{"id":5469,"date":"2022-08-08T19:14:16","date_gmt":"2022-08-08T17:14:16","guid":{"rendered":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/?p=5469"},"modified":"2025-01-31T00:11:45","modified_gmt":"2025-01-30T23:11:45","slug":"lava-lava-lava","status":"publish","type":"post","link":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/lava-lava-lava\/","title":{"rendered":"\u013dav\u00e1, \u013eav\u00e1, \u013eav\u00e1…"},"content":{"rendered":"

Sme civiliz\u00e1cia prav\u00e1kov. \u0164a\u017eko v\u0161ak v tomto pr\u00edpade poveda\u0165, \u010di bola sk\u00f4r sliepka alebo vajce, najm\u00e4, ke\u010f sa vedci celkom nezhodn\u00fa ani pri vysvet\u013eovan\u00ed pr\u00ed\u010din toho, pre\u010do asi 12 percent \u013eud\u00ed preferuje v \u010dinnosti \u013eav\u00fa ruku. V ka\u017edom pr\u00edpade s\u00fa \u013eav\u00e1ci medzi nami a d\u00f4kazom, \u017ee postoj spolo\u010dnosti k nim sa zmenil, je vyhl\u00e1senie Medzin\u00e1rodn\u00e9ho d\u0148a \u013eav\u00e1kov, ktor\u00fd si pripom\u00edname 13. augusta.<\/strong><\/em><\/p>\n

HIST\u00d3RIA D\u0147A \u013dAV\u00c1KOV<\/h4>\n

Sk\u00f4r ako sa objavil medzin\u00e1rodn\u00fd de\u0148, vznikol v\u00a0roku 1990 Klub \u013eav\u00e1kov. Jeho cie\u013eom bolo sledova\u0165 v\u00fdvoj v\u00a0tejto oblasti, informova\u0165 o\u00a0aktivit\u00e1ch a\u00a0n\u00e1zoroch v\u00fdrobcov n\u00e1strojov, poskytova\u0165 poradenstvo a\u00a0pomoc \u013eav\u00e1kom. Postupne sa stal ve\u013emi vplyvnou silou a\u00a0centrom.<\/p>\n

ZRODIL SA MEDZIN\u00c1RODN\u00dd DE\u0147 \u013dAV\u00c1KOV<\/h4>\n

13. augusta 1992 vyhl\u00e1sil klub Medzin\u00e1rodn\u00fd de\u0148 \u013eav\u00e1kov, ktor\u00fd je pr\u00edle\u017eitos\u0165ou, aby upozornil verejnos\u0165 na rozdielnos\u0165 podmienok \u013eav\u00e1kov a prav\u00e1kov v be\u017enom \u017eivote, na v\u00fdhody a nev\u00fdhody. Tento de\u0148 si pripom\u00ednaj\u00fa \u013eudia na celom svete a organizuj\u00fa mnoho region\u00e1lnych podujat\u00ed. Na ich po\u010diatku st\u00e1lo meranie s\u00edl \u010di vytvorenie \u201e\u013eavostrann\u00fdch z\u00f3n\u201c, niekde a\u017e celo\u0161t\u00e1tnych, kde z\u00fa\u010dastnen\u00ed v\u0161etko vykon\u00e1vali \u013eavou rukou, aby lep\u0161ie pochopili, kde v\u0161ade \u201epravoruk\u00e1\u201c spolo\u010dnos\u0165 nastavila \u013eav\u00e1kom do cesty prek\u00e1\u017eky, ktor\u00e9 im mnoh\u00e9 \u010dinnosti komplikuj\u00fa, a\u017e dokonca znemo\u017e\u0148uj\u00fa. Napriek svojej hravosti pr\u00e1ve tieto akcie z\u00e1sadne prispeli k v\u0161eobecn\u00e9mu povedomiu o \u0165a\u017ekostiach \u013eav\u00e1kov, ale aj k zmene postoja dizajn\u00e9rov a v\u00fdrobcov r\u00f4znych produktov. K celkov\u00e9mu porovnaniu podmienok m\u00e1 v\u0161ak \u013eudsk\u00e1 spolo\u010dnos\u0165 e\u0161te ve\u013emi \u010faleko. Samozrejme, in\u00fdm sp\u00f4sobom ako v minulosti, z ktorej si mnoh\u00ed dobre pam\u00e4t\u00e1me na masov\u00e9 \u201eprer\u00e1banie\u201c \u013eavoruk\u00fdch prv\u00e1\u010dikov na prav\u00e1kov.<\/p>\n

