Budúcnosť stojí na vode

Foto: internet

U dospelého človeka tvorí voda približne dve tretiny hmotnosti jeho tela, u novorodencov je to ešte viac. Vďaka vode sa živiny dostávajú do každej ľudskej bunky, aby mohla fungovať. A jednoduchý a neustály prístup k pitnej vode je samozrejmou súčasťou nášho civilizovaného života.

Zo staroveku pochádza príslovie Sine aqua none vita (Bez vody nie je život) a vodu na veľké vzdialenosti dômyselnými systémami akvaduktov dopravovali už Egypťania, Gréci, Rimania. Dnešný svet však začína mať s pitnou vodou problém a podľa prognostikov to bude práve voda, ktorá bude určovať prosperitu krajín a regiónov. Istý nedostatok so zásobou vody v studniach pociťujeme posledné roky, predovšetkým v lete, aj v Skalici. O dôvodoch, riešeniach a budúcnosti sme sa rozprávali s vedúcou sekcie kvality, ochrany vôd a životného prostredia a členkou dozornej rady Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) Ing. Alenou Trančíkovou.

I keď tento rok je leto na dážď žičlivé, no posledné zimy aj letá sú suché, všeobecne sa hovorí o úbytku vody v prírode a ohrození jej zdrojov. V Skalici sme v minulosti už zažili „obmedzený režim s vodou“, nesmeli sa polievať záhrady a napúšťať bazény. Je potrebné do budúcnosti s touto situáciou rátať?
Kapacita zdrojov pitnej vody na celom Záhorí, a teda aj v Skalici, je obmedzená. Zatiaľ nie je kritická, ale do budúcnosti je potrebné riešiť rozšírenie kapacity vodných zdrojov tam, kde je to ešte možné. BVS bude musieť hľadať aj ďalšie možnosti doplnenia chýbajúcich zdrojov pre zvyšujúcu sa spotrebu pitnej vody v tejto oblasti. Hlavným zdrojom pitnej vody pre Záhorie sú pramene v Malých Karpatoch. Problém je v tom, že voda v prameňoch je doplňovaná výlučne z dažďových a snehových zrážok. Vplyvom klimatických zmien a snehovej pokrývky, ktorá by na jar zásobila pramene, rátať nemôžeme a dramaticky sa mení aj charakter dažďových zrážok. Viacdňové jemné zrážky, ktoré mali čas vsakovať do podložia miznú a namiesto nich k nám prichádzajú prívalové dažde, ktoré skôr než stihnú vsiaknuť do zeme odtečú po jej povrchu.

Keďže zdroj vody pre Záhorie, a tým aj Skalicu, je vďaka klimatickým zmenám ohrozený, ako plánuje BVS riešiť problém do budúcna?
BVS má vypracovanú výhľadovú štúdiu prívodu pitnej vody z bratislavských vodných zdrojov do Holíča, avšak vzhľadom na enormnú finančnú nákladnosť takéhoto projektu nie je reálne očakávať, že by sa v blízkej budúcnosti aj realizoval. Vo výhľade je zatiaľ vybudovanie prvej etapy a to vodovodného potrubia z Malaciek do Kútov. Skalici pomôže aj dobudovaný prepoj medzi Senicou a Holíčom, ktorý privedie, po dobudovaní posledného úseku potrubia pri Hradišti pod Vrátnom, vodu z Holdošovho mlyna. No, predovšetkým by si Skalica mala chrániť vlastné zdroje vody a urobiť všetko pre to, aby zabránila ich znečisťovaniu.

Karmelitská záhrada
Foto: Želmíra Macháčková

Aké zdroje vody sú dôležité priamo pre Skalicu? „Mestské studne“ v Karmelitskej záhrade patria tiež k hlavným zdrojom pitnej vody?
Do Skalice sa dodáva pitná voda z úpravne vody v Holíči a nič z nej nepochádza z Karpát. Všetká voda, ktorá sa čerpá zo studní vodného zdroja v Karmelitskej záhrade, spolu s vodou z vodných zdrojov Holíčsky les a Kopčany, sa dopravuje do Holíča a je upravená tak, aby vyhovovala smernici pre pitné vody. Surová podzemná voda z týchto zdrojov obsahuje totiž nadlimitné množstvo mangánu a železa, ktoré musí byť odstránené. Práve studne v Karmelitskej záhrade sú najviac ohrozené znečistením, pochádzajúcim zo starej neodstránenej environmentálnej záťaže bývalých ZVL Skalica, z neďalekého priemyselného parku a potenciálne im môže škodiť i jeho ďalšie rozširovanie. Dve zo studní už museli byť, kvôli prieniku kontaminácie až do studní, vyradené z prevádzky. Evidujeme, že rastie tlak na využívanie tohto územia. Avšak bez ohľadu na to, koľko vody dodáva Skalici tento zdroj, je našou povinnosťou chrániť ho pre budúce generácie, pretože v budúcnosti bude voda nad všetko ostatné. A aj preto by malo byť v prvom rade odstránené staré znečistenie z areálu ZVL, zabezpečený monitoring okolia a v ochranných pásmach studní by sa nemalo počítať so žiadnou výstavbou, priemyselnou, či inou činnosťou, či budovaním čohokoľvek, čo môže vode škodiť a čo podmienky ochrany vodárenského zdroja nedovoľujú. BVS na nich striktne trvá a vyžaduje ich dodržiavanie.

