{"id":5306,"date":"2022-05-25T19:16:44","date_gmt":"2022-05-25T17:16:44","guid":{"rendered":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/?p=5306"},"modified":"2025-01-30T23:36:48","modified_gmt":"2025-01-30T22:36:48","slug":"tato-hviezda-je-nasa","status":"publish","type":"post","link":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/tato-hviezda-je-nasa\/","title":{"rendered":"T\u00e1to hviezda je na\u0161a"},"content":{"rendered":"

Je m\u00e1j a slnko r\u00e1no svieti do okien z pln\u00fdch s\u00edl. Slne\u010dn\u00e9 r\u00e1na a tepl\u00e9 dni n\u00e1m dod\u00e1vaj\u00fa s\u00edl. Na Zem sa valia kvant\u00e1 energie, v listoch rastl\u00edn po celej osvetlenej strane Zeme sa produkuj\u00fa \u017eiviny, ktor\u00fdmi za\u010d\u00ednaj\u00fa potravinov\u00e9 re\u0165azce. Av\u0161ak vznikaj\u00fa aj obrazy, b\u00e1sne a piesne. To v\u0161etko v\u010faka Slnku. Tretieho m\u00e1ja bol De\u0148 Slnka. Vlastne ka\u017ed\u00fd de\u0148 je d\u0148om Slnka, preto\u017ee bez neho by nebol de\u0148. Bez neho by nebol \u017eivot, dokonca\u00a0bez neho by nebola ani Zem. Je to v\u0161etk\u00fdm tak zn\u00e1me, prirodzen\u00e9 a\u00a0samozrejm\u00e9, \u017ee je a\u017e ban\u00e1lne o\u00a0tom p\u00edsa\u0165. Tak ban\u00e1lne, \u017ee OSN musela v\u00a0r\u00e1mci programu pre \u017eivotn\u00e9 prostredie UNEP vyhl\u00e1si\u0165 svetov\u00fd de\u0148 na\u0161ej materskej hviezdy, aby sme si uvedomili to v\u0161etko, \u010do s\u00a0\u0148ou s\u00favis\u00ed, \u010do od nej z\u00e1vis\u00ed, ale aj pre potrebu upozorni\u0165 na ekologick\u00e9 probl\u00e9my, v\u00fdznam ochrany \u017eivotn\u00e9ho prostredia a\u00a0v\u00fdskumu v\u00a0oblasti slne\u010dnej fyziky.<\/strong><\/em><\/p>\n

\u010cO BOLO NE\u017d BOLO SLNKO<\/h3>\n

Slnko sa zrodilo pred 4,6 a\u017e 4,7 miliardami rokov z\u00a0plynn\u00e9ho oblaku tvoren\u00e9ho vod\u00edkom, h\u00e9liom a\u00a0prachom. Vlastnou gravit\u00e1ciou sa tento oblak zmr\u0161\u0165oval, \u010d\u00edm sa teplota zv\u00fd\u0161ila nato\u013eko, \u017ee v\u00a0\u0148om za\u010dali prebieha\u0165 jadrov\u00e9 reakcie, prebiehaj\u00face st\u00e1le. Druh\u00e1 te\u00f3ria hovor\u00ed o\u00a0tom, \u017ee Slnko a\u00a0plan\u00e9ty slne\u010dnej s\u00fastavy vznikli z\u00a0mra\u010dna medzihviezdnej hmoty, ktor\u00e9 sa nach\u00e1dzalo v\u00a0galaktickom disku na vn\u00fatornom okraji ramena Oriona, 30\u00a0tis\u00edc sveteln\u00fdch rokov od jadra Galaxie. Pred siedmimi miliardami rokov sa mra\u010dno rozpadlo na mno\u017estvo globul\u00ed a\u00a0z\u00a0jednej vznikla slne\u010dn\u00e1 s\u00fastava. Znie to \u00fa\u017easne, no v\u00e4\u010d\u0161ina z\u00a0n\u00e1s m\u00e1 probl\u00e9m aspo\u0148 pribli\u017ene si predstavi\u0165 tak\u00e9 vzdialenosti a\u00a0\u010dasov\u00e9 \u00faseky mnohon\u00e1sobne dlh\u0161ie ako je vek na\u0161ej \u017eivotnej formy.<\/p>\n

\"\"
Eur\u00f3pska sonda Solar Orbiter sa pribl\u00ed\u017eila k\u00a0Slnku na doposia\u013e najkrat\u0161iu vzdialenos\u0165 48 mili\u00f3nov kilometrov
Zdroj: cas.sk<\/figcaption><\/figure>\n

