Sú udalosti, ktoré následne spustia reťaz ďalších a stanú sa príbehom. Ako sa ukázalo, ten príbeh môže byť aj veľmi pozitívny. Takým je vznik a činnosť občianskeho združenia SKALICA je pjekné mjesto. V minulom roku vyvolala silnú reakciu verejnosti zamýšľaná výstavba spaľovne v Skalici. Nesúhlas obyvateľov s týmto plánom ľudí spojil, začali sa zaujímať, pýtať, diskutovať a z občianskej energie prirodzene vzniklo občianske združenie SKALICA je pjekné mjesto. Následne združenie spustilo kampaň Za zelený Baťák s cieľom územie Baťovho kanála a Skalicu pred spaľovňou ochrániť. O tom, ako združenie vzniklo, ako pokračuje a čo chce Skalici priniesť v budúcnosti, sa rozprávame s predsedníčkou Želmírou Macháčkovou.
Kde sa príbeh začal?
Pre mňa osobne začal v decembri roku 2024, keď som sa zúčastnila prvej prezentácie investora pripravovanej spaľovne. Akcia sa konala v kine a bola mestom veľmi propagovaná. Zúčastnilo sa zhruba tridsať ľudí. Keď som v januári náhodou zistila, že investor už predložil svoj projekt na posudzovanie EIA, začala som konať. Zhrnula som prvé pripomienky, zaslané na Ministerstvo životného prostredia SR, rozhodla sa pripraviť leták s informáciami a distribuovať ho do schránok v celej Skalici.
Kto v tej dobe vedel o spaľovni?
Téma spaľovne sa otvorila na komisiách a zastupiteľstve už v septembri roku 2024, pri otvorení doplnkov k územnému plánu. Takže je zrejmé, že o téme vtedy už vedela pani primátorka a všetci poslanci mesta. Po zastupiteľstve však zostalo veľa otáznikov a ticho. Okrem toho v tom čase, na jeseň roku 2024, vedeli o spaľovni aj účastníci exkurzie spaľovne v Rakúsku. Pre mesto ju organizoval investor.
S akým zámerom ste pripravili prvý leták?
Pre mňa je téma spaľovne v novodobých dejinách Skalice jednou z najdôležitejších. Zámerom bolo ľudí informovať a chrániť mesto pred takým veľkým projektom. Už vtedy som upozorňovala, že nebudem kandidovať, aby bolo jasné, že neotváram politickú, ale ekologickú tému. Mojím jediným cieľom bolo chrániť Skalicu a nie zbierať politické body.
Aká bola prvá reakcia verejnosti?
Občania sa pridávali postupne. V apríli 2025 sme za štyri dni zorganizovali podpisovú akciu – Otvorený list primátorke, zhruba s tri tisíc podpismi. Žiadali sme v ňom zvolanie mimoriadneho mestského zastupiteľstva, vrátane diskusie s jediným bodom – vyňatie zámeru spaľovne na Baťáku z návrhu doplnkov územného plánu. Chceli sme téme venovať samostatné zastupiteľstvo, aby sme ju mohli celú riadne prediskutovať. Táto požiadavka však bola ZAMIETNUTÁ. Považujem to za dôležitý moment v celom príbehu.
A prišiel na rad prvý májový Skalický Obzor…
Po letáku a neakceptovanom otvorenom liste primátorke sa zdvihla väčšia vlna nevôle občanov. A tak som máji 2026 vydala Skalický Obzor s pozvánkou občanov na májové zastupiteľstvo a so základnými informáciami k projektu spaľovňa (ZEVO). Okrem Skalického Obzoru som zaplatila prvé billboardy s pozvánkou na mestské zastupiteľstvo. Ako sa k nám primátorka a väčšina poslancov správali si môžete pozrieť na záznamoch zastupiteľstva na YouTube. Od začiatku pri nás jasne stáli iba štyria poslanci – Veronika Buc, Adrián Hertl, Martin Kojš a Štefan Miša. Na zastupiteľstve poslanec Martin Kojš navrhol vyňať bod o spaľovni na Baťáku z návrhu územného plánu, návrh však NEBOL PRIJATÝ. Väčšina poslancov na zastupiteľstve trvala na tom, že boli zavádzaní a zmätení.