\"\"
V\u00a0niektor\u00fdch krajin\u00e1ch sa st\u00e1le jazd\u00ed po \u013eavej strane<\/figcaption><\/figure>\n

PREKLIATIE HIST\u00d3RIE<\/h4>\n

Pr\u00e1ve spolo\u010densk\u00e9 vn\u00edmanie \u013eav\u00e1kov je t\u00fdm, \u010do ich prenasledovalo po\u010das celej hist\u00f3rie. Prost\u00e1 \u010d\u00edseln\u00e1 prevaha pravorukej \u010dasti obyvate\u013estva dala z\u00e1klad statusu toho, \u010do je norm\u00e1lne a, teda, \u201ek obrazu bo\u017eiemu\u201c. Samotn\u00e9 kres\u0165anstvo silne zakotvilo spr\u00e1vnu prav\u00fa ruku do svojich ritu\u00e1lov a\u00a0dokonca u\u017e Biblia obsahuje viac ako sto priazniv\u00fdch odkazov na pozitivitu pravej ruky a\u00a025 negat\u00edvnych odkazov na \u013eav\u00fa. Napr\u00edklad:<\/p>\n

    \n
  • Prav\u00e1 ruka P\u00e1na stato\u010dne, prav\u00e1 ruka P\u00e1nova je pov\u00fd\u0161en\u00e1 (\u017dalm 118 vv15, 16)<\/li>\n
  • \u013dav\u00e1 ruka rob\u00ed najhor\u0161ie v podobenstve o ovciach a koz\u00e1ch. Ovce s\u00fa polo\u017een\u00e9 na Kristovej pravici a kozy na \u013eavej strane. T\u00ed napravo zdedia kr\u00e1\u013eovstvo Bo\u017eie, zatia\u013e \u010do t\u00ed, ktor\u00ed s\u00fa na slobode, odch\u00e1dzaj\u00fa do ve\u010dn\u00e9ho oh\u0148a.<\/li>\n
  • Diabol je takmer v\u017edy zobrazovan\u00fd ako \u013eav\u00e1k a zl\u00ed duchovia \u010d\u00edhaj\u00fa cez \u013eav\u00e9 rameno (preto si prehod\u00edte rozliatu so\u013e cez \u013eav\u00e9 rameno, aby ste ich odvr\u00e1tili).<\/li>\n<\/ul>\n

    OZVENY V\u00a0JAZYKOCH<\/h4>\n

    Je pochopite\u013en\u00e9, \u017ee po\u010das dlh\u00e9ho obdobia hist\u00f3rie bolo nebezpe\u010dn\u00e9 by\u0165 \u013eav\u00e1kom. Aj ke\u010f pominulo priame fyzick\u00e9 nebezpe\u010denstvo, ostal tento n\u00e1zor na diabolsk\u00fa, hl\u00fapu a\u00a0ne\u0161ikovn\u00fa stranu v\u00a0podvedom\u00ed n\u00e1rodov tak hlboko, \u017ee sa pretavil do pomenovania \u013eav\u00e1kov v\u00a0mnoh\u00fdch jazykoch. Napr\u00edklad slovo \u013eav\u00e1k (left-handed) m\u00e1 v\u00a0angli\u010dtine p\u00f4vod v\u00a0slove lyft, \u010do v\u00a0preklade znamen\u00e1 slab\u00fd a\u00a0neschopn\u00fd, v\u00a0gr\u00e9\u010dtine skaios znamen\u00e1 tr\u00e1pny, v\u00a0talian\u010dine mancino znamen\u00e1 kriv\u00fd, zmrza\u010den\u00fd, franc\u00fazske gauche zna\u010d\u00ed tr\u00e1pne, nemotorne, v\u00a0n\u00f3r\u010dine kjevhendt je aj kriv\u00e1 ruka, a\u00a0tak \u010falej.<\/p>\n

