{"id":5685,"date":"2022-11-27T22:12:38","date_gmt":"2022-11-27T21:12:38","guid":{"rendered":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/?p=5685"},"modified":"2025-01-31T00:29:50","modified_gmt":"2025-01-30T23:29:50","slug":"napiste-jeziskovi","status":"publish","type":"post","link":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/napiste-jeziskovi\/","title":{"rendered":"Nap\u00ed\u0161te Je\u017ei\u0161kovi"},"content":{"rendered":"<p><em><strong>Ka\u017ed\u00fd poriadny \u010dl\u00e1nok o\u00a0Vianociach za\u010d\u00edna t\u00fdm, \u017ee s\u00fa za dverami sviatky pokoja a\u00a0mieru. Za\u010d\u00ednaj\u00fa rozvoniava\u0165 kol\u00e1\u010de a\u00a0z\u00e1kusky mnoh\u00fdch chut\u00ed, niektor\u00e9 s\u00a0pravidelnos\u0165ou opakovania po desiatky rokov. Patr\u00ed to k\u00a0zostave \u010dinnost\u00ed, ktor\u00fdm s\u00fahrnne hovor\u00edme viano\u010dn\u00e9 trad\u00edcie. Jednou z\u00a0najsilnej\u0161\u00edch trad\u00edci\u00ed je u\u00a0n\u00e1s vz\u00e1jomn\u00e9 obdarov\u00e1vanie na \u0161tedr\u00fd ve\u010der, ale v\u0161eobecne ani to nie je pravidlom. V\u00a0na\u0161ich kon\u010din\u00e1ch a\u00a0u\u00a0niektor\u00fdch susedov, ale pod r\u00f4znymi pseudonymami na mnoh\u00fdch miestach po svete, rozd\u00e1va dar\u010deky Je\u017ei\u0161ko. Rob\u00ed to po\u010das ve\u010dera na \u0160tedr\u00fd de\u0148, obvykle po sl\u00e1vnostnej ve\u010deri.<\/strong><\/em><\/p>\n<p>Je\u017ei\u0161ko je pod\u013ea trad\u00edcie plach\u00fd a\u00a0preto sa db\u00e1 o\u00a0to, aby sme ho nevyru\u0161ili. Zauj\u00edmav\u00e9 je, \u017ee sa nikdy nezobrazuje ako dar\u010deky rozn\u00e1\u0161a, ani ako sa prepravuje. V\u00f4bec, okolo tejto trad\u00edcie nie je \u017eiadna siln\u00e1 legenda. Jednoducho, Jezuliatko sa tu dost\u00e1va do rovnosti s\u00a0rados\u0165ou a\u00a0odmenou, i\u00a0ke\u010f posudzovaniu z\u00e1sluh sa u\u017e nieko\u013eko t\u00fd\u017ed\u0148ov pred Vianocami venuje Mikul\u00e1\u0161. V\u00a0\u010dase komunistick\u00e9ho re\u017eimu sa vl\u00e1dnuca strana pok\u00fa\u0161ala dosta\u0165 aj do na\u0161ej kult\u00fary Deda Mr\u00e1za. Presl\u00e1ven\u00fd je novoro\u010dn\u00fd prejav prezidenta Anton\u00edna Z\u00e1potock\u00e9ho z\u00a0roku 1952, v\u00a0ktorom vysvet\u013eoval de\u0165om ako Je\u017ei\u0161ko vyr\u00e1stol a\u00a0je z\u00a0neho Dedo Mr\u00e1z a\u00a0z\u00a0betlehemsk\u00e9ho svetla \u010derven\u00e9 sovietske hviezdy. Chvalabohu sa to neujalo. Napriek tomu sa \u010dasom objavil konkurent, ktor\u00fd je\u017ei\u0161kovsk\u00fa legendu miestami takmer \u00faplne vytla\u010dil \u2013 Santa Claus.