Ak vnímame prírodu, nachádzame v nej harmóniu. Všetko tu má svoje miesto a svoj čas. Učí nás v cykloch vnímať rovnováhu a súvislosti. Keď sa v prírode človek objavil, začal do nej zasahovať a obhospodarovať ju k svojmu úžitku. Ak však chceme, aby nám prinášala dobré výnosy, musíme rešpektovať jej cykly a zákony.
V každom období od polí očakávame niečo iné a používame iné nástroje. V zime pôda odpočíva, na jar ju pripravujeme na sejbu a sejeme, v lete a na jeseň zberáme úrodu a potom zem opäť pripravujeme na oddych. Nemôžeme však očakávať dobrú úrodu, ak pôdu neobhospodarujeme a nehnojíme, len z nej stále ťažíme. Bez toho sa zem postupne vyčerpá, zarastie húštinou a burinou, ktoré z pôdy odčerpávajú živiny, a pre nás už takmer nič nezostane. V tej chvíli pomôže jedine hlboká orba. Po nej však treba pôdu vyčistiť, brániť, pohnojiť a pripraviť na sejbu. To je základ budúcej dobrej úrody.
Medzi prírodou a spoločnosťou vidím jasnú paralelu. Tak ako zem, aj spoločnosť prechádza určitými cyklami. Myslím si, že v Skalici sme vo fáze, keď už máme hlbokú orbu za sebou a kedy nás čaká ďalšia fáza. Teraz potrebujeme pôdu vyčistiť od buriny, upraviť ju a kultivovať.
Potrebujeme k tomu kultivovať aj našu komunikáciu. Zmeniť ju na otvorenú, slušnú, bez osobných útokov a invektív, aj tých skrytých za zdanlivo slušnými slovami. No, nestačia len sľuby, treba mať aj reálnu schopnosť takejto komunikácie a hlavne spájania ľudí, lebo len dobrou spoluprácou vieme dobre zasiať.
Rozdelená spoločnosť nie je schopná spolupráce, a tak ťažko niečo vybuduje. Preto potrebujeme správnych ľudí na správnom mieste v tomto čase. Ľudí so správnymi zručnosťami, odbornosťami, skúsenosťami, ale súčasne i šľachetným charakterom. Aby sme mali do čoho zasiať.
So želaním šťastnej ruky
Želmíra Macháčková