    PRE\u010cO S\u00da, TEDA, NIEKTOR\u00cd \u013dAV\u00c1CI?<\/h4>\n

    Napriek pokro\u010dilej vede, v\u00fdskumu v\u00a0mnoh\u00fdch oblastiach a\u00a0snahe odpoveda\u0165 na t\u00fato ot\u00e1zku, e\u0161te z\u010faleka nie je odpove\u010f na stole. V\u00a0priebehu posledn\u00fdch desa\u0165ro\u010d\u00ed sa v\u0161ak objavilo nieko\u013eko te\u00f3ri\u00ed.
    \n\u010cas\u0165 vedcov sa domnieva, \u017ee \u013eav\u00e1ctvo je v\u00fdsledkom individu\u00e1lnej genetickej modifik\u00e1cie. Za ur\u010denie prim\u00e1rnej ruky je pod\u013ea nich zodpovedn\u00e9 konkr\u00e9tne miesto v\u00a0na\u0161om genetickom materi\u00e1li. S\u00fa\u010dasn\u00e9 v\u00fdskumy v\u0161ak roz\u0161iruj\u00fa rad g\u00e9nov, ktor\u00e9 by mohli by\u0165 zodpovedn\u00e9 za pravorukos\u0165 \u010di \u013eavorukos\u0165 z\u00a0p\u00f4vodn\u00fdch dvoch adeptov na nieko\u013eko desiatok. S\u00fa\u010dasne tvrdia, \u017ee preferencia r\u00fak sa za\u010d\u00edna rozv\u00edja\u0165 u\u017e pred naroden\u00edm. V\u00a0detstve je markantn\u00e1, no e\u0161te st\u00e1le sa m\u00f4\u017ee po\u010das v\u00fdvinu die\u0165a\u0165a zmeni\u0165. Zauj\u00edmav\u00e9 je, \u017ee nie je v\u00a0tomto pr\u00edpade jednoduch\u00fd vzor dedi\u010dnosti. \u013dav\u00e1ctvo sa m\u00f4\u017ee v\u00a0rodine vyskytova\u0165, ale ded\u00ed sa v\u00fdrazne menej ako v\u00fd\u0161ka \u010di inteligencia a\u00a0dokonca aj pri jednovaje\u010dn\u00fdch dvoj\u010dat\u00e1ch sa m\u00f4\u017ee sta\u0165, \u017ee ich preferencia r\u00fak je opa\u010dn\u00e1. No \u2013 a\u00a0napokon pod\u013ea doktora Ronalda Yeo, profesora psychol\u00f3gie na University of Texas v\u00a0Austine, si vedci nie s\u00fa ist\u00ed, pre\u010do \u013eav\u00e1ci a\u00a0prav\u00e1ci v\u00f4bec s\u00fa.<\/p>\n

