V rámci kampane Za zelený Baťák sa 27. septembra uskutočnil cyklovýlet s témou Čítanie skalickej krajiny. Viedla ho krajinná ekologička Ing. Katarína Trizuliaková, ktorá účastníkom ukázala krajinu ako prepojený celok s vlastnou históriou, hodnotami a potrebami. V nasledujúcom rozhovore nám porozprávala o tom, ako krajina formovala Skalicu a prečo je jej poznanie dôležité pre budúcnosť mesta.
Čo je vlastne prácou krajinárky a prečo je dôležitá pre rozvoj mesta?
Nie som vyštudovaná architektka, som krajinná ekologička. Viem pracovať s témami ako charakteristický vzhľad krajiny, krajinný ráz či genius loci. Tieto pojmy prepájajú prírodné danosti, potenciály aj limity územia s históriou a súčasným urbanizmom, ako aj s ochranou prírodných či kultúrnych hodnôt. Je to skrátka ekologická disciplína. A ekológia je veda o vzťahoch. Krajinná ekológia je, teda, veda o vzťahoch v území.
Čo všetko v krajine riešite?
Krajinárka sa pozerá na územie ako na jeden prepojený systém – zaujíma ju, ako spolu súvisia prírodné podmienky, človek a spôsob využívania krajiny. Sleduje napríklad reliéf, geológiu a vodu (toky, mokrade, riziká sucha či záplav), pôdu a jej využívanie, zeleň a ekologické väzby (lesy, remízky, biokoridory), historický vývoj osídlenia a krajinný ráz, ktorý dáva Skalici a okoliu jej charakteristický vzhľad. Rovnako ma zaujíma vzťah mesta a okolitej krajiny, dôležité výhľady a miesta, ktoré tvoria obraz mesta, ako aj to, kde má zmysel ďalší rozvoj a kde by, naopak, nová výstavba mohla narušiť charakter či fungovanie krajiny.
Ako formovala krajina Skalicu?
Katastrálne územie Skalice leží na rozhraní dvoch odlišných krajinných oblastí. Na jednej strane sú roviny Dolnomoravského úvalu, na druhej strane Chvojnická pahorkatina, ktorá tvorí južnú časť Bielych Karpát. Samotná Skalica tak leží na strete roviny s pahorkatinou. V týchto celkoch je úplne odlišné zloženie hornín a ich rôzne vlastnosti a odolnosť vytvorili charakteristický reliéf územia.
Zohrávala krajina úlohu aj v historickom vývoji Skalice?
Úloha krajiny bola v tomto kľúčová. Mesto vzniklo na vyvýšenine nad údolím rieky Moravy, v priestore, ktorý mal vďaka svojej polohe význam pre pohyb, obchod aj kontrolu územia. Po rozpade Veľkej Moravy sa toto územie ocitlo v pohraničnom pásme (confiniu) medzi českým štátom a formujúcim sa Uhorským kráľovstvom. Bolo to širšie územie, v ktorom sa stretávali záujmy oboch strán. Význam tohto priestoru zvyšovala stará obchodná cesta a významný brod cez rieku Moravu. Poloha Skalice prispela k tomu, že sa z nej postupne stalo dôležité pohraničné mesto.
Teda Skalica sa stala i vďaka svojej krajine dôležitým a neskôr aj kráľovským mestom?
Áno – vďaka svojej výhodnej polohe poskytovala dobrý prehľad o okolitom území a zároveň blízkosť úrodných rovín a vodných tokov vytvárala ideálne podmienky pre stredoveké osídlenie. Významnú úlohu zohrala v 11. storočí aj potreba strážiť dôležitú obchodnú cestu a jej priechod cez hranicu medzi Uhorským kráľovstvom a českým štátom. Skalica tak plnila strategickú funkciu pohraničného a strážneho mesta, čo napokon prispelo aj k udeleniu štatútu kráľovského mesta.
Prečo je poznanie krajiny aj v súčasnosti dôležité pre ďalší rozvoj Skalice?