<\/p>\n<h4>ODKIA\u013d SA ZOBRAL SANTA<\/h4>\n<p>Pozorn\u00fdm p\u00e1tra\u010dom iste neuniklo, \u017ee kde si v tom mene je ukryt\u00fd n\u00e1\u0161 dobre zn\u00e1my Mikul\u00e1\u0161. I ke\u010f v na\u0161ich kon\u010din\u00e1ch m\u00e1 svoj vlastn\u00fd sviatok i trad\u00edcie, v mnoh\u00fdch krajin\u00e1ch sveta splynul s Vianocami. Zm\u00e4tok za\u010dal u\u017e samotn\u00fdm menom Santa Claus, v ktorom je mo\u017en\u00e9 bez probl\u00e9mov identifikova\u0165 sv\u00e4t\u00e9ho (Santa) Mikul\u00e1\u0161a (v skr\u00e1tenej verzii z Nicolaus \u2013 Claus). Vznikla t\u00fdm v\u0161ak na niektor\u00fdch \u00fazemiach duplicitn\u00e1 osobnos\u0165, nako\u013eko sv. Mikul\u00e1\u0161 to nevzdal a ponechal si svoj sviatok i s n\u00edm spojen\u00e9 trad\u00edcie.<\/p>\n<h4>Z\u00c1STUPY JE\u017dI\u0160KOV A\u00a0SANTOV<\/h4>\n<p>Na po\u010diatku je treba poveda\u0165, \u017ee popri Je\u017ei\u0161kovi nie je Santa jedin\u00fd, kto m\u00e1 t\u00fa povinnos\u0165 a\u00a0\u010des\u0165 prin\u00e1\u0161a\u0165 na Vianoce \u013eu\u010fom dar\u010deky. V\u00a0Bulharsku to zaria\u010fuje Dedko Koleda, v\u00a0Rumunsku Mos Craciun, Arm\u00e9nsku Gaghant Baba, Japonsku B\u00f4\u017eik Hotei\u0161\u00f3, v\u00a0\u010dasti Braz\u00edlie \u010derno\u0161sk\u00fd boh Oxala, v\u00a0kres\u0165ansk\u00fdch lokalit\u00e1ch a\u00a0v\u00a0\u010c\u00edne mu\u017e\u00edk Sengtana Laozen, v\u00a0Gr\u00e9cku nos\u00ed dar\u010deky Aghios Vassilis, vo F\u00ednsku Joulupukki, v\u00a0Taliansku sa vol\u00e1 Babbo Natale, v\u00a0Nemecku viano\u010dn\u00fd mu\u017e\u00edk Weihnachtsmann &#8230; Av\u0161ak to u\u017e prezr\u00e1dzame aj niektor\u00fdch, o\u00a0ktor\u00fdch bude re\u010d \u010falej. Najlep\u0161ie bude urobi\u0165 si aspo\u0148 mal\u00fa exkurziu po okol\u00ed, po Eur\u00f3pe i\u00a0svete. Za\u010dneme na severe.<\/p>\n<h4>F\u00cdNSKO<\/h4>\n<p>Miestny <strong>Joulupukki<\/strong> b\u00fdva v\u00a0Laponsku a\u00a0jeho meno sa sklad\u00e1 z\u00a0Joulu \u2013 Vianoce a\u00a0pukki \u2013 cap. Je svojsk\u00fdm odkazom na hlbok\u00fa predkres\u0165ansk\u00fa hist\u00f3riu, kedy sa po\u010das sl\u00e1vnosti na po\u010des\u0165 zimn\u00e9ho slnovratu \u013eudia obliekali do koz\u00edch ko\u017e\u00ed alebo sa nimi prikr\u00fdvali v\u00a0noci. Joulupukki bol p\u00f4vodne zl\u00fdm stvoren\u00edm. Nenosil dar\u010deky, ale stra\u0161il \u013eud\u00ed. \u010casom sa zmen\u00ed \u2013 m\u00e1 \u010derven\u00e9 oble\u010denie, v\u00a0ruke vych\u00e1dzkov\u00fa palicu a\u00a0jeho sane \u0165ahaj\u00fa soby, v\u00a0\u010dele ktor\u00fdch stoj\u00ed sob Randolph. Na rozdiel od Santov\u00fdch sobov v\u0161ak tie f\u00ednske nelietaj\u00fa. Zdroje hovoria, \u017ee \u017eij\u00fa v\u00a0meste Rovaniemi a\u00a0do domov nelez\u00fa kom\u00ednom, ale klop\u00fa na vchodov\u00e9 dvere po\u010das \u0161tedrove\u010dernej ve\u010dere, a\u00a0po