Takže, podľa vyjadrení poslancov nemali dostatok informácií?
Áno, niektorí boli určite zavádzaní a ako čas ukázal, niektorí sa tak iba tvárili. Každopádne po tomto zastupiteľstve sa ku mne začali pridávať ďalší a ďalší občania s ponukou pomoci. Vznikla z toho občianska iniciatíva SKALICA je pjekné mjesto. Intenzívne sme začali hľadať a kontaktovať odborníkov zo všetkých možných odvetví, súvisiacich s témou a dôkladnejšie a odbornejšie spracovávať informácie.
Z protestu sa stala vážna práca?
Všetkých nás čakalo leto, o ktorom som netušila, že bude také náročné a že budeme pracovať po nociach a cez víkendy. Spustila sa totiž obrovská prezentačná kampaň investora na námestí a v kinách, ktorá vyvolala naše protesty. Pridávalo sa k nám viac a viac ľudí. Aby bolo jasné, že nás nie je „tridsať kriklúňov“, iniciatíva SKALICA je pjekné mjesto nabrala právnu formu a v auguste sme dostali IČO občianskeho združenia. Avšak, aby sme vôbec mohli argumentovať, študovali sme množstvo materiálov a intenzívne konzultovali s odborníkmi. Jednoducho, sme vsadili na odbornú stránku veci. Boli sme v spojení aj s moravskou stranou, mali sme veľa stretnutí s vedením Sudoměříc, ktoré vyvolali návštevu a stretnutie s ministrom životného prostredia ČR a s českými odborníkmi. Chceli sme občanom zodpovedne vysvetliť podstatu problému so spaľovňou. V tej dobe už bol evidentný odpor občanov proti spaľovni a iná časť aktívnych občanov začala organizovať petíciu za vyhlásenie referenda.
Zistili sme, že Skalica má už aj iné ekologické riešenie – MBÚ a dokonca aj to, že o tejto možnosti boli primátorka a všetci poslanci informovaní už na zastupiteľstve v roku 2024, takže po celú dobu o ňom vedeli.
V septembri sme všetky tieto informácie zverejnili v ďalšom vydaní Skalického Obzoru, čím sme ich pripomenuli primátorke aj poslancom, a informovali sme občanov. Septembrové číslo znova vyzývalo poslancov, aby otvorili bod a schválili vyňatie spaľovne na Baťáku z územného plánu.
Aký bol výsledok septembrového zastupiteľstva?
Na ňom už bolo jasné, že poslanci mali informácií dostatok a nemohli sa vyhovárať, že boli zavádzaní. Každý z nich už mal mať a mal svoj jasný postoj k tejto otázke. Zostala po ňom ešte väčšia pachuť a rozdelenie vedenia mesta s väčšinou poslancov a primátorkou na čele. Návrh vyňať spaľovňu na Baťáku z návrhu územného plánu NEBOL OPÄŤ PRIJATÝ, petícia za referendum bola neplatná a bolo schválené decembrové referendum. Čo sa týka arogancie moci voči občanom, možno vidieť v zázname zo zastupiteľstva.
Takže, vedenie mesta nechalo rozhodnutie na Skaličanov?
Nemám nič proti referendu, je to demokratický nástroj. Myslím si však, že už bolo jasné, že primátorka a poslanci vedeli o variante MBÚ, poznali dobre aj verejnú mienku, mohli teda rozhodnúť sami a ušetriť za referendum. O ich postoji svedčí aj to, že schválili termín referenda na december, v čase sviatkov, ktorý je z hľadiska účasti nevhodný a ignorovali žiadosť občanov o neskorší, vhodnejší termín referenda.
To nevyzerá ako nestranný zastupiteľský orgán…
Môžeme mať rôzne názory, evidentné však bolo to, že mesto poskytovalo obrovský priestor len investorovi a propagácii v prospech spaľovne a planým sľubom. Poslanci okrem štyroch „statočných“ proti tejto propagácii ani neprotestovali a ani občanom nepomáhali. Protiargumenty a šírenie informácií – toto všetko zostávalo celý čas na našich pleciach.
