Kolobeh

Ilustrácia: Štefan Zajíček

Ja viem, že zavše prichádzajú dni,
keď vnútri zmĺknu všetky piesne,
keď v srdci sa nám vyľudní,
keď hlava oťažie a klesne,

keď všetky ohne povypása dážď
a mysľou klope vytrvalo,
keď nikoho, keď nič už nečakáš,
nič, čo by svietilo a hrialo.

Svet sa však stále rúti k premene.
V mlčaní zrejú nové sily,
z jesenných dažďov pijú pramene,
aby sa zjari rozzvonili

a rozozneli všetky piesne v nás
a roziskrili v srdci nehu:
pre jar sa oddá prijať zimomráz
v životnom rušnom kolobehu.