Deravé sľuby a nejasná budúcnosť

Na prezentácii v kine, ako aj vo svojich propagačných materiáloch, používa investor ako príklad dve skutočne výnimočné riešenia i v rámci Európy – Závod v Kodani so špičkovou architektúrou je súčasne rekreačným zariadením s lyžiarskym svahom a ZEVO vo Viedni, ktoré je dizajnérskym a výtvarným skvostom. Celkom reálne je možné pochybovať, že projekt ZEVO v Skalici by patril do tejto kategórie.

NEĎALEKO ZA MESTOM

Vo svojom propagačnom materiáli investor uvádza, že vzdialenosť od obytnej zóny v Skalici je 1,1 km. Avšak realita je nasledovná: CEH je od najbližšieho domu v Skalici zhruba 750 metrov, od plánovanej zóny s rodinnými domami nad zhruba 400 metrov a od najbližšieho domu v ČR približne 700 metrov (viď mapu na strane 6 alebo kliknutím TU).

NOVÁ PANORÁMA SKALICE

V blízkosti navrhovanej činnosti sa nachádza turistická atrakcia Baťov kanál. V Skalici sa nachádza pamiatková zóna, viaceré historické pamiatky a okrem iného sú v rámci Zásad pamiatkovej ochrany definované aj chránené diaľkové pohľady na pamiatkovú zónu, s typickými vežami kostolov a hradbami. A k prezentovanej „takmer“ neviditeľnosti CEHu s približne 40-metrovým komínom sa azda netreba ani vyjadrovať.

ZDRAVIE OBYVATEĽOV

Investor uvádza, že CEH nebude mať negatívny dopad na zdravie obyvateľov. Zvýšenie hodnôt vplyvov ohrozujúcich životné prostredie, i keď s dodržanými normami, bude mať negatívny dopad vždy, a zdravie máme nielen fyzické, ale aj duševné.

NABLÝSKANÉ SĽUBY

Zvýšenie recyklácie – Čoho? Koľko?
Zníženie závislosti od plynu a uhlia – O koľko? Pre koho?
Nové pracovné príležitosti – Koľko? Pre koho? A o koľko ich prídeme?
Lacnejšie teplo a energie občanom – Ako? O koľko? Kto ponesie náklady?
Tieto a ďalšie heslá sú bez konkrétnych dôkazov len nablýskanými sľubmi.

ČO BUDE VLASTNE NA DVORE?

Pri popisovaní projektu a činnosti sa stále spomína len ZEVO na spaľovanie komunálneho odpadu, no všeobjímajúci názov CEH (Centrum ekologického hospodárstva). Podľa zámeru CEH tvorí: ZEVO, triediaca linka, zberný dvor, zariadenie aeróbnej fermentácie a suchej fermentácie, ktoré spracovávajú napríklad kaly, močovinu, fekálie – „vôňa“, ktorá priťahuje hmyz a zvyšuje výskyt hlodavcov. O riziku únikov fermentačných látok azda netreba hovoriť, nech je technológia akokoľvek špičková, haváriám nie je možné stopercentne zabrániť. V zámere je uvedená aj bioplynová stanica, o ktorej sa uvažuje a ktorá spracováva kuchynský a živočíšny odpad. Ten intenzívne a dlhodobo zapácha a riziká s tým spojené sme už uviedli pri fermentácii.

ČO VYPRODUKUJE ODPAD

Zvyšková škvára bez ďalšieho využitia bude odovzdaná k deponovaniu na skládke odpadov. Zvyškový vysoko nebezpečný odpad – popolček bude dopravovaný na skládku nebezpečného odpadu (NO) oprávneným subjektom, kde sa v réžii prevádzkovateľa skládky pred uložením stabilizuje za účelom eliminácie výluhov znečisťujúcich toxických látok do ŽP.

Zo 135 000 ton odpadu vznikne spálením 28 000 – 30 000 ton škváry a cca 5000 ton filtračných zvyškov a popolčeka. To zodpovedá podielu cca 24–26 % celkovej vstupnej hmotnosti odpadu!

U fermentácie nezabudnime na emisie plynov, ktoré vzniknú a zaťažujú ovzdušie, i v prípade, že sú dodržané všetky normy. Norma totiž neznamená množstvo = 0.

CESTY MIERIA DO CEH

Už dnes je však jasné, že to nemôžu byť v súčasnosti existujúce cesty. Excentrické umiestnenie Skalice to ešte komplikuje. Dopravné napojenie Skalice je možné cestou II/426 – „obchvat“, ktorá je už v súčasnosti preťažená nákladnou aj osobnou dopravou. Ide o jedinú spojnicu medzi mestami Skalica a Holíč, ktorá sa nachádza blízko obytných domov, nielen časti Krivé Kúty, ale po celej jej dĺžke (týka sa to nielen Skalice a Holíča, ale aj blízkych obcí Vrádište, Kátov). Železničné napojenie, uvádzané ako výhoda, je medzi Skalicou a Holíčom len jednokoľajové, bez elektrifikácie a časť koľajiska za Skalicou je dlhé roky nevyužívaná. Elektrifikácia trate do Skalice by predstavovala vysokú investíciu, ktorá nie je v žiadnom známom pláne rozvoja Železníc SR. Realizovať ju by bolo i neprimeraným zaťažením štátneho rozpočtu, zvlášť, keď je to potreba len investora zo súkromného podnikateľského sektora.

