4zbami na \u010cechy a Moravu. Re\u00e1lne gymn\u00e1zium ukon\u010dil v Hodon\u00edne, v \u0161t\u00fadiu pokra\u010doval na Vysokej \u0161kole technickej v Brne, ktor\u00fa ukon\u010dil v roku 1914. U\u017e v roku 1907 publikoval v \u013dudov\u00fdch novin\u00e1ch \u010dl\u00e1nky o trag\u00e9dii v \u010cernovej, ktor\u00e9 \u0161t\u00e1tny prokur\u00e1tor vyhodnotil ako poburovanie proti uhorsk\u00e9mu \u0161t\u00e1tu. Jan\u0161\u00e1ka na osem mesiacov uv\u00e4znili. \u00dazko spolupracoval so svoj\u00edm u\u010dite\u013eom a sponzorom \u2013 poslancom uhorsk\u00e9ho snemu, Skali\u010danom doktorom Pavlom Blahom. Po prevrate sa zapojil do politickej \u010dinnosti u\u017e za kr\u00e1tkeho trvania skalickej Do\u010dasnej \u010desko-slovenskej vl\u00e1dy. Vz\u00e1p\u00e4t\u00ed ho vymenovali za referenta pre verejn\u00e9 pr\u00e1ce na \u0160rob\u00e1rovom ministerstve s plnou mocou pre spr\u00e1vu Slovenska, kde zastupoval aj P. Blahu na \u010dele refer\u00e1tu pre po\u013enohospod\u00e1rstvo. V roku 1920 sa ako hospod\u00e1rsky expert \u010desko-slovenskej vl\u00e1dy z\u00fa\u010dastnil na Par\u00ed\u017eskej mierovej konferencii. V rokoch 1921 a\u017e 1923 sa za \u010desko-slovensk\u00fa stranu podie\u013eal na pr\u00edprave repara\u010dnej a\u00a0obchodnej zmluvy s\u00a0Ma\u010farskom, v\u00a0rokoch 1938\u00a0\u2013\u00a01939 bol \u00fa\u010dastn\u00fd na pr\u00e1ci slovensko-ma\u010farskej delimita\u010dnej komisie.<\/p>\n
Po\u010das medzivojnov\u00e9ho obdobia zast\u00e1val \u0160tefan Jan\u0161\u00e1k r\u00f4zne v\u00fdznamn\u00e9 funkcie. Bol predsedom Spolku \u010desko-slovensk\u00fdch in\u017einierov na Slovensku, \u010dlenom predsedn\u00edctva Obchodnej a\u00a0priemyselnej komory v\u00a0Bratislave a\u00a0Zv\u00e4zu slovensk\u00fdch priemyseln\u00edkov. V\u00fdznamn\u00fdm \u0161t\u00e1tnym \u00faradn\u00edkom ostal aj po roku 1945. Stal sa z\u00e1stupcom poveren\u00edka SNR pre dopravu a\u00a0verejn\u00e9 pr\u00e1ce, predn\u00e1\u0161al archeol\u00f3giu na Filozofickej fakulte UK, nesk\u00f4r aj na Vysokej \u0161kole pedagogickej v\u00a0Bratislave. Ako diplomat sa zasl\u00fa\u017eil o\u00a0rozvoj dobr\u00fdch vz\u0165ahov s\u00a0Franc\u00fazskom, prekladal diela z\u00a0franc\u00fazskej literat\u00fary. Dlh\u00e9 roky bol predsedom spolo\u010dnosti Alliance Fran\u00e7aise v\u00a0Bratislave a\u00a0podstatnou mierou sa zasl\u00fa\u017eil o\u00a0otvorenie bratislavsk\u00e9ho gymn\u00e1zia s\u00a0franc\u00fazskym vyu\u010dovac\u00edm jazykom. Patr\u00ed k\u00a0zakladate\u013eom slovenskej archeol\u00f3gie, zanechal mno\u017estvo archeologick\u00fdch n\u00e1lezov (o. i. je objavite\u013eom keltsk\u00e9ho opevnen\u00e9ho s\u00eddliska na vrchu Pohansk\u00e1 v\u00a0roku 1928), jeho zbierka obsidi\u00e1nov patr\u00ed k\u00a0najv\u00e4\u010d\u0161ej v\u00a0strednej Eur\u00f3pe.<\/p>\n
