{"id":5202,"date":"2022-04-24T20:05:50","date_gmt":"2022-04-24T18:05:50","guid":{"rendered":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/?p=5202"},"modified":"2022-04-24T20:14:30","modified_gmt":"2022-04-24T18:14:30","slug":"vinohrady-front-minul","status":"publish","type":"post","link":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/vinohrady-front-minul\/","title":{"rendered":"Vinohrady front minul"},"content":{"rendered":"<p><em><strong>11. apr\u00edla sme si znovu pripomenuli oslobodenie Skalice a koniec 2. svetovej vojny pre na\u0161e mesto. Ke\u010f vznikal tento rozhovor, nikto z n\u00e1s netu\u0161il, \u017ee v \u010dase jeho zverejnenia bude po 77 rokoch zase vojna na doh\u013ead od na\u0161ich hran\u00edc. Vojna men\u00ed beh dej\u00edn a zasahuje do osudov \u013eud\u00ed a e\u0161te st\u00e1le s\u00fa medzi nami t\u00ed, ktor\u00ed ju za\u017eili na vlastnej ko\u017ei. Jedn\u00fdm z\u00a0nich je Franti\u0161ek Mach\u00e1lek. Anabela Buchov\u00e1, \u0161tudentka Fakulty masmedi\u00e1lnej komunik\u00e1cie Univerzity sv. Cyrila a\u00a0Metoda v\u00a0Trnave, sa s\u00a0n\u00edm spoznala v\u00a0roku 2017. Dlho po tom, \u010do sa odohrali udalosti, na ktor\u00e9 p\u00e1n Mach\u00e1lek v\u00a0rozhovore spom\u00edna. Napriek tomu je v\u0161etko tak podobn\u00e9 udalostiam, odohr\u00e1vaj\u00face sa dnes, a\u017e je to zar\u00e1\u017eaj\u00face.<\/strong><\/em><\/p>\n<h4>BL\u00cdZKE STRETNUTIE TRETIEHO DRUHU<\/h4>\n<p>S\u00a0rodi\u010dmi sme k\u00fapili b\u00fadu v\u00a0skalick\u00fdch vinohradoch. P\u00e1n Mach\u00e1lek je tam na\u0161im susedom. Jedn\u00e9ho d\u0148a, ke\u010f som v\u00a0na\u0161om vinohrade oberala hru\u0161ky, na m\u0148a p\u00e1n Mach\u00e1lek, pri okop\u00e1van\u00ed svojho vini\u010da, zak\u00fdval a\u00a0dali sme sa do re\u010di. Za\u010dal mi rozpr\u00e1va\u0165 pr\u00edbeh z\u00a0\u010dias, ke\u010f bola b\u00fada vo vinohrade jeho domovom. Ke\u010f v\u00a0roku 1944 prech\u00e1dzali cez Skalicu nemeck\u00ed vojaci, tak sa p\u00e1n Franti\u0161ek Mach\u00e1lek, ako 6-ro\u010dn\u00fd, so svojou rodinou a\u00a0dvomi \u010fal\u0161\u00edmi rodinami, ktor\u00e9 u\u00a0nich boli evakuovan\u00e9 z\u00a0Bratislavy, utekal ukry\u0165 pr\u00e1ve sem, do b\u00fady do skalick\u00fdch vinohradov, v\u00a0\u010dasti Vysok\u00e9 dlh\u00e9 pole. Na toto obdobie si p\u00e1n Mach\u00e1lek spom\u00edna ako na \u201e\u017eiv\u00fd obraz pred o\u010dami\u201c.<\/p>\n<p><strong>Ocitli sme sa vo Va\u0161om rozpr\u00e1van\u00ed na konci vojny. Kde ste v\u00a0Skalici v\u00a0tom \u010dase b\u00fdvali?<\/strong><br \/>\nB\u00edvali sme na Koll\u00e1rovej 2, to bil hnet druh\u00ed bar\u00e1k.<\/p>\n<p><strong>Ako to v\u0161etko za\u010dalo a\u00a0ak\u00e9 to bolo po\u010das prechodu frontu?