Skalické ulice – Jožu Uprku

Foto: P. Michalovič, Záhorské múzeum v Skalici

Joža Uprka (*25. október 1861, Kněždub – †12. január 1940, Hroznová Lhota), český maliar a grafik, predstaviteľ romantického historizmu a secesného dekorativizmu, inšpirovaného najmä rodným Moravským Slováckom, mal ku Skalici vždy blízko, hoci jeho spomienka z mladosti bola poznačená smutnou príchuťou: v čase maliarových štúdií v Mníchove sa Uprkova matka vybrala ráno 31. marca 1887 pešo na jarmok do Skalice, pod pazuchou niesla živého kohúta a v ruke kancionál, a práve na hraniciach mesta dostala infarkt a náhle zomrela. Chudák Jožka nestačil prísť ani na jej pohreb. Pravda, inak mal na Skalicu iba tie najlepšie spomienky, najmä od čias, čo sa zoznámil so skalickým rodákom Dr. Pavlom Blahom, národným buditeľom, hlasistom a politikom, otcom národného umelca Dr. Janka Blaha. Uprka chodieval na Záhorie veľmi rád, nachádzal tu mnohé inšpirácie pre svoju tvorbu – svedčí o tom napríklad maliarska výzdoba veľkej sály skalického kultúrneho domu, architektonického skvostu z dielne Dušana Jurkoviča (otvorili ho v roku 1905) – oponu i fresky na stenách namaľoval na základe Uprkových náčrtov jeho žiak Arnošt Frolka. Veď si len vezmime námety jednotlivých výjavov: Mokrohájčania a Vrádišťania nájdu na opone samých seba ako nesú Morenu a vítajú jar, tetka Vráblová z Búrov videla zase svoj vlastný obraz v žene, sediacej s praslicou pod kachľami a krútiacej vreteno … a takto by sme mohli pokračovať. Skrátka, myjavské kopanice, Záhorie (a v tom predovšetkým Skalica) i Slovácko ako jeden svorný symbol …

Joža Uprka pochádzal zo sedliackej rodiny. Bol synom roľníka a maliara samouka Jana Uprku a jeho druhej ženy Evy. Mladší brat František sa preslávil ako sochár. Do školy chodil v Strážnici, stredoškolské vzdelanie získal v Olomouci, najprv v nemeckom učiteľskom ústave a potom v olomouckom Slovanskom gymnáziu. V štúdiách pokračoval od roku 1881 na pražskej akadémii u Františka Čermáka a od roku 1884 na mníchovskej akadémii. Po trojročnom pobyte v Mníchove sa najprv vrátil do Prahy a roku 1888 sa presťahoval znova do rodného kraja, ktorý ho inšpiroval námetmi a kde aj vznikla podstatná časť jeho diela. Témy čerpal z každodenného života prostého ľudu, práce, obyčají a slávností, zachytával podobu ľudových krojov a krajinu Moravského Slovácka.

Foto: P. Michalovič, Záhorské múzeum v Skalici

Neďaleko rodného Kněždubu, v Hroznovej Lhote, kúpil malý domček ako ateliér, ktorý dal roku 1904 prestavať podľa návrhu architekta Dušana Jurkoviča na poschodovú vilu s drevenými prvkami inšpirovanými ľudovou architektúrou. Hostil v ňom osobnosti zo sveta kultúry, často aj Dr. Pavla Blaha. V rokoch 1922 – 1937 žil na Slovensku, v Klobušiciach pri Ilave, vo vlastnom zámočku s ateliérom. Na slovenskom vidieku hľadal novú inšpiráciu. Roku 1925 ho zvolili za predsedu Združenia slovenských umelcov v Bratislave.

K najznámejším dielam Jožu Uprku patria olejomaľby Malérečky, Pro pérečko, Kněždubská jízda králů, Na procesí, Pouť u sv. Antoníčka, Boží tělo v Hroznové Lhotě, Při kázání, Trh v Kyjově, Jízda králů ve Vlčnově, Úvodnice z Kněžduba a ďalšie.

Joža Uprka zomrel 12. januára 1940 v Hroznovej Lhote. Je pochovaný vedľa svojho brata Františka a niekdajšieho žiaka Antoša Frolku na takzvanom Slováckom Slavíne (cintorín pri miestnom kostole) v rodnom Kněždube.

Pavol Dinka