Napíšte Ježiškovi

Zdroj: internet

Každý poriadny článok o Vianociach začína tým, že sú za dverami sviatky pokoja a mieru. Začínajú rozvoniavať koláče a zákusky mnohých chutí, niektoré s pravidelnosťou opakovania po desiatky rokov. Patrí to k zostave činností, ktorým súhrnne hovoríme vianočné tradície. Jednou z najsilnejších tradícií je u nás vzájomné obdarovávanie na štedrý večer, ale všeobecne ani to nie je pravidlom. V našich končinách a u niektorých susedov, ale pod rôznymi pseudonymami na mnohých miestach po svete, rozdáva darčeky Ježiško. Robí to počas večera na Štedrý deň, obvykle po slávnostnej večeri.

Ježiško je podľa tradície plachý a preto sa dbá o to, aby sme ho nevyrušili. Zaujímavé je, že sa nikdy nezobrazuje ako darčeky roznáša, ani ako sa prepravuje. Vôbec, okolo tejto tradície nie je žiadna silná legenda. Jednoducho, Jezuliatko sa tu dostáva do rovnosti s radosťou a odmenou, i keď posudzovaniu zásluh sa už niekoľko týždňov pred Vianocami venuje Mikuláš. V čase komunistického režimu sa vládnuca strana pokúšala dostať aj do našej kultúry Deda Mráza. Preslávený je novoročný prejav prezidenta Antonína Zápotockého z roku 1952, v ktorom vysvetľoval deťom ako Ježiško vyrástol a je z neho Dedo Mráz a z betlehemského svetla červené sovietske hviezdy. Chvalabohu sa to neujalo. Napriek tomu sa časom objavil konkurent, ktorý ježiškovskú legendu miestami takmer úplne vytlačil – Santa Claus.

ODKIAĽ SA ZOBRAL SANTA

Pozorným pátračom iste neuniklo, že kde si v tom mene je ukrytý náš dobre známy Mikuláš. I keď v našich končinách má svoj vlastný sviatok i tradície, v mnohých krajinách sveta splynul s Vianocami. Zmätok začal už samotným menom Santa Claus, v ktorom je možné bez problémov identifikovať svätého (Santa) Mikuláša (v skrátenej verzii z Nicolaus – Claus). Vznikla tým však na niektorých územiach duplicitná osobnosť, nakoľko sv. Mikuláš to nevzdal a ponechal si svoj sviatok i s ním spojené tradície.

ZÁSTUPY JEŽIŠKOV A SANTOV

Na počiatku je treba povedať, že popri Ježiškovi nie je Santa jediný, kto má tú povinnosť a česť prinášať na Vianoce ľuďom darčeky. V Bulharsku to zariaďuje Dedko Koleda, v Rumunsku Mos Craciun, Arménsku Gaghant Baba, Japonsku Bôžik Hoteišó, v časti Brazílie černošský boh Oxala, v kresťanských lokalitách a v Číne mužík Sengtana Laozen, v Grécku nosí darčeky Aghios Vassilis, vo Fínsku Joulupukki, v Taliansku sa volá Babbo Natale, v Nemecku vianočný mužík Weihnachtsmann … Avšak to už prezrádzame aj niektorých, o ktorých bude reč ďalej. Najlepšie bude urobiť si aspoň malú exkurziu po okolí, po Európe i svete. Začneme na severe.