<\/strong><br \/>\nZa\u010dalo sa to v\u00a0roku 1944, ket proch\u00e1zali \u0147emci prez Skalicu na Slovensko a\u00a0skon\u010dilo, ket sa vracala fronta od v\u00edchodu sp\u00e1tki. Ket za\u010dali bombardovat, tak sme vl\u00e9zli do na\u0161\u00e9ho velk\u00e9ho sklepa, kde sme sa u\u017e aj s\u00a0ro\u010fin\u00fa \u010cern\u00fa a\u00a0Fakov\u00fa skov\u00e1vali. Mjeli sme tam stro\u017eochi, tak\u017ee sme mjeli na\u010dem le\u017eat. Jedn\u00e9ho d\u0148a do\u0161el do na\u0161\u00e9ho bar\u00e1ku \u0147emec, ker\u00ed mjel seb\u00fa automat. Vi\u010fel, \u017ee v\u00a0bar\u00e1ku \u0148ikoho ne\u0148i, tak sa i\u0161el po\u010f\u00edvat do sklepa, kde n\u00e1s \u0161eck\u00edch na\u0161el. Vi\u010fel, \u017ee tam s\u00fa skovan\u00e9 \u010fecka, tak n\u00e1m ka\u017ed\u00e9mu dal \u010dokol\u00e1dku, zebral sa a\u00a0ode\u0161el. Za tak\u00fa ho\u010finu alebo dvje, jak Rusi vitl\u00e1\u010dali \u0147emc\u00fa pres na\u0161e \u00fazem\u00ed, tak k\u00a0n\u00e1m do bar\u00e1ku do\u0161el Rus s\u00a0automatem.<\/p>\n<p><strong>Musela to by\u0165 trauma, ke\u010f jedno vojsko striedalo druh\u00e9&#8230;<\/strong><br \/>\nPrv\u0148\u00ed co bilo, v\u0161\u00edmel si zavjesen\u00e9 klob\u00e1ski na hulce, ker\u00e9 pobral. Tata tam zapomjel povje\u0161an\u00edch 20 alebo 30 klob\u00e1sek. Potom e\u0161te tatovi sebral husle. M\u00faj tata bil muzikant a scel mja na \u0148e za\u010dat u\u010dit. Potom jak Rusi ho\u010fili bombu a vitla\u010dili \u0147emc\u00fa, tak sa sem \u0161eci Rusi nasunuli a v ro\u017e\u0148\u00edm bar\u00e1ku (to bil K\u00fack\u00edch bar\u00e1k) na Koll\u00e1rovej ulici si spravili vojansk\u00ed \u0161t\u00e1b. Cel\u00fa Koll\u00e1rovu ulicu teda vis\u0165ehovali. Vedl\u00e1 teho \u0161t\u00e1bu sme mjeli kamar\u00e1d\u00fa a\u00a0pres jejich plot sme sledovali co sa tam \u010feje.<\/p>\n<p><strong>Pre\u010do ste odi\u0161li pr\u00e1ve do vinohradov?<\/strong><br \/>\nToto bilo najlep\u0161\u00ed re\u0161e\u0148\u00ed, co otec vimislel. Lebo bili u\u00a0n\u00e1s evakuovan\u00e9 dvje ro\u010fini z\u00a0Bratislavi. Jedna ro\u010fina \u010cern\u00edch a\u00a0druh\u00e1 ro\u010fina Fakovcov. Mjeli po dvoch \u010feck\u00e1ch. Asi bi sme sa \u0148igde inde nedali, tak sme i\u0161li k\u00a0n\u00e1m do b\u00fadi a\u00a0skov\u00e1vali sme sa tam ve sklepje.<\/p>\n<p><strong>V\u0161etko pod\u013ea toho prebehlo ve\u013emi hekticky. Mali ste strach?<\/strong><br \/>\nProto\u017ee sme sa moseli do ho\u010fini vis\u0165ehovat, tak tata zaprahel fri\u0161ko do voza, nalo\u017eil stro\u017eochi, perini, z\u00e1sobi, co sme mjeli, a\u00a0jeli sme hore do Vysok\u00e9ho dl\u00fah\u00e9ho pola skovat sa do na\u0161ej b\u00fadi. T\u00fa b\u00fadu m\u00e1m v\u010d\u00edl j\u00e1. J\u00e1 sem to bral nejak tak, \u017ee jedeme na v\u00edlet.<\/p>\n<p><strong>Dok\u00e1zali ste si zobra\u0165 so sebou aj nejak\u00e9 hospod\u00e1rske zvierat\u00e1, ke\u010f\u017ee ste netu\u0161ili na ako dlho odch\u00e1dzate?