vstupe sa p\u00fdtaj\u00fa: Onko t\u00e4\u00e4ll\u00e4 kilttej\u00e4 lapsia? \u2013 S\u00fa tu nejak\u00e9 dobr\u00e9 deti? Joulupukki m\u00e1 dokonca aj man\u017eelku Joulumuori \u2013 Star\u00fa viano\u010dn\u00fa d\u00e1mu, a\u00a0niekde ho volaj\u00fa ve\u013ek\u00fd Ukko a\u00a0pracuje s\u00a0v\u00fddatnou pomocou \u0161kriatkov. V\u00a0tejto verzii je ich domovom meste\u010dko Korvatunturl v\u00a0Laponsku na severe F\u00ednska.<\/p>\n<h4>D\u00c1NSKO<\/h4>\n<p>D\u00e1nske kr\u00e1\u013eovstvo m\u00e1 na starosti <strong>Julemanden<\/strong> s\u00a0trval\u00fdm pobytom v\u00a0Gr\u00f3nsku a, podobne ako Santa, aj on m\u00e1 soba Rudolfa a\u00a0sprev\u00e1dzaj\u00fa ho \u0161kriatkovia Nisserovia. Niektor\u00ed D\u00e1ni v\u0161ak o\u010dak\u00e1vaj\u00fa Viano\u010dn\u00e9ho posla, ktor\u00fd ka\u017ed\u00e9mu nadel\u00ed dar\u010dek zabalen\u00fd v\u00a0nieko\u013ek\u00fdch vrstv\u00e1ch farebn\u00e9ho papiera, \u010do zv\u00e4\u010d\u0161uje tajomstvo.<\/p>\n<h4>N\u00d3RSKO<\/h4>\n<p>V\u00a0N\u00f3rsku pracuje <strong>Julenissen<\/strong>, ktor\u00fd b\u00fdva na severe krajiny a\u00a0na \u0160tedr\u00fd ve\u010der zvon\u00ed pri dver\u00e1ch. Sprev\u00e1dza ho Viano\u010dn\u00e1 koza, podobn\u00e1 ako vo F\u00ednsku, ktorej deti nachystaj\u00fa tr\u00e1vu alebo nejak\u00fa ma\u0161krtu, aby s\u00a0dar\u010dekmi neobi\u0161la ich dom. Dar\u010deky schov\u00e1va do drev\u00e1kov. Pri v\u0161etkom asistuj\u00fa \u0161kriatkovia Misen.<\/p>\n<h4>\u0160V\u00c9DSKO<\/h4>\n<p>Rovnako ako F\u00edni a\u00a0N\u00f3ri aj vo \u0160v\u00e9dsku predkovia verili na m\u00fdtick\u00e9ho capa, symbolizuj\u00faceho priaze\u0148 pohansk\u00fdch bo\u017estiev. Volali to Nuuttipukki. Vo \u0160v\u00e9dsku m\u00e1 podobu viano\u010dn\u00e9ho kozl\u00edka <strong>Jultomtena<\/strong> alebo Tomtena, ktor\u00fd \u0165ah\u00e1 po snehu vrece pln\u00e9 dar\u010dekov, i\u00a0ke\u010f vlastn\u00ed takisto soba Rudolfa ako Santa, a\u00a0dar\u010deky h\u00e1d\u017ee do otvoren\u00fdch okien.<\/p>\n<h4>ISLAND<\/h4>\n<p>Islan\u010fania maj\u00fa asi najdlh\u0161ie sviatky na svete a v\u0161etko je to skuto\u010dne prepracovan\u00e9. Od 25. decembra do 6. janu\u00e1ra postupne prich\u00e1dza a prin\u00e1\u0161a dar\u010deky <strong>trin\u00e1s\u0165 j\u00f3lasveinarov<\/strong>, trpasl\u00edkov z h\u00f4r. Prv\u00fd z nich sa objav\u00ed trin\u00e1s\u0165 dn\u00ed pred \u0160tedr\u00fdm ve\u010derom a ka\u017ed\u00fd de\u0148 prich\u00e1dza \u010fal\u0161\u00ed. Do svojho domova sa takisto vracaj\u00fa postupne, a\u017e posledn\u00fd od\u00edde na Troch kr\u00e1\u013eov a s n\u00edm sa skon\u010dia i Vianoce. Islan\u010fania v\u0161ak maj\u00fa aj viano\u010dn\u00e9 legendy o rodinke \u013eudo\u017erav\u00fdch trollov, ktor\u00e1 spolo\u010dne so svojou \u013eudo\u017eravou ma\u010dkou nav\u0161tevuje neposlu\u0161n\u00e9 deti.