FÍNSKO

Miestny Joulupukki býva v Laponsku a jeho meno sa skladá z Joulu – Vianoce a pukki – cap. Je svojským odkazom na hlbokú predkresťanskú históriu, kedy sa počas slávnosti na počesť zimného slnovratu ľudia obliekali do kozích koží alebo sa nimi prikrývali v noci. Joulupukki bol pôvodne zlým stvorením. Nenosil darčeky, ale strašil ľudí. Časom sa zmení – má červené oblečenie, v ruke vychádzkovú palicu a jeho sane ťahajú soby, v čele ktorých stojí sob Randolph. Na rozdiel od Santových sobov však tie fínske nelietajú. Zdroje hovoria, že žijú v meste Rovaniemi a do domov nelezú komínom, ale klopú na vchodové dvere počas štedrovečernej večere, a po vstupe sa pýtajú: Onko täällä kilttejä lapsia? – Sú tu nejaké dobré deti? Joulupukki má dokonca aj manželku Joulumuori – Starú vianočnú dámu, a niekde ho volajú veľký Ukko a pracuje s výdatnou pomocou škriatkov. V tejto verzii je ich domovom mestečko Korvatunturl v Laponsku na severe Fínska.

Joulupukki
Zdroj: inetrnet

DÁNSKO

Dánske kráľovstvo má na starosti Julemanden s trvalým pobytom v Grónsku a, podobne ako Santa, aj on má soba Rudolfa a sprevádzajú ho škriatkovia Nisserovia. Niektorí Dáni však očakávajú Vianočného posla, ktorý každému nadelí darček zabalený v niekoľkých vrstvách farebného papiera, čo zväčšuje tajomstvo.

NÓRSKO

V Nórsku pracuje Julenissen, ktorý býva na severe krajiny a na Štedrý večer zvoní pri dverách. Sprevádza ho Vianočná koza, podobná ako vo Fínsku, ktorej deti nachystajú trávu alebo nejakú maškrtu, aby s darčekmi neobišla ich dom. Darčeky schováva do drevákov. Pri všetkom asistujú škriatkovia Misen.

ŠVÉDSKO

Rovnako ako Fíni a Nóri aj vo Švédsku predkovia verili na mýtického capa, symbolizujúceho priazeň pohanských božstiev. Volali to Nuuttipukki. Vo Švédsku má podobu vianočného kozlíka Jultomtena alebo Tomtena, ktorý ťahá po snehu vrece plné darčekov, i keď vlastní takisto soba Rudolfa ako Santa, a darčeky hádže do otvorených okien.

ISLAND

Islanďania majú asi najdlhšie sviatky na svete a všetko je to skutočne prepracované. Od 25. decembra do 6. januára postupne prichádza a prináša darčeky trinásť jólasveinarov, trpaslíkov z hôr. Prvý z nich sa objaví trinásť dní pred Štedrým večerom a každý deň prichádza ďalší. Do svojho domova sa takisto vracajú postupne, až posledný odíde na Troch kráľov a s ním sa skončia i Vianoce. Islanďania však majú aj vianočné legendy o rodinke ľudožravých trollov, ktorá spoločne so svojou ľudožravou mačkou navštevuje neposlušné deti.

TALIANSKO

V Taliansku je organizácia obdarovávania celkom originálna. Do vybraných častí Talianska prichádza z ďalekého Fínska vianočný mužíček Babbo Natale, ktorého sane ťahajú soby. Na juhu Talianska rozdáva darčeky 24. decembra večer a na severe väčšinou až na druhý deň. Všade tam, kam sa nedostane, ho zastupuje na metle lietajúca strapatá dobrosrdečná čarodejnica Befana, známa tiež ako Lebefana. Tá nosí darčeky ukryté v krošni na chrbte každý rok 6. januára na sviatok Troch kráľov.

NEMECKO

Nemci majú aj v tomto poriadok a systém – Christkind Ježiško, Mikuláš a Dedo Mráz sú jednoznačne pozitívne postavy, kým nemecký vianočný muž Weihnachtsmann má aj svoju temnú stránku. Červeno-fúzatý starec nerozdáva iba darčeky, ale na zlé deti má pripravenú palicu a vrece, v ktorom ich môže odniesť preč. Právom aj na neverné ženy, kvôli ktorým nosí metlu. V Nemecku, Rakúsku aj Švajčiarsku sa slávi už adventný čas. Začiatkom decembra chodí Mikuláš, ktorý nadelí deťom do topánok cukrovinky, ovocie a orechy, na Štedrý deň sa potom tešia z darčekov, ktoré prinesie niektorá z vianočných postáv. V Nemecku aj Rakúsku rozbaľujú darčeky hneď na Štedrý večer, vo Švajčiarsku si deti pod stromčekom balíčky nájdu síce dvadsiateho štvrtého, no rozbaliť ich môžu až nasledujúce ráno.