<\/strong><br \/>\nMjeli sme dobitek, kone, prasata a\u00a0dr\u00fabe\u017e. Zebrat to \u0161ecko seb\u00fa bilo nemo\u017en\u00e9. Na\u0161\u0165es\u0165\u00ed ten voj\u00e1k dovolil mojej mamje cho\u010fit zv\u00edrata krmit dvakr\u00e1t za de\u0148. V\u00a0tej na\u0161ej zahr\u00e1dce sme mjeli vikopan\u00fa tak\u00fa jamu. M\u00faj tata bil predv\u00eddav\u00ed \u010dlovjek. Vikopal jamu, do kerej dal z\u00e1sobi obil\u00e1, zakr\u00edl to, abi to nezvlhlo, dal tam aj o\u0161kvarki a\u00a0\u00fa\u010fen\u00e9 maso a\u00a0zakril to takov\u00edma fo\u0161\u0148ama, a\u00a0zahrabal hlin\u00fa. Tenkr\u00e1t \u017e\u00e1dn\u00e9 led\u0148i\u010dki, a\u0148i mraz\u0148i\u010dki nebili a\u00a0robilo sa to takto. Moja mama, ket tam prv\u0148\u00ed de\u0148 do\u0161la nakrmit zv\u00edrata, uvi\u010fela, \u017ee na tej jamje si postavili voj\u00e1ci ma\u0161tale s\u00a0ko\u0148ama. Ka\u017ed\u00ed de\u0148, co tam cho\u010fila sa enom b\u00e1la, abi sa t\u00ed ko\u0148e neproborili. Ale nestalo sa tak, jama vidr\u017eala.<\/p>\n<p><strong>Ko\u013eko \u013eud\u00ed sa vlastne v\u00a0tej\u00a0b\u00fade vo vinohrade ukr\u00fdvalo?<\/strong><br \/>\nMoji ro\u010fi\u010d\u00e9, j\u00e1, m\u00faj bratr, kter\u00ed bil v\u00a0perince, potom t\u00ed dvje rodini z\u00a0Bratislavi, co sem u\u017e spom\u00ednal. \u0147ich bilo osem a\u00a0e\u0161\u0165e tam s\u00a0nama bil jeden pilot, on bil kamar\u00e1t mojej tetki, tak ten tu bil s\u00a0nama, proto\u017ee ten ut\u00e9kel z\u00a0arm\u00e1di. On tu s\u00a0nama ale nebil pres cel\u00fa vojnu, potom ode\u0161el nekam pre\u010d, to u\u017e si nepamatuju.<\/p>\n<p><strong>Kde a\u00a0na \u010dom ste to\u013ek\u00ed spali?<\/strong><br \/>\nMjeli sme stro\u017eochi z postel\u00ed nacpan\u00e9 sl\u00e1m\u00fa a perinama sme sa zakr\u00edvali. Tenkr\u00e1t bilo pjekn\u00e9 po\u010das\u00ed ftem obdob\u00ed, ale kedi to u\u017e si nespom\u00ednam, enom vim, \u017ee nebilo nejak moc zima. Spali sme ve sklepje a\u00a0topili sme si tam, spravili sme si takov\u00ed kom\u00edn, nech k\u00far ide hore ven.<\/p>\n<p><strong>Ako vyzeral v\u00e1\u0161 \u017eivot vo vinohrade?<\/strong><br \/>\nMi sme sa nenu\u010fili. Mjeli sme dvje a\u00a0p\u00fal \u0165is\u00edca hlaf vinohradu. Ro\u010fi\u010d\u00e9 bili sedl\u00e1ci. Tata nechal vikopat stud\u0148u hore na kopci a\u00a0odt\u00e1t sme brali vodu. F\u0161ecko sme tam pol\u00e9vali. Patn\u00e1st metr\u00e1ku marhul\u00ed sa tam uro\u010filo. Zb\u00edrali sme ovoc\u00ed, stre\u0161\u0148e, jabka, r\u00edbiz. \u010eicki v\u00a0ne\u010felu sa to ob\u00edralo. J\u00e1, jak \u010fecko, si to prectavte, \u0161ecko sem mosel rob\u00edvat co mi rozk\u00e1zali ro\u010fi\u010d\u00e9. J\u00e1 sem bil takov\u00ed dom\u00e1c\u00ed otrok od \u0161estich rok\u00fa. Tata mi r\u00e1z dal dvoch vol\u00fa, abich ich i\u0161el nap\u00e1st. Pro