<\/p>\n<h4>TALIANSKO<\/h4>\n<p>V Taliansku je organiz\u00e1cia obdarov\u00e1vania celkom origin\u00e1lna. Do vybran\u00fdch \u010dast\u00ed Talianska prich\u00e1dza z \u010falek\u00e9ho F\u00ednska viano\u010dn\u00fd mu\u017e\u00ed\u010dek <strong>Babbo Natale<\/strong>, ktor\u00e9ho sane \u0165ahaj\u00fa soby. Na juhu Talianska rozd\u00e1va dar\u010deky 24. decembra ve\u010der a na severe v\u00e4\u010d\u0161inou a\u017e na druh\u00fd de\u0148. V\u0161ade tam, kam sa nedostane, ho zastupuje na metle lietaj\u00faca strapat\u00e1 dobrosrde\u010dn\u00e1 \u010darodejnica <strong>Befana<\/strong>, zn\u00e1ma tie\u017e ako <strong>Lebefana<\/strong>. T\u00e1 nos\u00ed dar\u010deky ukryt\u00e9 v kro\u0161ni na chrbte ka\u017ed\u00fd rok 6. janu\u00e1ra na sviatok Troch kr\u00e1\u013eov.<\/p>\n<h4>NEMECKO<\/h4>\n<p>Nemci maj\u00fa aj v tomto poriadok a syst\u00e9m \u2013 <strong>Christkind<\/strong> Je\u017ei\u0161ko, Mikul\u00e1\u0161 a Dedo Mr\u00e1z s\u00fa jednozna\u010dne pozit\u00edvne postavy, k\u00fdm nemeck\u00fd viano\u010dn\u00fd mu\u017e <strong>Weihnachtsmann<\/strong> m\u00e1 aj svoju temn\u00fa str\u00e1nku. \u010cerveno-f\u00fazat\u00fd starec nerozd\u00e1va iba dar\u010deky, ale na zl\u00e9 deti m\u00e1 pripraven\u00fa palicu a vrece, v ktorom ich m\u00f4\u017ee odnies\u0165 pre\u010d. Pr\u00e1vom aj na nevern\u00e9 \u017eeny, kv\u00f4li ktor\u00fdm nos\u00ed metlu. V Nemecku, Rak\u00fasku aj \u0160vaj\u010diarsku sa sl\u00e1vi u\u017e adventn\u00fd \u010das. Za\u010diatkom decembra chod\u00ed Mikul\u00e1\u0161, ktor\u00fd nadel\u00ed de\u0165om do top\u00e1nok cukrovinky, ovocie a orechy, na \u0160tedr\u00fd de\u0148 sa potom te\u0161ia z dar\u010dekov, ktor\u00e9 prinesie niektor\u00e1 z viano\u010dn\u00fdch post\u00e1v. V\u00a0Nemecku aj Rak\u00fasku rozba\u013euj\u00fa dar\u010deky hne\u010f na \u0160tedr\u00fd ve\u010der, vo \u0160vaj\u010diarsku si deti pod strom\u010dekom bal\u00ed\u010dky n\u00e1jdu s\u00edce dvadsiateho \u0161tvrt\u00e9ho, no rozbali\u0165 ich m\u00f4\u017eu a\u017e nasleduj\u00face r\u00e1no.<\/p>\n<h4>PO\u013dSKO<\/h4>\n<p>Po\u013esko je ve\u013ek\u00e1 krajina a\u00a0tak sa aj trad\u00edcie v\u00a0jednotliv\u00fdch kon\u010din\u00e1ch zna\u010dne l\u00ed\u0161ia. Aj nosi\u010d dar\u010dekov, ktor\u00e9 si v\u0161etci n\u00e1jdu pod strom\u010dekom na \u0160tedr\u00fd ve\u010der po v\u00fdchode prvej hviezdy, m\u00e1 kopec pr\u00e1ce. Hlavnou postavou je <strong>sw. Mikolaj<\/strong>, pom\u00e1ha mu <strong>Gwiazdka<\/strong> (Hviezdi\u010dka) a\u00a0<strong>Aniolek<\/strong> (Anjelik). Swiety Mikolaj m\u00e1 pomocn\u00edka star\u010deka Gwiazdoru, no v\u00a0niektor\u00fdch regi\u00f3noch ho nahr\u00e1dza spom\u00ednan\u00e1 viano\u010dn\u00e1 hviezdi\u010dka Gwiazdka. Na konci cesty sama ost\u00e1va v\u00a0Po\u013esku, k\u00fdm Mikul\u00e1\u0161 sa z\u00a0nezn\u00e1mych d\u00f4vodov vyd\u00e1va do Srbska.