POĽSKO

Poľsko je veľká krajina a tak sa aj tradície v jednotlivých končinách značne líšia. Aj nosič darčekov, ktoré si všetci nájdu pod stromčekom na Štedrý večer po východe prvej hviezdy, má kopec práce. Hlavnou postavou je sw. Mikolaj, pomáha mu Gwiazdka (Hviezdička) a Aniolek (Anjelik). Swiety Mikolaj má pomocníka starčeka Gwiazdoru, no v niektorých regiónoch ho nahrádza spomínaná vianočná hviezdička Gwiazdka. Na konci cesty sama ostáva v Poľsku, kým Mikuláš sa z neznámych dôvodov vydáva do Srbska.

RUSKO, UKRAJINA

Keď sú u nás Vianoce v plnom prúde, v týchto krajinách sa nedeje nič. V Rusku je normálny pracovný deň. Pravoslávny kresťania totiž slávia podľa juliánskeho kalendára a tak deti v Rusku a na Ukrajine dostávajú darčeky 6. a 7. januára, kedy sa slávia pravoslávne Vianoce. Komunistický režim mal však snahu odstrihnúť radosť a darčeky aj od samotných Vianoc a tak presunuli zvyk na 1. januára. Darčeky rozdáva Dedo Mráz, ktorý býva na Čukotke, má veľké sane, ťahané koňmi, a pomáha mu jeho vnučka Sneguročka. Ded Moroz bol za komunizmu vyvezený aj za hranice a tak ostal súčasťou Vianoc v niektorých krajinách bývalého ZSSR. V Zakarpatskej Rusi však nosí darčeky Mikuláš.

BULHARSKO

V pravoslávnej bulharskej domácnosti prichádzajú, samozrejme, Vianoce až 6. januára a darčeky prináša Dedo Koleda. V niektorých dedinách sa dodnes udržal zvyk, že hlava rodiny rozloží po zemi okolo stola slamu, pripomínajúcu chliev, v ktorom sa narodil malý Ježiško.

FRANCÚZSKO

Strecha ako pristávacia plocha pre sane funguje aj vo Francúzsku, tu však darčeky rozdáva Père Noël. Francúzov, ale aj frankofónnych Kanaďanov navštívi 25. decembra. Tatko Noel alebo Otec Vianoc, žije na severnom póle a počas Vianoc vyráža na saniach do celého Francúzska (teda aj do Kanady). Deti večer dávajú ku krbu topánky a čakajú, že im ich Père Noel naplní. Ten však darčeky poschováva aj na iné miesta, za kachle, do kachiel, alebo popriväzuje mašličkami priamo na stromček.

Père Nöel
Zdroj: inetrnet

ŠPANIELSKO

V Španielsku dávajú deti večer 5. januára svoje topánočky pod vianočný stromček a dostávajú darčeky od Troch kráľov (ako sa tu hovorí Los Reyes Magos: Melchor, Gaspar and Baltasar). Niekde však Papa Noel nosí darčeky už 25. decembra.

GRÉCKO

V Grécku chodí v noci 31. decembra Aghios Vassilis a necháva pre deti darčeky pod vianočným stromčekom. Nájdu si ich tam na Nový rok.

HOLANDSKO

Santa z Holandska sa volá Sinterklaas a krajinu navštevuje od polovice novembra. Deti aj dospelých obdarúva už 5. decembra, k sviatku sv. Mikuláša. Pripláva loďou a do vnútrozemia putuje na bielom koni. Sprevádza ho Zwarte Piet (Čierny Piet), ktorý deťom rozdáva čokoládky, perníky a cukríky. Sinterklaas sa dostal spolu s holandskými vysťahovalcami ešte v 17. storočí do Ameriky a stal sa predobrazom všetkých jeho neskorších verzií v rôznych krajinách.