istotu se mn\u00fa i\u0161el ftedi aj m\u00faj str\u00edc, kter\u00ed za nama do\u0161el do b\u00fadi a\u00a0e\u0161\u0165e jeden star\u0161\u00ed chalan od t\u00edch Fak\u00fa z\u00a0Bratislavi, co sa s\u00a0nama skov\u00e1vali. O\u0148i dv\u00e1 i\u0161li popredu a\u00a0j\u00e1 sem s\u00a0tima volama i\u0161el za \u0148ima. Ten jeden v\u00fal tak zaost\u00e1val a\u00a0ten str\u00edc vipr\u00e1vjali temu chalanovi, gde maj\u00fa \u0147emci skovan\u00e9 nejak\u00e9 z\u00e1sobi mun\u00edcije a\u00a0j\u00e1 sem to scel \u010dut, abich mjel inform\u00e1ciju. Tak sem teho vola kopal do zad\u0148ice, nech sa tro\u0161ku pohne, a\u00a0jemu sa to nel\u00fabilo, tak mja li\u0161\u0165il a\u017e mi spravil jazvu, ker\u00fa m\u00e1m na \u010deli a\u017e do dne\u0161ka. Kvuli temu mja moseli odv\u00e9st do nemoc\u0148ice a\u00a0potom sem sa do tej b\u00fadi ve vinohradoch u\u017e v\u00edcej nevr\u00e1\u0165il.<\/p>\n<p><strong>Kde ste teda zostali, ke\u010f ste sa tam u\u017e nevr\u00e1tili?<\/strong><br \/>\nJ\u00e1 sem zostal u\u00a0starenki Bene\u0161ovej v\u00a0Boorovej ulici. A\u00a0tenkr\u00e1t tam Rumu\u0148i mjeli z\u00e1sobi mun\u00edcije. Tam, jak je f\u010d\u00edl Br\u010dkof a\u00a0mas\u00e1rstvo, tak po celej tej ulici mjeli n\u00e1kla\u010f\u00e1ki a\u00a0cho\u010fil tam jeden rusk\u00ed voj\u00e1k, ker\u00ed to tam vartov\u00e1l. J\u00e1 sem tam cho\u010fil na ti n\u00e1kla\u010f\u00e1ki kradn\u00fat pu\u0161\u0148\u00ed prach akur\u00e1t ftedi, ket sa ten voj\u00e1k ne\u010f\u00edval. To bili ftedi takov\u00e9 pl\u00e1tki ve svazkoch. Potom sme z\u00a0teho \u010felali ka\u0165u\u0161e. Tak sem teda t\u00fa vojnu pre\u010dkal.<\/p>\n<p><strong>Neb\u00e1li ste sa skr\u00fdva\u0165 vo vinohrade? Je to predsa len otvoren\u00e1 krajina.<\/strong><br \/>\nNeb\u00e1li sme sa, proto\u017ee o\u00a0n\u00e1s a\u0148i \u0148igdo okrem ro\u010fini nevedel. T\u00e1 fronta i\u0161la bokem a\u00a0t\u00e1 na\u0161a b\u00fada bila na pol\u0148\u00edch cest\u00e1ch, tak\u017ee \u0147emci utekali po takov\u00edch tich hrub\u0161\u00edch cest\u00e1ch a\u00a0Rusi ich prenasledovali. Nemjelo sa n\u00e1m co stat.<\/p>\n<p><strong>Ako ste vedeli, \u017ee u\u017e je mo\u017en\u00e9 vr\u00e1ti\u0165 sa domov?<\/strong><br \/>\nM\u00faj str\u00edc cho\u010fil do mjesta zis\u0165ovat jak\u00e1 je situ\u00e1cija. No, a\u00a0tak tam \u0161eci \u010dekali a\u017e prejde t\u00e1 fronta a\u00a0potom sme sa vr\u00e1\u0165ili dom na Koll\u00e1rovu ulicu.<\/p>\n<p><strong>Pam\u00e4t\u00e1te si ak\u00e9 to bolo po vojne?<\/strong><br \/>\nPo tej voj\u0148e sem za\u010dal cho\u010fit do \u0161koli, ker\u00e1 bila tenkr\u00e1t jak s\u00fa f\u010d\u00edl nemoc\u0148i\u010d\u0148\u00ed laborat\u00f3rija. Pamatuju si, \u017ee jak \u010fecka sme sa hr\u00e1vali s\u00a0t\u00edm co na ulic\u00e1ch zostalo. Hr\u00e1vali sme sa s\u00a0rozbu\u0161kama a\u00a0h\u00e1zali sme to a\u00a0ono to vibuchovalo, prskalo, vtedi sme e\u0161\u0165e nemjeli rozumu. Nah\u00e1\u0148ali sme sa a\u00a0blbli sme s\u00a0t\u00edm. Mi sme z\u00a0teho mjeli takov\u00fa srandu.