    NIE JE TO LEN GENETIKA<\/h4>\n

    Z\u00a0uveden\u00fdch postojov je jasn\u00e9, \u017ee a\u017e tak jasn\u00e9 to nie je. Mo\u017enost\u00ed je mnoho a\u00a0r\u00f4znych a\u00a0niekedy \u0165a\u017eko odl\u00ed\u0161i\u0165 pr\u00ed\u010diny od d\u00f4sledkov a\u00a0prejavov. To sp\u00f4sobuje, \u017ee niekedy si te\u00f3rie odporuj\u00fa. Pod\u013ea niektor\u00fdch m\u00f4\u017ee \u013eavorukos\u0165 sp\u00f4sobi\u0165 dokonca stres v\u00a0tehotenstve, \u010dastej\u0161ie sa vyskytuje u\u00a0dvoj\u010diat a\u00a0v\u00a0rozpore ak\u00e9hosi pravidla kr\u00ed\u017eov\u00e9ho vyu\u017e\u00edvania hemisf\u00e9r iba 70 percent \u013eav\u00e1kov vyu\u017e\u00edva na spracovanie jazyka \u013eav\u00fa hemisf\u00e9ru, ako prav\u00e1ci. Star\u00e9 dobr\u00e9 pravidlo v\u0161ak potvrdzuje \u0161t\u00fadia In\u0161tit\u00fatu Maxa Plancka, publikovan\u00e1 v\u00a0roku 2012: \u201eMotiv\u00e1cia je u\u00a0\u013eav\u00e1kov spojen\u00e1 s\u00a0vy\u0161\u0161ou aktivitou v\u00a0pravej mozgovej hemisf\u00e9re, zatia\u013e \u010do u\u00a0prav\u00e1kov je to naopak. D\u00f4le\u017eit\u00e9 je na to pam\u00e4ta\u0165 pri lie\u010dbe r\u00f4znych \u00fazkost\u00ed \u010di por\u00fach n\u00e1lad, ktor\u00e9 sa zvykn\u00fa lie\u010di\u0165 stimul\u00e1ciou mozgu, stimul\u00e1ciou \u013eavej hemisf\u00e9ry. Aj preto nie je lie\u010dba, ktor\u00e1 je vhodn\u00e1 pre prav\u00e1kov, vyhovuj\u00faca pre \u013eav\u00e1kov.\u201c<\/p>\n

    \"\"
    Tak\u00e9to \u0161kolsk\u00e9 prostredie je pre \u013eav\u00e1ka a\u017e stresov\u00e9<\/figcaption><\/figure>\n

    OD DOBY KAMENNEJ<\/h4>\n

    Zauj\u00edmav\u00e9 je, \u017ee u\u017e pri objaven\u00fdch n\u00e1strojoch z\u00a0doby kamennej je mo\u017en\u00e9 odl\u00ed\u0161i\u0165 n\u00e1radie pre prav\u00fa a\u00a0pre \u013eav\u00fa ruku. Rovnako zauj\u00edmav\u00e9 je, \u017ee pomer oboch je pribli\u017ene rovnak\u00fd. Pozorovania ukazuj\u00fa, \u017ee k\u00a0preferencii pravej ruky prich\u00e1dza a\u017e so sofistikovanej\u0161\u00edmi n\u00e1strojmi. Ako v\u0161ak k\u00a0tomu do\u0161lo je zatia\u013e tie\u017e z\u00e1hadn\u00e9. Zauj\u00edmav\u00e1 te\u00f3ria vych\u00e1dza z\u00a0toho, \u017ee srdce je na \u013eavej strane, teda, v\u00a0\u013eavej ruke bolo lep\u0161ie dr\u017ea\u0165 ochrann\u00fd \u0161t\u00edt a\u00a0v\u00a0pravej dr\u017ea\u0165 zbra\u0148, \u010d\u00edm sa rozv\u00edjala motorika. S\u00fa\u010dasn\u00fdm pokra\u010dovan\u00edm tejto te\u00f3rie je jazdenie v\u013eavo v\u00a0niektor\u00fdch krajin\u00e1ch, \u010do bolo prevzat\u00edm pravidiel pri stret\u00e1van\u00ed sa pri jazde na koni. Za predvojnovej republiky sa jazdilo v\u013eavo aj u\u00a0n\u00e1s a\u00a0zmena vlastne rovnako s\u00favisela s\u00a0preferenciou pravej ruky, preto\u017ee pri jazde v\u013eavo ost\u00e1vala na ovl\u00e1danie radiacej p\u00e1ky a\u00a0v\u0161etk\u00fdch pr\u00edstrojov vo v\u0161eobecnosti menej obratn\u00e1 \u013eav\u00e1 ruka.<\/p>\n

    \"\"
    Norm\u00e1lny aj zrkadlov\u00fd z\u00e1pis v\u00a0k\u00f3dexe Leonarda da Vinci<\/figcaption><\/figure>\n

