Počas vianočných a novoročných sviatkov je asi najskloňovanejším slovom láska. Všetci si ju navzájom želáme nielen cez tieto sviatky, ale pri každej možnej príležitosti. Prečo? Máme snáď pocit, že jej máme málo? Lásku k ľuďom prežívame v rôznych vzťahoch. Všetci dospelí poznáme čistú lásku detskú, v priateľstvách lásku priateľskú. Na školách zažívame lásku študentskú a intenzívne prežívame lásku mileneckú. No a všetci poznáme tú azda najsilnejšiu, ktorú príchodom na svet vnímame ako prvú, lásku materskú. Radi láske dávame prívlastky.
Možno preto, že cez ne, a prostredníctvom vlastnej skúsenosti, ju vieme vzájomne lepšie zdieľať. Žijeme lásku v rôznych podobách. Veselo ju zažívame pri posedení s priateľmi, naopak ťažko, keď ťaháme svojho priateľa zo šlamastiky. Cítime ju i keď priateľovi pomoc odoprieme alebo, keď nás priateľ zradí. Vtedy bolí. Pohľadom na svoje deti a objatím matka zažíva krásnu lásku materskú. Rovnako je však prítomná i keď matka dieťa kára a hnevá sa. Len má inú podobu. Lásku v rôznych podobách sprevádzajú rôzne emócie.
V našich životoch sú však aj iné vzťahy. V niektorých už lásky niet, akoby sa vytratila. Vzťahy, v ktorých sme ukrivdení, či v ohrození a cítime hnev, možno i nenávisť. A tak hľadáme pravdu a dovolávame sa spravodlivosti. Hovorí sa, že pravda je krutá, dokonca aj spravodlivosť. V živote však oboje potrebujeme. No, jedna Láska tu stále je. Láska, ktorej nositeľom je ten, ktorého narodenie budeme symbolicky oslavovať. Láska bez prívlastkov a bez emócií. Láska, ktorá sama v sebe obsahuje pochopenie i odpustenie. Je to tá Láska, po ktorej túžime, ktorá nemá žiadne prívlastky ani podoby a ktorá nám chýba. Keď prejdeme skrz naše emócie ako cez rozbúrenú hladinu mora a ponoríme sa do hĺbky, do ticha svojho vnútra, tam ju nájdeme. Potom už len treba
otvoriť dvere a pustiť ju do nášho života. Aj keď ju necítime, jej esencia je všade prítomná. Je jediná, ktorá robí naše činy ľudskými a ich dopad znesiteľnejším. Spravodlivosť a pravda, žité bez nej, sú len krutosťou.
Dni našich životov letia a my sa snažíme žiť lásku ako najlepšie vieme. Niekedy sa rozdávame, inokedy odpúšťame, niekedy na to doplácame, inokedy ubližujeme… Želám nám všetkým, a nielen v novom roku, aby sme sa naučili konať v pravde a spravodlivosti s Láskou. I keď budeme aj naďalej prežívať svoje ľudské lásky s prívlastkami, s ich nedokonalosťami a v rôznych podobách, želám nám všetkým okamžiky, kedy sa budeme vedieť stíšiť a nájdeme v kútiku svojho vnútra Lásku aj k tým, ktorým sme ju odopierali. Vtedy ju dostaneme aj my sami. A možno tak raz pochopíme, čo myslí Apoštol Jakub, keď hovorí „Boh je láska, a kto zostáva v láske, zostáva v Bohu a Boh zostáva v ňom“.
S láskou
Želmíra Macháčková