<\/p>\n<p><strong>Je obdivuhodn\u00e9, \u017ee si niektor\u00e9 detaily tak jasne pam\u00e4t\u00e1te.<\/strong><br \/>\nAno, od tich \u0161es\u0165i rok\u00fa si to \u0161ecko pamatuju, m\u00e1m to jak \u017eiv\u00ed obraz pred o\u010dama.<\/p>\n<p><strong>\u010eakujem za rozhovor.<\/strong><br \/>\n<em>Anabela Buchov\u00e1<\/em><\/p>\n<p><a href=\"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2022\/04\/anketa-skalica.jpg\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"aligncenter wp-image-5203 size-full\" src=\"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2022\/04\/anketa-skalica.jpg\" alt=\"\" width=\"1117\" height=\"803\" srcset=\"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2022\/04\/anketa-skalica.jpg 1117w, http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2022\/04\/anketa-skalica-300x216.jpg 300w, http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2022\/04\/anketa-skalica-1024x736.jpg 1024w, http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2022\/04\/anketa-skalica-768x552.jpg 768w\" sizes=\"auto, (max-width: 1117px) 100vw, 1117px\" \/><\/a><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<div class=\"mh-excerpt\"><p>11. apr\u00edla sme si znovu pripomenuli oslobodenie Skalice a koniec 2. svetovej vojny pre na\u0161e mesto. Ke\u010f vznikal tento rozhovor, nikto z n\u00e1s netu\u0161il, \u017ee v \u010dase jeho zverejnenia bude po 77 rokoch zase vojna <a class=\"mh-excerpt-more\" href=\"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/vinohrady-front-minul\/\" title=\"Vinohrady front minul\">[&#8230;]<\/a><\/p>\n<\/div>","protected":false},"author":56,"featured_media":17,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[10],"tags":[],"class_list":{"0":"post-5202","1":"post","2":"type-post","3":"status-publish","4":"format-standard","5":"has-post-thumbnail","7":"category-zaujalo-nas"},"_links":{"self":[{"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5202","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/users\/56"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=5202"}],"version-history":[{"count":1,"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5202\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":5204,"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5202\/revisions\/5204"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/media\/17"}],"wp:attachment":[{"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=5202"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=5202"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=5202"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}