BVS monitoruje ochranné pásma vodárenských zdrojov. Zdroj znečistenia a ohrozenie je však hlavne v areáli bývalého ZVL. Pokiaľ máme správne informácie, environmentálnu zodpovednosť za znečistený areál po neexistujúcom podniku ZVL má dnes ministerstvo životného prostredia. Máte ako BVS informácie či je toto územie ministerstvom monitorované a prečo zdroje nečistoty neboli odstránené?
Ministerstvo eviduje bývalý areál ZVL Skalica v zozname environmentálnych záťaží v kategórii B, čo znamená, že je jednoznačne potvrdená, s vysokou prioritou riešenia, nakoľko predstavuje stálu hrozbu životnému prostrediu, obzvlášť pre podzemnú vodu. Lokalita nie je monitorovaná a držiteľom záťaže, teda, zodpovedným subjektom nie je ministerstvo, ale spoločnosť Kinex Bytča, ktorá bola posledným prevádzkovateľom a vlastníkom závodu ZVL v Skalici.

Môže mesto alebo občania prispieť ku kontrole alebo odstráneniu znečistenia areálu bývalej ZVL?
Zaiste môžu. Záťaž nebola doposiaľ odstránená kvôli obmedzenému množstvu finančných zdrojov na tento účel. Iniciatívu by malo v tomto smere vyvíjať v prvom rade mesto, keďže sa záťaž nachádza v jeho intraviláne a mestu by malo záležať na zdraví obyvateľov. Obyvatelia by mali žiadať svojich volených zástupcov, aby konali a aby vedenie mesta vstúpilo do aktívneho rokovania s ministerstvom. Ako príklad takejto užitočnej občianskej aktivity môže slúžiť Vrakuňa v Bratislave, kde sa až pod tlakom verejnosti kompetentní rozhýbali a výsledkom je riešenie bývalej skládky CHZJD v Bratislave. Mimochodom BVS už pred niekoľkými rokmi informovala vedenie mesta, aby začalo v tejto veci konať.

Môžete nám, prosím, poskytnúť informácie o plánovanom vodovode zo Senice smerom do Skalice. Niesli sa chýry, že je určený pre vodu zo Žitného ostrova.
Je to dezinformácia. BVS nebuduje a ani v blízkej budúcnosti neplánuje budovať takéto vodovodné potrubie, ktoré by priviedlo vodu zo Žitného ostrova. Ako som už spomínala je ukončená výstavba vodovodného potrubia zo Senice do Holíča, ktorá v tomto regióne umožní napojenie malých obcí na vodu zo studní z vodárenského zdroja Holdošov mlyn a vypomôže s vodnou bilanciou aj Skalici.

Ako je to však so zásobami podzemnej vody zo Žitného ostrova?
Voda zo Žitného ostrova má zdroj v Dunaji, odkiaľ cez dno a brehy nateká do podložia, ktoré má také jedinečné zloženie štrkov a pieskov, že pôsobí ako prírodný filter a dokáže riečnu vodu vyčistiť tak dokonale, že je potom bez úpravy vhodná na pitné účely. Kapacita podzemnej vody v chránenej vodohospodárskej oblasti by teoreticky vystačila pre zásobovanie takmer celého Slovenska. Z tohto pohľadu sa nedostatku pitnej vody Slovensko báť nemusí. Reálnou hrozbou je nerešpektovanie opatrení, ktoré zákony ustanovili na ochranu tohto prírodného bohatstva a to má za následok postupné zhoršovanie kvality podzemnej vody. Ohrozené sú napríklad vodárenské zdroje v Kalinkove a Šamoríne. V Kalinkove už museli byť odstavené niektoré studne pre vysoký výskyt mangánu. Tamojšej vode škodí zanášanie dna Hrušovskej zdrže a jej znečistenie, čo má priamy vplyv na zhoršenie jej kvality. Šamorín zasa atakuje tlak developérov a rozsiahla výstavba v ochranných pásmach, čo je hrozba budúcnosti.