\u0160tefan Jan\u0161\u00e1k bol mimoriadne liter\u00e1rne \u010dinn\u00fd, \u010do sa premietlo do 20 samostatn\u00fdch kni\u017en\u00fdch publik\u00e1ci\u00ed a\u00a0do okolo 400 publikovan\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00ed. Je autorom monografie Pravek\u00e9 s\u00eddlisk\u00e1 s\u00a0obsidi\u00e1novou industriou na v\u00fdchodnom Slovensku<\/em> (1935), vysoko\u0161kolskej u\u010debnice Z\u00e1klady archeologick\u00fdch v\u00fdskumov\u00a0v\u00a0ter\u00e9ne<\/em> (1955), monografick\u00fdch pr\u00e1c a\u00a0popul\u00e1rno-n\u00e1u\u010dn\u00fdch esej\u00ed Lovci hlinen\u00fdch per\u00e1l<\/em> (1934), Star\u00e9 os\u00eddlenie Slovenska<\/em> (1938), Predvek\u00e9 Slovensko<\/em> (1948), Br\u00e1ny do d\u00e1vnoveku<\/em> (1966) a\u00a0historickej novely Hol\u00ed\u010dska kr\u00e1sna Helena<\/em> (1967). Podstatn\u00fa \u010das\u0165 jeho historiografickej spisby vyplnila biografistika \u2013 monografie Daniel Lichard<\/em> (1912), \u017divot \u0160tefana Fajnora<\/em> (1935), Andrej Kme\u0165<\/em> (1941), \u017divot Dr. Pavla Blahu 1 \u2013 2<\/em> (1947) a\u00a0Dr. J\u00e1n Petrikovi\u010d<\/em> (1967). Jeho liter\u00e1rne dielo zav\u0155\u0161ili beletrizovan\u00e9 spomienkov\u00e9 knihy Boli \u010dasy, boli \u2026<\/em> (1971) a\u00a0Posledn\u00fd suplikant<\/em> (1973).<\/p>\n \u0160tefan Jan\u0161\u00e1k mal hlbok\u00fd vz\u0165ah ku Skalici a\u00a0ist\u00fd \u010das v\u00a0nej aj \u017eil. V\u00a0dvojzv\u00e4zkovom diele o\u00a0Dr. Pavlovi Blahovi nielen detailne zachyt\u00e1va \u017eivot tejto n\u00e1rodnobudite\u013eskej osobnosti, ale plnokrvne pribli\u017euje i\u00a0pulzuj\u00faci ruch v\u00a0meste. Pravda, Skalici venuje pozornos\u0165 aj v\u00a0in\u00fdch pr\u00e1cach. Vo\u00a0svojej biografickej \u0161t\u00fadii napr\u00edklad p\u00ed\u0161e: \u201ePol d\u0148a str\u00e1ven\u00e9ho na skalick\u00fdch Pl\u00e1\u0148av\u00e1ch patr\u00ed k\u00a0najkraj\u0161\u00edm okamihom m\u00f4jho archeologick\u00e9ho \u017eivota. Tam som objavil ve\u013emi komplikovan\u00e9 z\u00e1kony star\u00e9ho os\u00eddlenia, tam sa mi otvorila br\u00e1na do celkom nov\u00e9ho sveta na\u0161ich najstar\u0161\u00edch predkov, ktor\u00ed tu \u017eili pred piatimi a\u017e siedmimi tis\u00edcro\u010diami, tam som pochopil, \u010do znamen\u00e1 opatrova\u0165 vz\u00e1cne hodnoty, hmotn\u00e9 i\u00a0rozumov\u00e9, vytvoren\u00e9 na\u0161imi predkami.\u201c<\/em> V\u00a0\u0161t\u00fadii Dramatick\u00e9 chv\u00edle v\u00a0existencii kult\u00farneho domu v\u00a0Skalici<\/em> zase spom\u00edna ako spolu s\u00a0Dr. Pavlom Blahom a\u00a0Dr. \u013dudov\u00edtom Ok\u00e1nikom zachra\u0148ovali po\u010das prvej svetovej vojny skalick\u00fd Kruh: \u201eJedn\u00e9ho d\u0148a ma pozvali, ako ved\u00faceho banky, na faru k\u00a0Dr. Ok\u00e1nikovi. Tam u\u017e sedel evanjelick\u00fd far\u00e1r Juraj Quotidi\u00e1n a\u00a0podnikate\u013e\u00a0Jozef Par\u00edzek. Ich porada sa pr\u00e1ve skon\u010dila a\u00a0mne ozn\u00e1mili iba jej v\u00fdsledok:<\/em> \u201a\u0160tep\u00e1nku,\u2018 obr\u00e1til sa na m\u0148a Dr. Ok\u00e1nik skalickou sloven\u010dinou<\/em>, \u201ap\u00e1n Par\u00edzek n\u00e1m predlo\u017eil pl\u00e1n, jak zachr\u00e1nit n\u00e1\u0161 Kruh\u2018\u201c. A\u00a0pl\u00e1n sa po s\u00fadnych prie\u0165ahoch podaril.