<\/p>\n<h4>RUSKO, UKRAJINA<\/h4>\n<p>Ke\u010f s\u00fa u\u00a0n\u00e1s Vianoce v\u00a0plnom pr\u00fade, v\u00a0t\u00fdchto krajin\u00e1ch sa nedeje ni\u010d. V\u00a0Rusku je norm\u00e1lny pracovn\u00fd de\u0148. Pravosl\u00e1vny kres\u0165ania toti\u017e sl\u00e1via pod\u013ea juli\u00e1nskeho kalend\u00e1ra a\u00a0tak deti v\u00a0Rusku a\u00a0na Ukrajine dost\u00e1vaj\u00fa dar\u010deky 6. a\u00a07. janu\u00e1ra, kedy sa sl\u00e1via pravosl\u00e1vne Vianoce. Komunistick\u00fd re\u017eim mal v\u0161ak snahu odstrihn\u00fa\u0165 rados\u0165 a\u00a0dar\u010deky aj od samotn\u00fdch Vianoc a\u00a0tak presunuli zvyk na 1. janu\u00e1ra. Dar\u010deky rozd\u00e1va Dedo Mr\u00e1z, ktor\u00fd b\u00fdva na \u010cukotke, m\u00e1 ve\u013ek\u00e9 sane, \u0165ahan\u00e9 ko\u0148mi, a\u00a0pom\u00e1ha mu jeho vnu\u010dka <strong>Sneguro\u010dka<\/strong>. <strong>Ded Moroz<\/strong> bol za komunizmu vyvezen\u00fd aj za hranice a\u00a0tak ostal s\u00fa\u010das\u0165ou Vianoc v\u00a0niektor\u00fdch krajin\u00e1ch b\u00fdval\u00e9ho ZSSR. V\u00a0Zakarpatskej Rusi v\u0161ak nos\u00ed dar\u010deky Mikul\u00e1\u0161.<\/p>\n<h4>BULHARSKO<\/h4>\n<p>V\u00a0pravosl\u00e1vnej bulharskej dom\u00e1cnosti prich\u00e1dzaj\u00fa, samozrejme, Vianoce a\u017e 6. janu\u00e1ra a\u00a0dar\u010deky prin\u00e1\u0161a Dedo Koleda. V\u00a0niektor\u00fdch dedin\u00e1ch sa dodnes udr\u017eal zvyk, \u017ee hlava rodiny rozlo\u017e\u00ed po zemi okolo stola slamu, pripom\u00ednaj\u00facu chliev, v\u00a0ktorom sa narodil mal\u00fd Je\u017ei\u0161ko.<\/p>\n<h4>FRANC\u00daZSKO<\/h4>\n<p>Strecha ako prist\u00e1vacia plocha pre sane funguje aj vo Franc\u00fazsku, tu v\u0161ak dar\u010deky rozd\u00e1va <strong>P\u00e8re No\u00ebl<\/strong>. Franc\u00fazov, ale aj frankof\u00f3nnych Kana\u010fanov nav\u0161t\u00edvi 25. decembra. Tatko Noel alebo Otec Vianoc, \u017eije na severnom p\u00f3le a\u00a0po\u010das Vianoc vyr\u00e1\u017ea na saniach do cel\u00e9ho Franc\u00fazska (teda aj do Kanady). Deti ve\u010der d\u00e1vaj\u00fa ku krbu top\u00e1nky a\u00a0\u010dakaj\u00fa, \u017ee im ich P\u00e8re Noel napln\u00ed. Ten v\u0161ak dar\u010deky poschov\u00e1va aj na in\u00e9 miesta, za kachle, do kachiel, alebo popriv\u00e4zuje ma\u0161li\u010dkami priamo na strom\u010dek.