{"id":5449,"date":"2022-08-08T19:06:44","date_gmt":"2022-08-08T17:06:44","guid":{"rendered":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/?p=5449"},"modified":"2025-01-31T00:09:46","modified_gmt":"2025-01-30T23:09:46","slug":"spomienky-na-maroko","status":"publish","type":"post","link":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/spomienky-na-maroko\/","title":{"rendered":"Spomienky na Maroko"},"content":{"rendered":"<p><em><strong>Dia\u013eka a\u00a0vzdialen\u00e9 krajiny s\u00fa \u010dasto t\u00fa\u017ebou mnoh\u00fdch z\u00a0n\u00e1s. Pre mnoh\u00fdch zase len t\u00fa\u017ebou nie s\u00fa a\u00a0podar\u00ed sa im nav\u0161t\u00edvi\u0165 destin\u00e1cie, ktor\u00e9 v\u00a0predstav\u00e1ch dokonale poznaj\u00fa. M\u00e1lokto m\u00e1 v\u0161ak mo\u017enos\u0165 nejak\u00fd \u010das b\u00fdva\u0165 a\u00a0\u017ei\u0165 spolu s\u00a0t\u00fdmi, ktor\u00ed tam \u017eij\u00fa svoj be\u017en\u00fd \u017eivot. Dni maj\u00fa in\u00e9 tempo, krajiny a\u00a0mest\u00e1 odkr\u00fdvaj\u00fa tv\u00e1r, ktor\u00fa be\u017en\u00fd turista zazrie len k\u00fatikom oka. Pr\u00edbehy v\u0161ak v\u00a0skuto\u010dnosti za\u010d\u00ednaj\u00fa ove\u013ea sk\u00f4r, ako by sa zdalo. Ten svoj cestovate\u013esk\u00fd n\u00e1m zaslala na\u0161a \u010ditate\u013eka, d\u00f4chodky\u0148a pani Danka. Jej spomienky a\u00a0popisy n\u00e1m d\u00e1vaj\u00fa mo\u017enos\u0165 porovna\u0165 nie len krajinu s\u00a0na\u0161ou, ale aj kult\u00farne rozdiely, sp\u00f4sob \u017eivota a\u00a0hodnoty, ktor\u00e9 n\u00e1s formuj\u00fa.<\/strong><\/em><\/p>\n<p><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"aligncenter size-full wp-image-5451\" src=\"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2022\/09\/Maroko.jpg\" alt=\"\" width=\"603\" height=\"450\" srcset=\"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2022\/09\/Maroko.jpg 603w, http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2022\/09\/Maroko-300x224.jpg 300w, http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2022\/09\/Maroko-80x60.jpg 80w\" sizes=\"auto, (max-width: 603px) 100vw, 603px\" \/><\/p>\n<h4>VID\u00cdM CESTU<\/h4>\n<p>M\u00f4j pr\u00edbeh skuto\u010dne za\u010dal nieko\u013eko rokov pred samotnou cestou. Jedn\u00e9ho d\u0148a ma priate\u013eka prehovorila, aby sme spolu nav\u0161t\u00edvili jednu star\u0161iu pani, zn\u00e1mu kart\u00e1rku z Hol\u00ed\u010da. T\u00e1 mi na moje obrovsk\u00e9 prekvapenie povedala tak\u00e9 veci, o ktor\u00fdch sa mi ani nesn\u00edvalo. \u010ci u\u017e to bola moja minulos\u0165, ale aj to, \u010do ma, vraj, \u010dak\u00e1 v bud\u00facnosti. Okrem in\u00e9ho i to, \u017ee ma \u010dak\u00e1 ve\u013emi dlh\u00e1 cesta lietadlom, a\u017e do Afriky. Na n\u00e1v\u0161tevu ma, vraj, pozve priate\u013e cudzinec. Za\u010dala som sa smia\u0165, preto\u017ee som nikoho tak\u00e9ho nepoznala, kto by ma mohol na tak\u00fdto v\u00fdlet pozva\u0165. Roky v\u0161ak utekali, na jej ve\u0161tbu som pomaly zabudla. \u010co sa v\u0161ak m\u00e1 sta\u0165, tak sa stane. U\u017e tomu ver\u00edm.