Dôležitú úlohu zohrával i proces EIA.
Protest proti spaľovni prebiehal nielen voči mestu, ale aj MŽP SR, ktoré tiež mohlo zámer zastaviť. Súčasťou procesu EIA bolo aj verejné prerokovanie (konalo sa v kultúrnom dome), kde sme súhrnne predstavili hlavné odborné argumenty. Prezentácia bola únavná, trvala do neskorých večerných hodín.
A aké bolo zásadné poznanie?
Našťastie, ešte pred referendom sme zistili, že je možnosť spracovania časti odpadu v cementárni v Rohožníku, ktorá je schopná a má záujem odoberať aj zložku z MBÚ, teda, že Skalica vlastnú spaľovňu vôbec nepotrebuje! Dokonca cementáreň v Rohožníku už dnes spracováva niektoré odpady zo Skalice, o čom, samozrejme, po celú dobu Rudolf Šantavý, ako konateľ Veposu, vedel. Myslím, že to, že Skalica vlastnú spaľovňu vôbec nepotrebuje, bola pre občanov jedna z rozhodujúcich informácií. V treťom, decembrovom čísle Skalického Obzoru sme túto informáciu zverejnili.
Na spaľovňu môžeme mať rôzne názory, avšak nepotrebnosť spaľovne a nevhodnosť miesta na zelenom Baťáku sú základom pochopenia problému. Našťastie ľudia jej nepotrebnosť v meste pochopili a nepredali Skalicu ani za prázdne sľuby, na ktoré investor okamžite lákal verejnú mienku. Pri 56-percentnej účasti bolo referendum platné a celkom jasne bolo povedané: spaľovni NIE.
Problém spaľovne je zažehnaný. V čom je zmysel združenia naďalej?
Zistili sme, že je lepšie tvoriť nové, než sa brániť a protestovať. Združenie je proskalické a apolitické, vzniklo na základe potreby Skaličanov a bude tu naďalej. Pretože v Skalici a je a bude veľa tém. Je lepšie byť na počiatku vízií a plánov, ktoré má mesto tvoriť, a dúfame, že nás mesto do spolupráce priberie. Takže, naším plánom je vytvárať rôzne projekty na ochranu jedinečnosti Skalice. Tvoriť je radosť. Veríme, že už nebude potrebné protestovať, že stačí viesť už otvorený dialóg.
Aké živé projekty združenia v súčasnosti oslovujú Skaličanov?
Samozrejme, pokračujeme v kampani Za zelený Baťák, tentoraz už tvorivo, a plánujeme vytvoriť odbornú víziu územia Baťovho kanála od Sudoměřic po Skalické rybníky. V spolupráci so Skaličanmi a odborníkmi organizujeme Pikniky na Baťáku, Cyklovýlet na poznávanie krajiny a mnohé ďalšie, ktoré ešte budú./ďalšie akcie. Odborníci budú pracovať s informáciami od Skaličanov, lebo tí tu žijú a tí najlepšie vedia, čo potrebujú. Samozrejme, aj v spolupráci s mestom plánujeme víziu premietnuť do strategického plánu mesta a časom aj do územného plánu mesta Skalica.
Rozšírili sa vaše aktivity aj mimo Baťák?
Zobrali sme pod patronát aj Skalický Obzor a plánujeme aktivity smerom ku skalickej mestskej reči a knihe o skalických priezviskách a uliciach. Ďalším projektom je participácia na príprave prírodného cintorína na mieste, kde sa má zakladať nový, a veľa iných, drobnejších projektov.
Našou hlavnou úlohou je informovať a vzdelávať občanov, pretože je dôležité nielen mať svoj názor, ale aj rozumieť súvislostiam. A to predovšetkým prostredníctvom Skalického Obzoru, prostredníctvom stretávaní sa a spoločných akcií. Informácie o aktivitách uverejňujeme aj na našom FB, na webe www.sjpm.sk alebo ich sympatizantom zasielame e-mailom, aby nemuseli stránku sledovať.
Redakcia