<\/p>\n<h4>\u0160PANIELSKO<\/h4>\n<p>V\u00a0\u0160panielsku d\u00e1vaj\u00fa deti ve\u010der 5. janu\u00e1ra svoje top\u00e1no\u010dky pod viano\u010dn\u00fd strom\u010dek a\u00a0dost\u00e1vaj\u00fa dar\u010deky od Troch kr\u00e1\u013eov (ako sa tu hovor\u00ed Los Reyes Magos: Melchor, Gaspar and Baltasar). Niekde v\u0161ak Papa Noel nos\u00ed dar\u010deky u\u017e 25. decembra.<\/p>\n<h4>GR\u00c9CKO<\/h4>\n<p>V\u00a0Gr\u00e9cku chod\u00ed v\u00a0noci 31. decembra <strong>Aghios Vassilis<\/strong> a\u00a0nech\u00e1va pre deti dar\u010deky pod viano\u010dn\u00fdm strom\u010dekom. N\u00e1jdu si ich tam na Nov\u00fd rok.<\/p>\n<h4>HOLANDSKO<\/h4>\n<p>Santa z\u00a0Holandska sa vol\u00e1 <strong>Sinterklaas<\/strong> a\u00a0krajinu nav\u0161tevuje od polovice novembra. Deti aj dospel\u00fdch obdar\u00fava u\u017e 5. decembra, k\u00a0sviatku sv. Mikul\u00e1\u0161a. Pripl\u00e1va lo\u010fou a\u00a0do vn\u00fatrozemia putuje na bielom koni. Sprev\u00e1dza ho <strong>Zwarte Piet<\/strong> (\u010cierny Piet), ktor\u00fd de\u0165om rozd\u00e1va \u010dokol\u00e1dky, pern\u00edky a\u00a0cukr\u00edky. Sinterklaas sa dostal spolu s\u00a0holandsk\u00fdmi vys\u0165ahovalcami e\u0161te v\u00a017. storo\u010d\u00ed do Ameriky a\u00a0stal sa predobrazom v\u0161etk\u00fdch jeho neskor\u0161\u00edch verzi\u00ed v\u00a0r\u00f4znych krajin\u00e1ch.<\/p>\n<h4>ARM\u00c9NSKO<\/h4>\n<p>V\u00a0Arm\u00e9nsku, jednej z\u00a0nastar\u0161\u00edch kres\u0165ansk\u00fdch kraj\u00edn sveta, sl\u00e1via sviatky v\u00a0starom roku, na sviatok <strong>Gaghant Baba<\/strong>. Tento sviatok vych\u00e1dza z\u00a0v\u00fdchodnej mikul\u00e1\u0161skej trad\u00edcie a, teda, Gaghant Baba nesie dar\u010deky na koni. V\u00a0novodobej hist\u00f3rii nav\u0161tevuje na Vianoce arm\u00e9nske deti Dzemer Papik, teda, Otec Vianoc.<\/p>\n<h4>JAPONSKO<\/h4>\n<p>Vianoce s\u00fa z\u00e1le\u017eitos\u0165ou malej komunity kres\u0165anov, ktor\u00ed si po\u010das sviatkov zdobia obchody a domy viano\u010dn\u00fdmi dekor\u00e1ciami. Prv\u00e9 tri dni roka po\u010das folkl\u00f3rneho sviatku Takarabune si \u013eudia d\u00e1vaj\u00fa dary na znak po oblohe prelietaj\u00facej plachetnice, ktor\u00e1 nesie sedem \u0161\u0165astn\u00fdch bohov, symbol prosperity. Japonci si Vianoce ob\u013e\u00fabili a\u00a0dar\u010deky im nos\u00ed Santa-san, alebo k\u0148az <strong>Hoteiosho<\/strong>, ktor\u00fd m\u00e1 vraj o\u010di vzadu a\u00a0tak sa det\u00ed sna\u017eia v\u00a0tomto obdob\u00ed spr\u00e1va\u0165 akoby ich mal neust\u00e1le na doh\u013ead.