<\/p>\n<h4>NE\u010cAKAN\u00c1 SPR\u00c1VA<\/h4>\n<p>Jedn\u00e9ho d\u0148a som pracovala pri po\u010d\u00edta\u010di, p\u00edsala som nejak\u00fd dokument pre zn\u00e1mu, ktor\u00e1 mi ponad plecia kontrolovala, \u010di p\u00ed\u0161em v\u0161etko ako m\u00e1 by\u0165. Z ni\u010doho ni\u010d sa v\u0161ak za\u010dala ve\u013emi smia\u0165. Na moju ot\u00e1zku, \u010do jej je tak\u00e9 smie\u0161ne, len uk\u00e1zala na spr\u00e1vu, ktor\u00e1 sa zjavila v rohu obrazovky. Pozrela som sa t\u00fdm smerom a dostala som \u0161ok. Usmieval sa na m\u0148a sympatick\u00fd po\u010dern\u00fd mlad\u00fd mu\u017e s n\u00e1dhern\u00fdmi bielymi zubami a nie\u010do p\u00edsal. Ke\u010f som sa sna\u017eila pre\u010d\u00edta\u0165, o \u010do vlastne ide, nerozumela som ani slovo. A\u017e ke\u010f som si uvedomila, \u017ee text je v angli\u010dtine tak som pochopila. Mala som ve\u013ea pr\u00e1ce, tak som ho po\u017eiadala, aby ma neru\u0161il a pokra\u010dovala som \u010falej. Ak\u00e9 v\u0161ak bolo moje prekvapenie, ke\u010f sa ve\u010der ozval op\u00e4\u0165. Hoci som sa po anglicky u\u010dila, pre\u0161iel u\u017e ve\u013emi dlh\u00fd \u010das a pomaly som jazyk zabudla. Probl\u00e9m bol aj v tom, \u017ee nep\u00edsal spisovne, ale tak \u201ep\u00ed\u0161, ako po\u010duje\u0161\u201c. Nakoniec som pochopila a moj\u00edm nerozlu\u010dn\u00fdm spolo\u010dn\u00edkom sa stal slovensko \u2013 anglick\u00fd slovn\u00edk.<\/p>\n<h4>O\u00a0NI\u010c SA NESTARAJ<\/h4>\n<p>P\u00edsali sme si denne, postupne ma zozn\u00e1mil s celou svojou rodinou, vymenili sme si telef\u00f3nne \u010d\u00edsla a asi po \u00f4smich mesiacoch mi ozn\u00e1mil, \u017ee rodi\u010dia ma poz\u00fdvaj\u00fa k nim na n\u00e1v\u0161tevu. Aby som si vybrala term\u00edn, kedy budem m\u00f4c\u0165 pr\u00eds\u0165, o letenku sa stara\u0165 nemus\u00edm, t\u00fa mi po\u0161l\u00fa. Skoro som tam odpadla. V tom momente som si spomenula na kart\u00e1rkine slov\u00e1. Ke\u010f som nap\u00edsala, v akom term\u00edne mi to vyhovuje, tak odi\u0161iel a po nejakom \u010dase sa vr\u00e1til s ot\u00e1zkami, na ve\u013ekos\u0165 mojich \u0161iat a top\u00e1nok. \u010cudovala som sa, na \u010do mu to je, ale zaryto ml\u010dal. Asi po t\u00fd\u017edni mi mailom pri\u0161la letenka a ja som sa chystala na \u010falek\u00fa cestu. Cesta lietadlom bola pr\u00edjemn\u00e1, r\u00fdchlo ubiehala, a\u017e naraz sme sa mali pripravi\u0165 na prist\u00e1tie v\u00a0Casablance. Na palube sme vyp\u00edsali tla\u010divo pre pol\u00edciu o\u00a0pobyte v\u00a0krajine a\u00a0pripravili sa na opustenie lietadla. A\u017e teraz som si uvedomila, kam vlastne idem, \u010di som neletela \u0161es\u0165 tis\u00edc kilometrov zbyto\u010dne, \u010di to nebol len nie\u010d\u00ed hl\u00fapy \u017eart.