Dosť

Dosť vecí som už pochopila
a mnohé beriem s úsmevom.
Pokojne mi krv prúdi v žilách
a viem byť šťastná tam, kde som,

no predsa zavše prídu chvíle,
keď hnev mi v sluchách zazvoní,
čertisko čierne vo mne šije,
vidiac lokajské úklony,

priateľstvá, ktoré falšou kvitnú,
dá sa z nich veľa vycicať –
pre pohodlnosť parazitnú
už zabudli, čo je mať rád.

Ak vybrať si mám, volím smelo,
aj keď v tom nemám útechu:
radšej chcem čestných nepriateľov,
než priateľstvá len z prospechu.