<\/p>\n<h4>USA, ANGLICKO, AUSTR\u00c1LIA<\/h4>\n<p>V t\u00fdchto krajin\u00e1ch je to takmer jednozna\u010dne o <strong>Santa Clausovi<\/strong>, ktor\u00fd nos\u00ed dar\u010deky v noci a deti si ich rozba\u013euj\u00fa 25. decembra r\u00e1no. M\u00e1 tradi\u010dn\u00fd \u010derven\u00fd kost\u00fdm, jeho sane \u0165ahaj\u00fa lietaj\u00face soby a do domu sa dost\u00e1va cez kom\u00edn. Preto je treba ma\u0165 strechu pred Vianocami v dobrom stave, aby na nej mohli soby so sa\u0148ami bezpe\u010dne prist\u00e1\u0165. Santa Claus v USA vstupuje do domov cez kom\u00edn a dar\u010deky d\u00e1va do \u010derven\u00fdch pono\u017eiek. Jeho sane \u0165ah\u00e1 dev\u00e4\u0165 sobov \u2013 Dasher, Dancer, Prancer, Vixen, Comet, Cupid, Donner, Blitzen a, samozrejme, Rudolph, ktor\u00fd pribudol a\u017e v roku 1939 v\u010faka jednej viano\u010dnej pesni\u010dke. Na Havaji (ako s\u00fa\u010dasti USA) v\u0161ak \u00fa\u010dinkuje Kanakoloka, \u010di Uncle Santa.<\/p>\n<h4>ANGLICKO<\/h4>\n<p>Cez kom\u00edn sa v noci z 24. na 25. decembra spust\u00ed do domu aj anglick\u00fd Father Christmas a nalo\u017e\u00ed dar\u010deky do pan\u010d\u00fach na kozube alebo posteli. \u010co sa do nich nepomest\u00ed, polo\u017e\u00ed pod viano\u010dn\u00fd strom\u010dek. <strong>Father Christmas<\/strong> vyzer\u00e1 ako Santa Claus, len m\u00e1 dlh\u0161\u00ed kab\u00e1t a aj dlh\u0161iu bradu. V Austr\u00e1lii maj\u00fa deti pr\u00e1ve na Vianoce letn\u00e9 pr\u00e1zdniny. Vrchol\u00ed tam leto a\u00a0tak s\u00fa strom\u010deky bu\u010f umel\u00e9 alebo zasaden\u00e9 v\u00a0kvetin\u00e1\u010di. Ale to je \u010dasto, napriek zime, aj u\u00a0n\u00e1s &#8230;<\/p>\n<h4>JU\u017dN\u00c1 AMERIKA<\/h4>\n<p>Kres\u0165ansk\u00e9 Vianoce maj\u00fa rovnak\u00fd z\u00e1klad i\u00a0pod rovn\u00edkom, \u010di tesne nad n\u00edm. No, k\u00fdm v\u00a0na\u0161ich zemepisn\u00fdch \u0161\u00edrkach prich\u00e1dza Santa na saniach a\u00a0prist\u00e1va na streche, v\u00a0Ju\u017enej Amerike pou\u017e\u00edvaj\u00fa jeho miestne verzie pre vstup do kom\u00edna trampol\u00edny a\u00a0rebr\u00edky. V\u00a0\u010cile rozn\u00e1\u0161a dar\u010deky star\u00fd pastier <strong>Viejo Pasquero<\/strong>, v Braz\u00edlii a Peru Papai Noel. Obaja sa tak trochu podobaj\u00fa na Santu, len s\u00fa oble\u010den\u00ed viac na \u013eahko. V Kolumbii deti obdar\u00fava El Ni\u00f1o Jesus, \u010do je v podstate Je\u017ei\u0161ko. Deti v Argent\u00edne dostan\u00fa dar\u010deky pod poste\u013e do papu\u010de a\u017e 6. janu\u00e1ra, preto\u017ee ich nosia Traja kr\u00e1li. Niekdaj\u0161\u00ed franc\u00fazsky vplyv v Argent\u00edne a Uruguaji pripom\u00edna i Pap\u00e1 Noel, ktor\u00fd obdar\u00fava aj tamoj\u0161ie deti. V Argent\u00edne v\u0161ak nad touto trad\u00edciou st\u00e1le bdie predov\u0161etk\u00fdm miestny boh Magi. V\u00a0Kolumbii a\u00a0v\u00a0niektor\u00fdch oblastiach Mexika nos\u00ed dar\u010deky El Nino Jesus \u2013 Je\u017ei\u0161ko. V\u00a0Mexiku v\u0161ak v\u00e4\u010d\u0161inou klasick\u00e9 Vianoce nepoznaj\u00fa, dev\u00e4\u0165 dn\u00ed pred na\u0161imi sviatkami sa tam za\u010d\u00edna posadas \u2013 pr\u00edstre\u0161ie, ktor\u00e9 symbolizuje putovanie sv\u00e4tej rodiny po Betleheme. Od Troch kr\u00e1\u013eov dost\u00e1vaj\u00fa 6. janu\u00e1ra dar\u010deky aj deti V\u00a0Puerto Rico. Ka\u017ed\u00e9 die\u0165a d\u00e1 pod svoju poste\u013e tr\u00e1vu pre \u0165avy a\u00a0r\u00e1no tam namiesto tr\u00e1vy n\u00e1jde dar\u010deky.