<\/p>\n<h4>PEVNE NA ZEMI<\/h4>\n<p>Vybrala som si bato\u017einu, postavila sa na pohybliv\u00fd p\u00e1s, ktor\u00fd ma priviezol k\u00a0priamo odbaveniu vstupu do krajiny. Ke\u010f som mala u\u017e vyt\u00fa\u017een\u00fa pe\u010diatku o\u00a0vstupe v\u00a0pase, za\u010dala som sa obzera\u0165 po kamar\u00e1tovi. Onedlho som ho aj s\u00a0dvomi \u010fal\u0161\u00edmi mu\u017emi zazrela ako sleduj\u00fa tabu\u013eu pr\u00edletov. St\u00e1l ku mne chrbtom, tak som ho poklepala po pleci, aby vedel, \u017ee som tam. \u010co po mojom geste nasledovalo, to sa mi ani neprisnilo. \u00dasmev od ucha k\u00a0uchu, drapol ma do n\u00e1ru\u010dia a\u00a0za\u010dal priamo v\u00a0hale aj so mnou tancova\u0165 a\u00a0st\u00e1le opakoval \u2013 pri\u0161la si, pri\u0161la si. Obecenstvo zlo\u017een\u00e9 z\u00a0dom\u00e1cich len st\u00e1lo v\u00a0nemom \u00fa\u017ease, \u010do sa to vlastne deje, na tak\u00e9 spr\u00e1vanie nie s\u00fa v\u00a0arabsk\u00fdch krajin\u00e1ch zvyknut\u00ed.<\/p>\n<h4>KRAJINA NA TANIERI<\/h4>\n<p>Ke\u010f sa kone\u010dne uk\u013eudnil, nalo\u017eili sme sa do pripraven\u00e9ho auta a vyrazili sme naplni\u0165 pozvanie majite\u013ea auta do vych\u00fdrenej rybacej re\u0161taur\u00e1cie. Re\u0161taur\u00e1cia bola kr\u00e1sna, \u010distu\u010dk\u00e1, mil\u00fd \u010da\u0161n\u00edk n\u00e1s hne\u010f uviedol k stolu. Sadli sme si a mu\u017ei objedn\u00e1vali. S\u00edce som nevedela \u010do ma \u010dak\u00e1, av\u0161ak, ke\u010f to zjedia oni, pre\u010do by som nejedla aj ja. Teda, pokia\u013e to na m\u0148a nebude \u017emurka\u0165 alebo predo mnou pochodova\u0165. \u010ca\u0161n\u00edk odi\u0161iel a\u00a0priniesol v\u0161etko potrebn\u00e9. Okrem pr\u00edborov, kanvi\u010diek, kadejak\u00fdch mi\u0161ti\u010diek priniesol aj ve\u013ek\u00fa misu s\u00a0teplou vodou, v\u00a0ktorej pl\u00e1vali pl\u00e1tky citr\u00f3na a\u00a0l\u00edstky m\u00e4ty. On s\u00e1m st\u00e1l opodia\u013e so snehobielymi obr\u00faskami na ruke a\u00a0\u010dakal, k\u00fdm ich nebudeme potrebova\u0165. Ke\u010f priniesol obed, bola som ve\u013emi milo prekvapen\u00e1. Vypr\u00e1\u017ean\u00e9 krevety, kalam\u00e1re, r\u00f4zne druhy r\u00fdb, om\u00e1\u010dok od v\u00fdmyslu sveta. Pancieriky z\u00a0kreviet sme odkladali priamo na voskovan\u00fd papier, ktor\u00fd bol na stole u\u017e pripraven\u00fd, tak\u017ee upratanie neporiadku bolo ve\u013emi jednoduch\u00e9. Po obede op\u00e4\u0165 priniesol, u\u017e zn\u00e1mu, ve\u013ek\u00fa misu s\u00a0vodou, aby sme si mohli umy\u0165 ruky. Ke\u010f porovn\u00e1vam spr\u00e1vanie na\u0161ich \u010da\u0161n\u00edkov, tak jednozna\u010dne toto bol v\u00ed\u0165az. Ochotn\u00fd, nie v\u0161ak vtierav\u00fd. Dobr\u00e9 jedlo p\u00fdta vo\u013ea\u010do na pitie. Ja som si objednala pomaran\u010dov\u00fd d\u017e\u00fas. Z\u00a0domu som bola zvyknut\u00e1 na na\u0161e stopercentn\u00e9 krabicov\u00e9 d\u017e\u00fasy, tak som in\u00e9 ani ne\u010dakala. Ak\u00e9 v\u0161ak bolo moje prekvapenie, ke\u010f \u010da\u0161n\u00edk pri\u0161iel s\u00a0ko\u0161\u00edkom \u010derstv\u00fdch orosen\u00fdch pomaran\u010dov, lisom na ovocie a\u00a0priamo na stole pripravil ozajstn\u00fd d\u017e\u00fas.