PEVN\u00dd BOD V\u00a0POHYBE<\/h3>\n

Po dlhej \u00e9re, kedy bolo \u013eudstvo presved\u010den\u00e9, \u017ee Slnko obieha okolo Zeme ho Kopern\u00edk umiestnil do centra na\u0161ej Slne\u010dnej s\u00fastavy. Slnko akoby zastavilo a stalo sa pevn\u00fdm bodom n\u00e1\u0161ho najbli\u017e\u0161ieho vesm\u00edru. Zotrva\u0165 v tom by v\u0161ak bol \u010fal\u0161\u00ed omyl. Slnko rotuje okolo vlastnej osi, no ani to nie je jednoduch\u00e9 \u2013 plazmov\u00e1 podstata na\u0161ej hviezdy sp\u00f4sobuje, \u017ee Slnko rotuje r\u00fdchlej\u0161ie na rovn\u00edku ako v ostatn\u00fdch slne\u010dn\u00fdch \u0161\u00edrkach. S\u00fa\u010dasne to deformuje magnetick\u00e9 pole, \u010do sp\u00f4sobuje vznik slne\u010dn\u00fdch \u0161kv\u0155n a erupcie plazmy. Slnko v\u0161ak nielen\u017ee rotuje okolo vlastnej osi, ale vykon\u00e1va pohyb i\u00a0v\u00a0priestore a\u00a0t\u00fdm je obeh okolo jadra Galaxie. Vo vzdialenosti 25 000 a\u017e 28 000 sveteln\u00fdch rokov ho obehne za 226 mil. rokov. To znamen\u00e1, \u017ee ke\u010f bolo Slnko spolu s\u00a0na\u0161ou s\u00fastavou na tom mieste v\u00a0Galaxii, na ktorom sa nach\u00e1dzame dnes, za\u010d\u00ednal na Zemi rozmach dinosaurov, objavovali sa prv\u00e9 vt\u00e1ky, na s\u00fa\u0161i rozpu\u010dali prv\u00e9 kvitn\u00face rastliny.<\/p>\n

V\u00a0ZNAMEN\u00cd S\u00daHVEZD\u00cd<\/h3>\n

V\u0161etky hviezdy na oblohe s\u00fa s\u00fa\u010das\u0165ou niektor\u00e9ho z 88 s\u00fahvezd\u00ed. Do s\u00fahvezdia patria v\u0161etky vesm\u00edrne objekty v jeho hraniciach. Okrem Slnka. Zem na svojej ceste po obe\u017enej dr\u00e1he men\u00ed uhol poh\u013eadu a Slnko sa postupne premieta svojou polohou do dvan\u00e1stich znamen\u00ed tradi\u010dn\u00e9ho zverokruhu. Tento jav umo\u017e\u0148uje nieko\u013eko tis\u00edcro\u010dn\u00fa existenciu astrol\u00f3gie, predpovedaj\u00facej pod\u013ea toho, kadia\u013e pr\u00e1ve letela na\u0161a Zem, n\u00e1\u0161 osud. Ak sa v\u0161ak v duchu odp\u00fatame a prenesieme sa do hlb\u00edn n\u00e1\u0161ho vesm\u00edru, v\u0161etko je inak. Pod in\u00fdm uhlom sa s\u00fahvezdia rozpadn\u00fa, preskupia a ak sa z tej dia\u013eky pozrieme sp\u00e4\u0165 na na\u0161e Slnko, aj ono je s\u00fa\u010das\u0165ou nejak\u00e9ho celkom nov\u00e9ho nezn\u00e1meho s\u00fahvezdia, ktor\u00e9 len \u010dak\u00e1 na svoje meno. A\u00a0mo\u017eno je od vekov zn\u00e1me nejakej n\u00e1m tie\u017e nezn\u00e1mej civiliz\u00e1cii a\u00a0pod\u013ea jej astrol\u00f3gov spoluur\u010duje nie\u010d\u00ed osud.<\/p>\n

\"\"
Kopernikova slne\u010dn\u00e1 s\u00fastava
Zdroj: astroportal.sk<\/figcaption><\/figure>\n

DOKONAL\u00c1 N\u00c1HODA ZATMENIA<\/h3>\n

Paradoxne, jedn\u00fdm z javov v s\u00favislosti s najjasnej\u0161\u00edm telesom na\u0161ej oblohy je zatmenie. Je to jav s\u00edce mimoriadny, no tak v\u0161eobecne zn\u00e1my, \u017ee ho pravdepodobne okrem novorodencov za\u017eil ka\u017ed\u00fd z n\u00e1s. Pozer\u00e1me na to \u00fachvatn\u00e9 nebesk\u00e9 divadlo a pritom len m\u00e1lokto vie ak\u00e1 neuverite\u013en\u00e1 n\u00e1hoda je, \u017ee Mesiac zakryje Slnko tak dokonale presne. A to v\u0161etko len v\u010faka tomu, \u017ee pomer ve\u013ekosti Slnka a Mesiaca je presne rovnak\u00fd ako pomer ich vzdialenosti od Zeme, teda 1:400. Aj tie najkraj\u0161ie a najtajomnej\u0161ie veci maj\u00fa v sebe ukryt\u00fa aspo\u0148 nejak\u00fa racion\u00e1lnu pr\u00ed\u010dinu…<\/p>\n