V podanom projekte sa uvádza vybudovanie železničnej vlečky. K železničnej vlečke nie sú udané bližšie parametre (hlučnosť, prašnosť, ako bude zabezpečené, že sa do okolia nebudú šíriť pachy z odpadkov).

OHROZENÁ BEZPEČNOSŤ

Uvedená cesta II/426 („obchvat“) – prechádza mestom Skalica (ulicou Železničná) so zníženou rýchlosťou 50 km/hod. Sú tu viaceré priechody pre chodcov, s výrazným pohybom osôb. Napríklad u priemyselnej zóny (firma Schaeffler s cca 5 tisíc zamestnancami, firma Protherm s cca 600 zamestnancami a ďalšie firmy s ďalšími stovkami zamestnancov). Denne sú účastníkmi premávky zamestnanci týchto firiem, cez túto cestu (II/426) prechádzajú peší, cyklisti, osobná i nákladná doprava, navyše s úrovňovým križovaním železnice. Nezabudnime, že na tejto ceste sa už i tak očakáva výrazné zvýšenie dopravy v dôsledku uzatvorenia mostu v Hodoníne pre nákladnú dopravu, pričom celá doprava do Čiech bude presmerovaná práve cez náš „obchvat“.

ZAMESTNANOSŤ

Investor s novou prevádzkou spája zvýšenie zamestnanosti. Nevieme však o koľkých pracovných miestach sa hovorí a pre ako kvalifikovaných zamestnancov. Súčasne je však zámer suplovať prácu
VEPOS-u, takže tam budú naopak pracovné miesta zrušené.

NÁSTRAHY EKONOMICKÝCH VÝHOD

Na prvom mieste sú prezentované nižšie poplatky za likvidáciu odpadu. Lenže už medzi samotným skládkovaním a spaľovaním je stopercentný nárast – zo 135 na 65 eur/tona. Táto cena nesúvisí s tým, či ZEVO bude stáť v Skalici alebo kdekoľvek inde. A cena za dopravu? Do Bratislavy je dopravné 8 eur/tona. Už vôbec nie je sľub nižších poplatkov kvantifikovaný. A áno, a za týmto sľubom sa schováva napríklad cena o 0,001% nižšia, aj tomu sa hovorí nižší poplatok.

NÁVRATNOSŤ V ENERGII

Prednosťou technológie ZEVO je, že spaľovanie odpadu sa využíva pre výrobu elektrickej a tepelnej energie. Ráta sa s tým, že elektrická energia by sa distribuovala do priemyselného parku, teda, zo súkromnej spoločnosti do iných súkromných spoločností. O spôsobe distribúcie občanovi sa investor nevyjadruje. Čo má z toho občan? Skutočne sa to premietne do cien pre zákazníkov alebo sa prenesú výhody na zamestnancov? V to môžeme iba naivne dúfať.

Tepelná energia by sa mala využívať na vykurovanie v meste. Ako sa dostane teplo do rodinných domov? Rekonštrukcia teplovodov do bytov je opäť krásne znejúci sľub. Dodanie tepla do Grafobalu a nemocnice Agel je opäť téma dodávania z jednej súkromnej spoločnosti do druhých. Zimný štadión je azda jediné plus, pokiaľ nezostane iba pri sľuboch.

UDRŽÍME SI KVALITU ŽIVOTA?

Pomer medzi plusmi a mínusmi plánovaných technológií je veľmi polemický. Prirodzene, v tejto chvíli zaujíma obyvateľov Skalice, ale aj návštevníkov súčasných a plánovaných turistických a rekreačných zariadení na Baťovom kanále predovšetkým to ako sa negatívne dotkne ich vplyv na kvalitu prostredia, ich života a zdravia. Skutočne niekto uvažuje o tom, že by sme obetovali krásnu, čistú a tichú Skalicu?

POTVRDZUJÚ NAŠE SKÚSENOSTI TABUĽKU?

Investor rád ukazuje stavby zo sveta, konkrétne Dánska a Rakúska. O architektúre, inom rekreačnom využití a zamlčaných sľubov sme už písali. Poďme sa pozrieť na porovnanie legislatív.

Za pozornosť stojí, že Slovensko má s Rakúskom a Dánskom, ktoré sú uvádzané ako pozitívny príklad, spoločný legislatívny základ EÚ, avšak Slovensko má historicky:

  • menej transparentné a menej prísne uplatňovanie legislatívy
  • slabší verejný a občiansky dohlaď
  • menej prísne limity na niektoré látky (napríklad NOx)
  • formálne rovnakú vymáhateľnosť dohľadu ako v Rakúsku a Dánsku, avšak prakticky celkom nie
  • občania majú právo na dohľad, no ich vymáhateľnosť a vplyv sú v praxi slabšie

To znamená, že ak chce verejnosť na Slovensku niečo ovplyvniť, potrebuje byť pripravená na dlhý boj a oveľa aktívnejšia, lepšie organizovaná než občania v západnej Európe.

Myslíte si, že slovenská tabuľka v Skalici neplatí?
Môžeme veriť, avšak istota je jediná – KEĎ NEBUDE CEH PRI BAŤÁKU.

Veríme, že primátorka a poslanci pochopia, koho zastupujú a kým boli volení – občanmi, nie investorom.