<\/p>\n<h4>K\u00a0NOV\u00c9MU DOMOVU<\/h4>\n<p>Po men\u0161om v\u00fdlete mestom sme sa vybrali na cestu domov a\u00a0napokon sme zaparkovali pred velik\u00e1nskym domom, odkia\u013e bolo po\u010du\u0165 tlmen\u00e9 hlasy. Trochu som mala aj obavy, ako ma priv\u00edtaj\u00fa. Bolo to v\u0161ak n\u00e1dhern\u00e9 a\u00a0mil\u00e9. Cel\u00e1 rodina ma v\u00edtala ako straten\u00fa dc\u00e9ru a\u00a0a\u017e do skor\u00e9ho r\u00e1na sme sa rozpr\u00e1vali. Tu som zistila, k\u00a0\u010domu potreboval moje miery \u2013 na priv\u00edtanie mi pripravili n\u00e1dhern\u00e9 \u0161aty so \u0161\u00e1lom aj pantofl\u00ed\u010dkami. Ja som priviezla, ako inak, aj na\u0161u \u0161pecialitu \u2013 trdeln\u00edky. V\u0161etci na to \u010dudo pozerali, \u010do to vlastne je. Ke\u010f v\u0161ak ochutnali, zmizli ako m\u00e1vnut\u00edm ruky. Tak\u017ee, reklama na na\u0161e kr\u00e1sne mesto zabrala. Okrem trdeln\u00edkov som so sebou zobrala z\u00a0domu aj nejak\u00e9 korenie, aby som mohla uvari\u0165 nie\u010do z\u00a0na\u0161ej kuchyne. Piekla som viano\u010dku a, samozrejme, varila som aj na\u0161u fazu\u013eov\u00fa polievku s\u00a0rezancami. Zmizla, len sa za \u0148ou zapr\u00e1\u0161ilo.<\/p>\n<h4>MATKA \u2013 HLAVA RODINY<\/h4>\n<p>8. decembra ma \u010dakalo \u010fal\u0161ie prekvapenie. V meste sme boli k\u00fapi\u0165 hennu a na moju ot\u00e1zku na \u010do to bude, mi matka rodiny ozn\u00e1mila, \u017ee ma chc\u00fa ofici\u00e1lne prija\u0165 do rodiny. Suseda mi nakreslila vzory na obidve ruky, na nohy a bolo mi ozn\u00e1men\u00e9, \u017ee s\u00fa tam znaky, ktor\u00e9 ma bud\u00fa chr\u00e1ni\u0165 a v\u0161etk\u00fdm oznamuj\u00fa, \u017ee som pod ich ochranou a tak sa nemus\u00edm ni\u010doho b\u00e1\u0165. Tak aj bolo. Matka rodiny mala v\u0161etko na povel. Sta\u010dilo len poveda\u0165, \u010do potrebuje a v\u0161etci bez odvr\u00e1vania plnili jej rozkazy. Stala sa mi v\u0161ak aj nepr\u00edjemn\u00e1 pr\u00edhoda. \u201eSyn\u201c nie\u010do robil na mojom notebooku a naraz monitor zostal \u010dierny. Povedal mi, \u017ee to je moja vina, lebo som ho natvrdo vypla. Bolo mi to \u013e\u00fato, tak, aby som sa zamestnala a prestala na to myslie\u0165, za\u010dala som si uklada\u0165 veci do kufra. N\u00e1hodou pri\u0161la jeho mlad\u0161ia sestra, s ktorou sme si hne\u010f porozumeli a chytala ma za ruky, aby som prestala. Ch\u00fa\u010fa, myslela si, \u017ee sa bal\u00edm a chcem od\u00eds\u0165.