Tak si myslím, že vakcínu, ktorú hľadáme, máme v sebe

Natrafiť dnes na inú tému, ako sú informácie okolo situácie s koronavírusom to, aby človek hľadal v kôpke sena povestnú ihlu. Nielen laická verejnosť, ale aj odborníci sa dohadujú a predháňajú v argumentoch či opatrenia áno, či nie, či a kde bez rúška, či s rúškom … Špirála emócií sa roztáča vo všetkých spoločenských vrstvách.

Keď opomenieme, že nás táto téma zahlcuje a utekajú nám kvôli tomu iné dôležité témy, tak by sme si aspoň mohli všimnúť, že sa pri jej „riešení“ veľmi nehýbeme z miesta. Skóre času stráveného nad „riešením“ verzus výsledok je zatiaľ dosť nevyrovnaný. Naše prístupy sa často zmietajú medzi mantinelmi od urputného hľadania kto má skutočne pravdu až po úplné ignorovanie tejto témy. No, ani jeden z týchto prístupov nevedie k uspokojivému riešeniu.

Zaujíma nás, prečo sa takto správame? Prečo lietame z extrému do extrému a čo nás vôbec delí na dva súperiace tábory? Myslím si, že sú to obavy a strach. Strach o svoje zdravie, strach o zdravie, či život svojho blízkeho, strach o prácu, strach o deti, strach o stratu slobody rozhodovania, obava z budúcnosti. Je prirodzené, že nečakané či veľké zmeny nás vedú k pocitu ohrozenia, strácame bezpečnú pôdu pod nohami a prichádza práve strach. Je nepríjemný, no buďme zaň vďační. Býva impulzom, ktorý nás núti začať konať a veci riešiť. No, v tejto fáze by mal vplyv strachu a obáv na nás skončiť, nemali by sme dopustiť, aby nás ovládali a už vôbec nie, aby nás pohltili. Mali by sme ich nechať, nech sú, nechať ich plynúť. Správať sa k strachu ako k nevítanému hosťovi, ktorý sa zdržal na návšteve dlhšie ako mal. Čo urobí hosť, ktorého si nebudete všímať? … Keď prestaneme venovať pozornosť strachu, máme šancu svoj čas a energiu venovať tomu, čo si našu pozornosť zaslúži – riešeniu. A k tomu potrebujeme (a získame) vnútorný kľud a stabilitu.

Doba je taká, že hľadáme „vakcíny“ na všetky naše problémy. Skúsme na strach a obavy použiť tú najdostupnejšiu a najúčinnejšiu vakcínu – zdravý rozum. Dokonca je bez vedľajších škodlivých účinkov.

S úctou
imúnna Želmíra Macháčková