Prečo, teda, nezásobujeme vodou zo Žitného ostrova celé Slovensko? Nebol by tým problém vyriešený?
Je to opäť o investíciách. Na vybudovanie zásobovacích potrubí zo Žitného ostrova do všetkých častí Slovenska by boli potrebné miliardy eur. Ak sa v budúcnosti vyčerpajú lacnejšie možnosti, som presvedčená o tom, že k takémuto riešeniu napokon bude potrebné pristúpiť. Čo sa týka BVS, my máme už rozpracovanú projektovú dokumentáciu na privedenie dunajskej vody aspoň do Kútov, odkiaľ sa môžu postupne budovať ďalšie etapy diaľkového vodovodu.

Foto: internet

Keďže momentálna situácia so zdrojmi vody nie je ideálna, treba natrvalo obmedziť odber pitnej vody z vodovodného systému pre bazény a polievanie?
Pokiaľ nie sú vyhlásené regulačné opatrenia, nie je dôvod tieto činnosti obmedzovať, avšak pokiaľ krízová situácia nastane, tak je potrebné dôsledne dodržiavať disciplínu v šetrení pitnou vodou.

Je, teda, lepšie mať vlastnú studňu?
Keď má občan svoju studňu, musí si byť vedomý toho, že je sám zodpovedný za kvalitu vody v nej a ak si nedáva robiť pravidelné analýzy kvality vody, je používanie takejto vody na pitné účely na jeho riziko.

Našich čitateľov zaujíma aj kvalita vody. Na pitie je nezávadná, no všetci v Skalici poznáme problémy s kameňom na batériách, v kanviciach a podobne. Čo je príčinou „tvrdej“ vody, ktorá je síce v rámci normy, ale na hornej hranici? Na rôznych miestach mesta dokonca voda rôzne chutí.
Pitná voda v Skalici sa síce nachádza v kategórii „tvrdá“, ale je v norme stanovenej vyhláškou. Čo sa týka chuťových vlastností, tak na tie má vplyv tiež kvalita potrubia. Domové prípojky a vnútorné rozvody pitnej vody v budovách nie sú v majetku BVS a za kvalitu vody v týchto prípadoch zodpovedá majiteľ nehnuteľnosti. Voda, ktorú dodáva BVS v rámci celého zásobovaného územia je väčšinou tvrdá, lebo na jej výrobu sa využíva len podzemná voda. Pitná voda z vodárenských spoločností, ktoré sú nútené využívať na výrobu pitnej vody povrchovú vodu z riek a vodárenských nádrží, je prirodzene mäkšia.

Máme v Skalici iný zdroj vody alebo inak upravenú vodu ako v Holíči? Niektorým občanom Skalice sa totiž javí voda v Holíči kvalitnejšia a „chutnejšia“.
Je to iba subjektívny pocit, ktorý súvisí s informáciami v predchádzajúcej odpovedi. Voda dodávaná do domácností v Skalici a Holíči pochádza z tej istej úpravne vody v Holíči a je to tá istá voda. Takže záleží na spomínanej kvalite potrubí, ktoré nie sú pod správou BVS, ale v správe iných subjektov.

Vráťme sa ešte k studniam v Karmelitskej záhrade. Aké sú ich parametre, aký majú význam pre Skalicu a prečo ich treba chrániť?
Vodárenský zdroj Skalice netvoria iba studne priamo v Karmelitskej záhrade, ale i vonkajšie studne. Je to jeden ucelený systém vodárenského zdroja, tvorený vrtmi zachytávajúcimi vodu v plytšom a hlbšom zvodnenom kolektore, pričom voda z väčšej hĺbky, ktorú majú i studne v Karmelitskej záhrade je kvalitnejšia. Vodný zdroj tvorí spolu 21 objektov. Dvanásť je vrtov využiteľných ako studne a deväť je pozorovacích vrtov. V súčasnosti sa využívajú štyri vŕtané studne na sto percent ich kapacity, čo pre zásobovanie mesta pitnou vodou tvorí asi tretinu jeho spotreby. Dopĺňajú ju vodárenské zdroje Holíč a Kopčany. Skalica Karmelitskú záhradu existenčne potrebuje, je nenahraditeľná. BVS do nej v minulosti investovala nie málo peňazí na vybudovanie šiestich nových vrtov, v súčasnosti investuje do obnovenia povolení na odber vody a v blízkej budúcnosti bude musieť investovať do nových studní.

Čo by ste odkázali čitateľom zo Skalice?
Vzhľadom k potrebe veľkých investícií do rozvoja nových zdrojov by som zdôraznila, že pre budúcnosť je nevyhnutné starať sa a dôsledne ochraňovať každý jeden vodný zdroj, bez ohľadu na jeho kapacitu. V tomto kontexte je vodárenský zdroj v Karmelitskej záhrade pre Skalicu kľúčový a strategický. Obyvatelia naň budú ešte dlhé roky odkázaní.

Foto: internet

Želmíra Macháčková


Čo vy na to?