<\/p>\n<figure id=\"attachment_5452\" aria-describedby=\"caption-attachment-5452\" style=\"width: 603px\" class=\"wp-caption aligncenter\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"size-full wp-image-5452\" src=\"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2022\/09\/Agadir.jpg\" alt=\"\" width=\"603\" height=\"401\" srcset=\"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2022\/09\/Agadir.jpg 603w, http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-content\/uploads\/2022\/09\/Agadir-300x200.jpg 300w\" sizes=\"auto, (max-width: 603px) 100vw, 603px\" \/><figcaption id=\"caption-attachment-5452\" class=\"wp-caption-text\">Agadir<\/figcaption><\/figure>\n<p>Odi\u0161la za matkou a ke\u010f som im vysvetlila \u010do sa stalo, tak sa okam\u017eite za\u010dala zh\u00e1\u0148a\u0165 po synovi, ktor\u00fd medzit\u00fdm odi\u0161iel aj s po\u010d\u00edta\u010dom ku kamar\u00e1tovi, aby ho dal do poriadku. Keby bol vedel, \u010do ho doma \u010dak\u00e1, asi by tam aj zostal. No, \u010do u\u017e, ke\u010f sa objavil medzi dverami, za\u010dalo by\u0165 veselo. Matka, ktor\u00e1 mu siahala ledva po ramen\u00e1, za\u010dala ho ml\u00e1ti\u0165 hlava \u2013 nehlava so slovami, \u010do si to dovolil. On, vojak, n\u00e1morn\u00edk, vyznamenan\u00fd za stato\u010dnos\u0165, chlap ako hora, len st\u00e1l a dr\u017eal. V\u00f4bec si nedovolil nie\u017ee vztiahnu\u0165 na matku ruku, ale ani sa br\u00e1ni\u0165. Cel\u00e1 situ\u00e1cia mi bola ve\u013emi nepr\u00edjemn\u00e1, tak som u\u0161la hore na terasu. Onedlho pri\u0161iel s ot\u00e1zkou, pre\u010do som u\u0161la. Vysvetlila som mu, \u017ee som sa c\u00edtila ve\u013emi zle, ke\u010f ho matka vypl\u00e1cala predo mnou, ako cudzincom. Jeho odpove\u010f ma doslova uzemnila. Matka mala na to pr\u00e1vo, nako\u013eko \u0165a\u017eko ka\u017ed\u00fd de\u0148 pracuje (pritom bola \u201elen\u201c v\u00a0dom\u00e1cnosti) a\u00a0on sa na \u0148u nehnev\u00e1 a\u00a0ve\u013emi ju \u013e\u00fabi. K\u00a0tomu e\u0161te dodal, \u017ee nie som cudzia, ale rodina. Jeho slov\u00e1 si budem pam\u00e4ta\u0165 do smrti.<\/p>\n<h4>TU A\u00a0TAM<\/h4>\n<p>E\u0161te dlho by som mohla p\u00edsa\u0165 svoje spomienky, porovn\u00e1va\u0165 na\u0161e mesto s\u00a0ich. P\u00e1\u010dilo sa mi tam, \u017ee dbaj\u00fa na zele\u0148, nikto ju neni\u010d\u00ed, deti na slovo posl\u00fachnu rodi\u010dov. Hoci som t\u00fato n\u00e1dhern\u00fa krajinu pre\u0161la okolo cel\u00e9ho Atlantiku a\u017e po Stredozemn\u00e9 more, v\u0161ade som na\u0161la mil\u00fdch, usmievav\u00fdch \u013eud\u00ed, a\u00a0nikde, nikde som neza\u017eila, \u017ee by niekto z\u00a0rodi\u010dov die\u0165a udrel. Do autobusu najprv nast\u00fapili \u017eeny s\u00a0de\u0165mi, posadali si na sedadl\u00e1 a\u00a0mu\u017ei bu\u010f zostali st\u00e1\u0165 alebo si sadli na bato\u017einu v\u00a0uli\u010dke. Pri nastupovan\u00ed sa nikto nepredbiehal, nefrf\u013eal. Cestovali sme do Agadiru star\u00fdm autobusom, ako kedysi jazdili u\u00a0n\u00e1s \u2013 s\u00a0ohr\u00e1dkou na streche, s\u00a0rebr\u00edkom na boku autobusu. V\u00a0spodnom ukladacom priestore sa viezli