ZDROJ ENERGIE<\/h3>\n

Dev\u00e4\u0165desiatdev\u00e4\u0165 percent v\u0161etkej energie na Zemi m\u00e1 p\u00f4vod v p\u00f4soben\u00ed Slnka. Nie je to len teplo, \u010di ultrafialov\u00e9 (UV) \u017eiarenie, ako aj \u017eiarenie in\u00fdch vlnov\u00fdch d\u013a\u017eok sol\u00e1rneho spektra, ale aj energia, ktor\u00e1 s n\u00edm zdanlivo nes\u00favis\u00ed. Ak hovor\u00edme, \u017ee bez Slnka by nebol na Zemi \u017eivot, potom je za touto vetou ukryt\u00e1 predov\u0161etk\u00fdm fotosynt\u00e9za. Je to najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00ed biochemick\u00fd proces, pri ktorom v\u010faka energii sveteln\u00e9ho \u017eiarenia vznikaj\u00fa, okrem in\u00e9ho, sacharidy a s\u00fa\u010dasne sa do atmosf\u00e9ry uvo\u013e\u0148uje kysl\u00edk. Dve nenahradite\u013en\u00e9 veci naraz. Tu za\u010d\u00edna potravinov\u00fd re\u0165azec. Ke\u010f sme pri energii, treba pripomen\u00fa\u0165, \u017ee v\u0161etka energia, ktor\u00e1 dopad\u00e1 v kvant\u00e1ch svetla zo Slnka, sa men\u00ed na in\u00fa formu energie a hmoty. A premenenou a \u201eulo\u017eenou\u201c energiou je v tomto zmysle aj ropa, uhlie alebo zemn\u00fd plyn. Proces trvaj\u00faci mili\u00f3ny rokov m\u00e1 v\u0161ak \u010faleko od obnovite\u013en\u00fdch zdrojov. Ak si uvedom\u00edme, \u017ee na jeden \u0161tvorcov\u00fd kilometer horn\u00fdch vrstiev atmosf\u00e9ry dopad\u00e1 pribli\u017ene 1,4 kW energie, potom je logick\u00e1 cesta jej premeny na elektrinu v\u00a0rozsiahlych poliach, pokryt\u00fdch sol\u00e1rnymi kolektormi.<\/p>\n

\"\"
Fit-Yoga-Skalica-pri z\u00e1pade Slnka na Golf resorte<\/figcaption><\/figure>\n

KAM NECHOD\u00cd SLNKO, TAM CHOD\u00cd LEK\u00c1R<\/h3>\n

De\u0148 Slnka nepripom\u00edna jeho v\u00fdznam len pre plan\u00e9tu, ale aj pre ka\u017ed\u00e9ho jedn\u00e9ho z\u00a0n\u00e1s. Blahodarn\u00e9 p\u00f4sobenie slne\u010dn\u00fdch l\u00fa\u010dov poznali u\u017e star\u00ed Gr\u00e9ci, ktor\u00ed budovali slne\u010dn\u00e9 k\u00fapele. T\u00e1to \u010dinnos\u0165 sa mimochodom zachovala svojim sp\u00f4sobom a\u017e dodnes a\u00a0\u010faleko za hranicami Helady, i\u00a0ke\u010f pr\u00e1ve na juh za slne\u010dn\u00fdmi l\u00fa\u010dmi vyr\u00e1\u017eaj\u00fa h\u00fafy \u013eud\u00ed z\u00a0vy\u0161\u0161\u00edch zemepisn\u00fdch \u0161\u00edrok. Pr\u00edslovie Kam nechod\u00ed Slnko, tam chod\u00ed lek\u00e1r je ove\u013ea star\u0161ie ako na\u0161e vedomosti o\u00a0tom pre\u010do tomu tak je. Napriek tomu, \u017ee slne\u010dn\u00e9 l\u00fa\u010de prenikaj\u00fa len 0,6 mm pod povrch n\u00e1\u0161ho tela, jeho \u00fa\u010dinky s\u00fa skuto\u010dne \u0161irok\u00e9.<\/p>\n