<\/p>\n Jan\u0161\u00e1k s ve\u013ekou l\u00e1skou hovor\u00ed o Skalici aj v memo\u00e1rovom diele Posledn\u00fd suplikant: \u201eOzaj, ko\u013eko\u017eekr\u00e1t som do mesta zav\u00edtal, kedy som ho naposledy nav\u0161t\u00edvil? Zaka\u017ed\u00fdm som si z neho odniesol pekn\u00e9, radostn\u00e9, niekedy i \u017eiariv\u00e9 spomienky. O to srde\u010dnej\u0161ie som pri\u013enul k Skalici, ktor\u00e1 bola gravita\u010dn\u00fdm centrom katol\u00edckej inteligencie a\u00a0v\u00a0mojom z\u00e1pase s\u00a0biedou tvorila pre m\u0148a prame\u0148 permanentn\u00fdch impulzov. Do nej zamierili moje kroky, ke\u010f ma kv\u00e1ril nejak\u00fd du\u0161evn\u00fd nepokoj, v\u00a0nej som na\u0161iel \u00fato\u010disko kedyko\u013evek ma tla\u010dila s\u00farna zlo\u017eit\u00e1 robota.\u201c<\/em><\/p>\n V\u00a0roku 1930 sa stal \u0160tefan Jan\u0161\u00e1k rytierom a\u00a0v\u00a0roku 1934 d\u00f4stojn\u00edkom franc\u00fazskej \u010cestnej l\u00e9gie. V\u00a0roku 1947 mu Univerzita Komensk\u00e9ho v\u00a0Bratislave udelila titul Dr. h. c. za z\u00e1sluhy na rozvoji slovenskej archeol\u00f3gie. V\u00a0roku 1991 mu in memoriam udelili Rad T. G. Masaryka III. triedy.<\/p>\n Na sklonku \u017eivota p\u00f4sobil \u0160tefan Jan\u0161\u00e1k ako vedec a\u00a0pedag\u00f3g. Zomrel na n\u00e1sledky \u0165a\u017ekej choroby, pochovan\u00fd je na cintor\u00edne v\u00a0Sl\u00e1vi\u010dom \u00fadol\u00ed v\u00a0Bratislave.<\/p>\n Pavol Dinka<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Dr. h. c. Ing. \u0160tefan Jan\u0161\u00e1k (*14. september 1886, Osusk\u00e9, Z\u00e1horie \u2013 \u20208. apr\u00edl 1972, Bratislava), slovensk\u00fd archeol\u00f3g, diplomat, stavebn\u00fd odborn\u00edk a spisovate\u013e s mnohostrann\u00fdmi z\u00e1ujmami, poch\u00e1dzal z remeseln\u00edcko-ro\u013en\u00edckej rodiny s \u00fazkymi kult\u00farnymi a jazykov\u00fdmi […]<\/a><\/p>\n<\/div>","protected":false},"author":16,"featured_media":4629,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[24],"tags":[],"class_list":{"0":"post-4626","1":"post","2":"type-post","3":"status-publish","4":"format-standard","5":"has-post-thumbnail","7":"category-skalicke-ulice"},"_links":{"self":[{"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4626","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/users\/16"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=4626"}],"version-history":[{"count":3,"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4626\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":4630,"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4626\/revisions\/4630"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/media\/4629"}],"wp:attachment":[{"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=4626"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=4626"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=4626"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}