kozy, ovce, sliepky, husi, no, celou cestou bolo veselo. Pri ka\u017edej, aj tej najmen\u0161ej, pumpe je v\u0161ade vysaden\u00e1 zele\u0148, na dia\u013enici stredov\u00fd pruh nie z\u00a0bet\u00f3nov\u00fdch kv\u00e1drov, ale vysaden\u00e9 palmy, oleandre. Kr\u00e1sa pozera\u0165. V\u00a0Rabate ne\u010faleko od seba stoja me\u0161ita, \u017eidovsk\u00e1 synag\u00f3ga, budhistick\u00fd chr\u00e1m, a\u00a0k\u00fasok opodia\u013e aj kres\u0165ansk\u00fd kostol. Spolu. V\u00f4bec nikomu to neprek\u00e1\u017ea.<\/p>\n<p>Mysl\u00edm si, \u017ee pr\u00e1ve v\u00a0tom je skuto\u010dn\u00e1 hodnota cestovania. Treba lep\u0161ie sa navz\u00e1jom spozna\u0165, \u017ei\u0165 medzi \u013eu\u010fmi, komunikova\u0165, a\u00a0a\u017e potom s\u00fadi\u0165. Inak to turista vid\u00ed z\u00a0hotela, ako ke\u010f m\u00e1te pr\u00edle\u017eitos\u0165 \u017ei\u0165 s\u00a0nimi pod jednou strechou dlh\u0161\u00ed \u010das. Ka\u017ed\u00e1 krajina m\u00e1 svoje \u0161pecifik\u00e1, ale v\u0161etko robia len a\u00a0len \u013eudia, ako sa k\u00a0sebe spr\u00e1vaj\u00fa. Mysl\u00edm si, treba viac ch\u00e1pa\u0165 a\u00a0rozumie\u0165 a\u00a0a\u017e potom hodnoti\u0165.<\/p>\n<p><em>Danka Kubov\u00e1<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<div class=\"mh-excerpt\"><p>Dia\u013eka a\u00a0vzdialen\u00e9 krajiny s\u00fa \u010dasto t\u00fa\u017ebou mnoh\u00fdch z\u00a0n\u00e1s. Pre mnoh\u00fdch zase len t\u00fa\u017ebou nie s\u00fa a\u00a0podar\u00ed sa im nav\u0161t\u00edvi\u0165 destin\u00e1cie, ktor\u00e9 v\u00a0predstav\u00e1ch dokonale poznaj\u00fa. M\u00e1lokto m\u00e1 v\u0161ak mo\u017enos\u0165 nejak\u00fd \u010das b\u00fdva\u0165 a\u00a0\u017ei\u0165 spolu s\u00a0t\u00fdmi, ktor\u00ed <a class=\"mh-excerpt-more\" href=\"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/spomienky-na-maroko\/\" title=\"Spomienky na Maroko\">[&#8230;]<\/a><\/p>\n<\/div>","protected":false},"author":53,"featured_media":5450,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[10],"tags":[],"class_list":{"0":"post-5449","1":"post","2":"type-post","3":"status-publish","4":"format-standard","5":"has-post-thumbnail","7":"category-zaujalo-nas"},"_links":{"self":[{"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5449","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/users\/53"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=5449"}],"version-history":[{"count":3,"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5449\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":5736,"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5449\/revisions\/5736"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/media\/5450"}],"wp:attachment":[{"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=5449"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=5449"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=5449"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}