    M\u00c1 \u013dAV\u00c1CTVO SVOJE V\u00ddHODY?<\/h4>\n

    Z porovn\u00e1vacej \u0161t\u00fadie, zverejnenej na pubmed.gov vypl\u00fdva, \u017ee \u013eav\u00e1ci maj\u00fa lep\u0161iu schopnos\u0165 zapam\u00e4tania si svojho parkovacieho miesta, cestu od \u0161tartu po cie\u013e i celkovo orient\u00e1ciu v priestore. Pod\u013ea inej austr\u00e1lskej \u0161t\u00fadie maj\u00fa tendenciu k r\u00fdchlej\u0161\u00edm prepojeniam mozgov\u00fdch hemisf\u00e9r a, teda, aj lep\u0161ie spracovanie inform\u00e1ci\u00ed, dokonca, \u017ee dok\u00e1\u017eu spracov\u00e1va\u0165 inform\u00e1cie v oboch hemisf\u00e9rach naraz. Rovnak\u00e1 \u0161t\u00fadia dok\u00e1zala, \u017ee \u013eav\u00e1ci maj\u00fa lep\u0161\u00ed reak\u010dn\u00fd \u010das, \u010do im zabezpe\u010duje v\u00fdhodu v mnoh\u00fdch \u0161portoch. \u00dalohu hr\u00e1 i fakt, \u017ee prav\u00e1ci s\u00fa zvyknut\u00ed ma\u0165 za s\u00faperov tie\u017e zv\u00e4\u010d\u0161a prav\u00e1kov a tak proti \u013eav\u00e1kom nemaj\u00fa tak samozrejm\u00e9 reakcie. Dobre je to vidie\u0165 napr\u00edklad pri boxe, \u010di loptov\u00fdch hr\u00e1ch. Pon\u00faka sa my\u0161lienka, \u017ee v tomto pr\u00edpade nejde o prednos\u0165 \u013eav\u00e1kov, sk\u00f4r o ak\u00e9si popletenie s\u00fapera. Bolo dok\u00e1zan\u00e9, \u017ee \u013eav\u00e1ci dok\u00e1\u017eu lep\u0161ie vidie\u0165 veci z\u00a0r\u00f4znych uhlov poh\u013eadu. T\u00e1to vlastnos\u0165 je sp\u00e1jan\u00e1 s\u00a0kreativitou a\u00a0tak sa im prisudzuje vy\u0161\u0161ia tvorivos\u0165. Je v\u0161ak treba ma\u0165 na pam\u00e4ti, \u017ee v\u0161etky tieto \u0161t\u00fadie s\u00fa porovn\u00e1vacie a\u00a0v\u00fdsledok, teda, nie je mo\u017en\u00e9 bra\u0165 absol\u00fatne.<\/p>\n

    PROBL\u00c9MY S\u00a0P\u00cdSAN\u00cdM<\/h4>\n

    Pri pomere preferencie r\u00fak v spolo\u010dnosti je logick\u00e9, \u017ee pre p\u00edsanie sa prirodzene vyvinul smer pohybu z\u013eava doprava, pri ktorom sa ruka pohybuje pred nap\u00edsanou linkou, nezakr\u00fdva si ju a nerozmaz\u00e1va nap\u00edsan\u00fd text. Tomu je prisp\u00f4soben\u00e9 a n\u00e1sledne ovplyvnen\u00e9 v\u0161etko v tejto oblasti, od p\u00edsac\u00edch potrieb a\u017e po tla\u010den\u00e9 knihy. Pre\u010do v\u0161ak st\u00e1le existuj\u00fa jazyky, v ktor\u00fdch sa p\u00ed\u0161e opa\u010dn\u00fdm smerom? Na svete je t\u00fdch jazykov v s\u00fa\u010dasnosti dvan\u00e1s\u0165, najzn\u00e1mej\u0161\u00edmi s\u00fa nesporne arab\u010dina a hebrej\u010dina. Historici predpokladaj\u00fa, \u017ee na svedom\u00ed to m\u00e1 p\u00edsanie na zvitky, kde \u013eavou rukou bolo treba zvitok odv\u00edja\u0165 a pridr\u017eiava\u0165. In\u00e1 zauj\u00edmavos\u0165 spojen\u00e1 s\u00a0\u013eav\u00e1kmi a\u00a0p\u00edsan\u00edm (teraz nehovor\u00edme o\u00a0\u013eav\u00e1koch \u201epreroben\u00fdch\u201c na prav\u00e1kov) je ich schopnos\u0165 p\u00edsa\u0165 zrkadlovo a\u00a0\u010dastokr\u00e1t pre pobavenie okolia obomi rukami odrazu. Zrkadlov\u00fdm p\u00edsan\u00edm sprava do\u013eava eliminuj\u00fa pr\u00e1ve ich probl\u00e9my s\u00a0nap\u00edsan\u00fdm textom. Jedn\u00fdm z\u00a0najzn\u00e1mej\u0161\u00edch pr\u00edkladov tak\u00e9hoto p\u00edsania s\u00fa pozn\u00e1mky Leonarda da Vinci.<\/p>\n