Krajinárska štúdia je dôležitá preto, že pomáha čítať Skalicu ako celok. Nielen ako mesto, ale ako organickú súčasť krajiny. Spôsob, akým sa krajina využíva a bude využívať, určuje, ako sa bude žiť a bývať v meste, ktoré obklopuje. Pre ďalší rozvoj je dôležité vedieť, čo je v tejto krajine hodnotné a prečo. Pomáha to pri rozhodovaní o výstavbe, doprave, zeleni či využívaní poľnohospodárskej krajiny. Cieľom nie je krajinu zakonzervovať, ale rozvíjať ju tak, aby si zachovala to, čo robí Skalicu Skalicou. Krajinárska štúdia môže pomôcť odlíšiť plochy vhodné na zástavbu od tých, ktoré majú zostať poľnohospodárske alebo ekologicky funkčné. Budúcnosť Skalice nie je len otázkou toho, čo nové postavíme, ale aj toho, ako to zosúladíme s charakterom krajiny, ktorá tu bola dávno pred nami.
Aká je legislatíva na Slovensku z pohľadu krajinnej architektúry?
Situácia na Slovensku je pomerne roztrieštená. Problematiku rieši celý súbor predpisov, ktoré sa krajiny dotýkajú z rôznych uhlov – napríklad stavebná legislatíva, zákony o ochrane prírody a krajiny, o ochrane pamiatkového fondu, o lesoch, o vodách, o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy či predpisy, upravujúce posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA). Každý z týchto predpisov rieši určitú časť krajiny a jej využívania. Zákon o ochrane prírody a krajiny pritom výslovne zahŕňa aj starostlivosť o charakteristický vzhľad a využívanie krajiny. Neexistuje jeden komplexný „krajinný zákon“, ktorý by prepájal prírodné, kultúrne, historické a vizuálne hodnoty.
Ako sa dá krajina systematicky riešiť na úrovni mesta?
Každé mesto má svoje katastrálne územie, ktoré okrem zastavanej časti zahŕňa aj poľnohospodársku a lesnú krajinu, vodné plochy a toky, dopravnú infraštruktúru či ďalšie nezastavané územia. Tieto časti však nefungujú oddelene. Voda steká z polí a lesov do zastavaného územia, cesty prepájajú mesto s okolitou krajinou, poľnohospodárska činnosť ovplyvňuje pôdu aj biodiverzitu a zeleň v krajine ovplyvňuje mikroklímu mesta. Preto je dôležité pozerať sa na celé katastrálne územie ako na jeden prepojený systém.
Čo môže kvalitná krajinná štúdia priniesť Skalici do budúcnosti?
Môže priniesť predovšetkým jasné zadefinovanie hodnôt krajiny a mesta ako jej neoddeliteľnej súčasti. Takáto štúdia pomáha pochopiť priestorové, historické aj krajinnoekologické vzťahy v území.
Ako, teda, riešiť krajinu Skalice dlhodobo a koncepčne?
Aby mali spomínané zistenia reálny dopad, nestačí, že existujú – musia sa premietnuť priamo do regulatívov a výkresovej časti územného plánu, ktorý sa následne schvaľuje formou všeobecného záväzného nariadenia (VZN). Bez tohto preklopenia zostáva štúdia len odporúčaním. Otázka vlastne znie: čo dať do územného plánu tak, aby sa to cez VZN stalo vymáhateľné? VZN nie je alternatíva k územnému plánu – je to nástroj, ktorým sa územný plán stáva záväzným. Prostredníctvom záväzných regulatív územného plánu (výškovej regulácie, podlažnosti, koeficientu zastavanosti a hraníc zastavaného územia) možno fakticky chrániť krajinný ráz – napríklad zabrániť výstavbe, ktorá by narušila siluetu mesta, prechod zástavby do vinohradníckej krajiny alebo Baťov kanál. Otázkou je, ako sú alebo budú tieto regulatívy dodržiavané.
Ďakujeme za rozhovor a veľa ďalších zaujímavých informácií, ktoré sme dostali na cyklovýlete.
Želmíra Macháčková