<\/p>\n<h4>\u0160\u0164ASTN\u00c9 A\u00a0VESEL\u00c9<\/h4>\n<p>Pr\u00e1ve tak\u00e9 s\u00fa Vianoce pre v\u0161etk\u00fdch \u013eud\u00ed na celom svete, ktor\u00ed ich sl\u00e1via. Bez rozdielu toho, kto a\u00a0ak\u00fdm sp\u00f4sobom im dar\u010deky prin\u00e1\u0161a. Maj\u00fa v\u0161ak v\u017edy rovnak\u00fd cie\u013e \u2013 urobi\u0165 bl\u00edzkym rados\u0165 v\u00a0atmosf\u00e9re pokoja, mieru a\u00a0l\u00e1sky. To v\u0161etko prajeme aj v\u00e1m v\u0161etk\u00fdm.<\/p>\n<p><em>Stano Bellan<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<div class=\"mh-excerpt\"><p>Ka\u017ed\u00fd poriadny \u010dl\u00e1nok o\u00a0Vianociach za\u010d\u00edna t\u00fdm, \u017ee s\u00fa za dverami sviatky pokoja a\u00a0mieru. Za\u010d\u00ednaj\u00fa rozvoniava\u0165 kol\u00e1\u010de a\u00a0z\u00e1kusky mnoh\u00fdch chut\u00ed, niektor\u00e9 s\u00a0pravidelnos\u0165ou opakovania po desiatky rokov. Patr\u00ed to k\u00a0zostave \u010dinnost\u00ed, ktor\u00fdm s\u00fahrnne hovor\u00edme viano\u010dn\u00e9 trad\u00edcie. Jednou <a class=\"mh-excerpt-more\" href=\"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/napiste-jeziskovi\/\" title=\"Nap\u00ed\u0161te Je\u017ei\u0161kovi\">[&#8230;]<\/a><\/p>\n<\/div>","protected":false},"author":15,"featured_media":17,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[2],"tags":[],"class_list":{"0":"post-5685","1":"post","2":"type-post","3":"status-publish","4":"format-standard","5":"has-post-thumbnail","7":"category-hlavna-tema"},"_links":{"self":[{"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5685","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/users\/15"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=5685"}],"version-history":[{"count":3,"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5685\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":5701,"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5685\/revisions\/5701"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/media\/17"}],"wp:attachment":[{"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=5685"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=5685"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"http:\/\/skalickyobzor.sk\/cms\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=5685"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}