    SL\u00c1VNI \u013dAV\u00c1CI<\/h4>\n

    Ak pozorujete, \u017ee va\u0161e die\u0165a berie \u010dastej\u0161ie veci do \u013eavej ruky, m\u00e1 ju \u0161ikovnej\u0161iu a dokonca u\u017e \u013eavou rukou kresl\u00ed, \u010di p\u00ed\u0161e, nez\u00fafajte. Po prv\u00e9 \u2013 spolo\u010dnos\u0165 vych\u00e1dza \u013eav\u00e1kom st\u00e1le viac v \u00fastrety, ch\u00e1pe ich potreby, probl\u00e9my a sna\u017e\u00ed sa u\u013eah\u010dova\u0165 im \u017eivot a po druh\u00e9 \u2013 existuj\u00fa z\u00e1stupy sl\u00e1vnych \u013eav\u00e1kov, predov\u0161etk\u00fdm v umeleckej a kreat\u00edvnej sf\u00e9re. Je pravdou, \u017ee pr\u00e1ve tam s\u00fa ove\u013ea viac na o\u010diach, no \u0161t\u00fadie tie\u017e uk\u00e1zali, \u017ee vo vy\u0161\u0161\u00edch kateg\u00f3ri\u00e1ch vzdelanostnej \u00farovne po\u010det \u013eav\u00e1kov v\u00fdrazne prevy\u0161uje spom\u00ednan\u00fd popula\u010dn\u00fd priemer 12 percent. Najsl\u00e1vnej\u0161ieho \u013eav\u00e1ka sme u\u017e spomenuli, bol n\u00edm s\u00e1m najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed Leonardo da Vinci. Av\u0161ak v tejto spolo\u010dnosti s\u00fa napr\u00edklad aj Albert Einstein, Alan Turing, Nikola Tesla \u010di Marie Curie Sklodowska. V oblasti umenia s\u00fa to Wolfgang Amadeus Mozart, Pablo Picaso, Mark Twain, Isaac Newton, Jimi Hendrix, Paul McCartney, Lady Gaga, Angelina Jolie, Julia Roberts, Morgan Freeman, Kafka, Goethe, Dickens, Paganini,… a\u00a0vo verejnom \u017eivote Bill Gates, Julius Caesar, Winston Churchill, G\u00e1ndh\u00ed, Ramzes II., kr\u00e1\u013eovn\u00e1 Vikt\u00f3ria, Henry Ford a\u00a0mnoho \u010fal\u0161\u00edch.<\/p>\n

    ZAUJ\u00cdMAVOSTI O\u00a0\u013dAV\u00c1KOCH<\/h4>\n

    Zauj\u00edmavos\u0165ou tejto t\u00e9my je, priznajme si, takmer v\u0161etko. R\u00f4zne str\u00e1nky na internete v\u0161ak prin\u00e1\u0161aj\u00fa aj fakty, ktor\u00e9 s\u00fa prekvapivej\u0161ie a\u00a0z\u00e1bavnej\u0161ie ako ostatn\u00e9. Av\u0161ak, ako zaznelo v\u00a0jednom telev\u00edznom seri\u00e1li, no, znie to dobre, e\u0161te, aby to pravda bola!<\/p>\n

    Namiesto m\u00fadrych z\u00e1verov prin\u00e1\u0161ame nie\u010do, \u010do, d\u00fafajme, zdvihne \u013eav\u00e1kom sebavedomie:<\/p>\n