Voda sa dotýka v každej chvíli každého z nás. Pre budúcnosť je to jeden z problémov, ku ktorému nemôžeme byť ľahostajní.

Spolupracovníčka Skalického Obzoru Anabela Buchová sa vás pýtala na Instagrame i na ulici. Viete, ako sa k vode stavajú vaši spoluobčania?

Ľudí na ulici sme sa pýtali trocha konkrétnejšie. Teší nás, že odpovedať odmietol len jediný človek.

1. Viete, kde máme zdroje vody, ktorá tečie v Skalici z kohútika?
2. Myslíte si, že Skalica má dostatočné zdroje vody?
3. Ako hodnotíte kvalitu vody v Skalici z vodovodného systému?
4. Môže občan prispieť k ochrane vodných zdrojov, ak áno ako?
5. Myslíte si, že dobre hospodárime s vodou, či už na úrovni celospoločenskej alebo ako občania?

Žena, 45 r.

  • Na Potočnej z kohútika a ešte na Námestí slobody je kohútik, tak odtiaľ.
  • Áno určite.
  • Veľmi je chlórová.
  • Môže. Treba chrániť životné prostredie a neznečisťovať vodu.
  • Nemyslím si. Náš národ plytvá zbytočne vodu.

 

Muž, 46 r.

  • Tak to netuším.
  • Áno.
  • Neviem, ale asi celkom v pohode.
  • Áno, neznečisťovať vodu.
  • Myslím si, že to je tak 50 na 50 v obidvoch prípadoch.

 

Žena, 60 r.

  • Z Holíča.
  • Áno.
  • Chlórová.
  • Nerobiť si z potoka skládku.
  • Určite nie.

 

Muž, 45 r.

  • Neviem.
  • Neviem.
  • Zdá sa mi v pohode.
  • Môže, šetrením.
  • Myslím si, že hospodárime zle.

 

Žena, 70 r.

  • Z Holíča.
  • Myslím si, že Skalica má dostatok vody, keby sa niečo stalo, lebo v Karmelickej záhrade je dostatok studní.
  • Mnohým Skaličanom sa zdá byť voda moc tvrdá, ale keď to mám porovnať s Hodonínom, tak je v Skalici dobrá voda.
  • Môže, napríklad tak, že ju bude pravidelne čistiť a neznečisťovať.
  • Zle, vôbec nešetríme.

 

Muž, 64 r.

  • Z Holíča.
  • Áno.
  • Celkom dobrá.
  • Môžeme, samozrejme, ekologicky sa správať, nerobiť skládky a bordel.
  • Určite nie.

 

Žena, 75 r.

  • Neviem.
  • Áno.
  • Na chuť dobrá, ale na pranie je tvrdá, tak používam zmäkčovač.
  • Áno, chrániť viac životné prostredie.
  • Hospodárime zle.

 

Muž, 50 r.

  • Neviem.
  • Áno.
  • Voda v Skalici je hrozne tvrdá.
  • Áno, mali by sme viac šetriť vodou.
  • Nie.

 

Muž, 34 r.

  • Holíč.
  • Áno.
  • Voda je tvrdá-chlórová, nechám si ju odstáť v pohári, až potom ju pijem.
  • Môžeme, napríklad menej plytvať vodu.
  • Určite nehospodárime dobre.

 

Muž, 87 r.

  • Skalická voda je z Holíča.
  • Áno určite má.
  • Dosť tvrdá.
  • Musíme sa naučiť viac šetriť vodu, pretože dnes sa zbytočne plytvá.
  • Hospodárime s vodou veľmi zle, či už celospoločensky alebo ako občania.

 

Žena, 38 r.

  • Netuším, ale asi zo Skalice.
  • Áno.
  • Zlá, tvrdá, chlórová.
  • Určite neznečisťovať vodu.
  • Nehospodárime dobre.

 

Žena, 53 r.

  • Zo Skalice.
  • Áno.
  • Dobrá.
  • Môže, nehádzať bordel do vody.
  • Nie, nemyslím si.

 

V ankete na Instagrame hlasovalo 26 ľudí vo veku 17-30 rokov, z toho 17 mužov a 9 žien.

1. Myslíte, že Skalica má dostatok vody?
17x ÁNO 9x NIE
2. Viete, odkiaľ je voda, ktorá u vás doma tečie z kohútika?
7x ÁNO 19x NIE
3. Ste spokojný/á s kvalitou vody u vás doma?
15x ÁNO 11x NIE
4. Šetríte vodou?
21x ÁNO 5x NIE

(Zhodou náhod všetci, ktorí nešetria vodou boli muži.)

5. Myslíte si, že je skutočne treba vodou šetriť?
25x ÁNO 1x NIE
6. Pociťujete v lete problém so zásobovaním vodou?
3x ÁNO 23x NIE