Mama má oči aj na chrbte

Keď moji bratia vymýšľali nejakú nezbednosť, stávalo sa, že ich mama napomenula, hoci sa nedívala, čo momentálne robia. Na otázku: „Ako viete, čo robím, veď sem nepozeráte?“ mama odpovedala: „Ja mám oči aj na chrbte.“ Toto neznamená, že by matka mala byť ako nejaký „tajný agent“, ktorý tajne aj za chrbtom niekoho sleduje. Je to prejav toho, že ozajstná materinská láska má, takpovediac, duchovnú povahu. „Vidí“ svoje dieťa aj vo chvíli, kedy pracuje, či rozmýšľa práve o niečom inom.

Spomínam si na udalosť z čias, keď som vyšetrovávala záujemcov o osvojenie, ako aj detí, ktoré mali byť osvojené. Postup bol taký, že právne voľné dieťa išlo do budúcej osvojiteľskej rodiny na tri mesiace, akoby na skúšku. Potom s ním prišli na kontrolu, posúdiť ako naň vplýva osvojiteľské prostredie a až potom, po odporučení, išiel návrh na osvojenie na súd.

Raz si osvojitelia vzali domov približne 18 – až 20-mesačného chlapčeka. Po troch mesiacoch s ním prišli na kontrolu. Bolo na pohľad jasné, že sa oň dobre starajú a chlapček bol dobre živený a pohyblivý. Rečovo a vedomostne sa však málo rozvíjal. Občas som sa stretávala s tým, že osvojitelia sa na začiatku obávali dieťa niečím zaťažiť, aby mu neuškodili. Napríklad 18-mesačnému dieťaťu som dala do ruky ceruzu a osvojiteľka zhrozená vyhŕkla: „Vy ste mu dali tužku? A čo keď si ňou vypichne oko?“ V prípade, o ktorom chcem hovoriť, som osvojiteľku videla ako bezradnú. Chlapča behalo hore dole po ambulancii a ona len bezmocne pozerala, kde je. Navrhla som, aby s osvojením ešte počkali, aby sa pokúsila zrealizovať čo videla pri vyšetrení, a postupy, o ktorých sme hovorili, a aby prišli na kontrolu o ďalšie štyri mesiace.

Pri ďalšej kontrole bolo vidno, že dieťa vo vývoji „poskočilo“ – začínalo hovoriť, rozumelo otázkam, reagovalo. Sedeli sme s matkou tak, že ona bola chrtom k oknu, pod ktorým som mala písací stôl so štyrmi zásuvkami. Chlapček počas nášho rozhovoru pobiehal po ambulancii, odbehol k oknu a stíchol. A matka odrazu bez toho, aby sa obzrela, ho okríkla: „Jožko, neotváraj tie šuplíky!“ Aha! Sedela predo mnou mama, ktorá má oči aj na chrbte! Osvojenie sa realizovalo.

Elena Speváková