Sinterklaas
Zdroj: inetrnet

ARMÉNSKO

V Arménsku, jednej z nastarších kresťanských krajín sveta, slávia sviatky v starom roku, na sviatok Gaghant Baba. Tento sviatok vychádza z východnej mikulášskej tradície a, teda, Gaghant Baba nesie darčeky na koni. V novodobej histórii navštevuje na Vianoce arménske deti Dzemer Papik, teda, Otec Vianoc.

JAPONSKO

Vianoce sú záležitosťou malej komunity kresťanov, ktorí si počas sviatkov zdobia obchody a domy vianočnými dekoráciami. Prvé tri dni roka počas folklórneho sviatku Takarabune si ľudia dávajú dary na znak po oblohe prelietajúcej plachetnice, ktorá nesie sedem šťastných bohov, symbol prosperity. Japonci si Vianoce obľúbili a darčeky im nosí Santa-san, alebo kňaz Hoteiosho, ktorý má vraj oči vzadu a tak sa detí snažia v tomto období správať akoby ich mal neustále na dohľad.

Hoteiosho
Zdroj: inetrnet

USA, ANGLICKO, AUSTRÁLIA

V týchto krajinách je to takmer jednoznačne o Santa Clausovi, ktorý nosí darčeky v noci a deti si ich rozbaľujú 25. decembra ráno. Má tradičný červený kostým, jeho sane ťahajú lietajúce soby a do domu sa dostáva cez komín. Preto je treba mať strechu pred Vianocami v dobrom stave, aby na nej mohli soby so saňami bezpečne pristáť. Santa Claus v USA vstupuje do domov cez komín a darčeky dáva do červených ponožiek. Jeho sane ťahá deväť sobov – Dasher, Dancer, Prancer, Vixen, Comet, Cupid, Donner, Blitzen a, samozrejme, Rudolph, ktorý pribudol až v roku 1939 vďaka jednej vianočnej pesničke. Na Havaji (ako súčasti USA) však účinkuje Kanakoloka, či Uncle Santa.

ANGLICKO

Cez komín sa v noci z 24. na 25. decembra spustí do domu aj anglický Father Christmas a naloží darčeky do pančúch na kozube alebo posteli. Čo sa do nich nepomestí, položí pod vianočný stromček. Father Christmas vyzerá ako Santa Claus, len má dlhší kabát a aj dlhšiu bradu. V Austrálii majú deti práve na Vianoce letné prázdniny. Vrcholí tam leto a tak sú stromčeky buď umelé alebo zasadené v kvetináči. Ale to je často, napriek zime, aj u nás …

Father Christmas, 1848
Zdroj: inetrnet

JUŽNÁ AMERIKA

Kresťanské Vianoce majú rovnaký základ i pod rovníkom, či tesne nad ním. No, kým v našich zemepisných šírkach prichádza Santa na saniach a pristáva na streche, v Južnej Amerike používajú jeho miestne verzie pre vstup do komína trampolíny a rebríky. V Čile roznáša darčeky starý pastier Viejo Pasquero, v Brazílii a Peru Papai Noel. Obaja sa tak trochu podobajú na Santu, len sú oblečení viac na ľahko. V Kolumbii deti obdarúva El Niño Jesus, čo je v podstate Ježiško. Deti v Argentíne dostanú darčeky pod posteľ do papuče až 6. januára, pretože ich nosia Traja králi. Niekdajší francúzsky vplyv v Argentíne a Uruguaji pripomína i Papá Noel, ktorý obdarúva aj tamojšie deti. V Argentíne však nad touto tradíciou stále bdie predovšetkým miestny boh Magi. V Kolumbii a v niektorých oblastiach Mexika nosí darčeky El Nino Jesus – Ježiško. V Mexiku však väčšinou klasické Vianoce nepoznajú, deväť dní pred našimi sviatkami sa tam začína posadas – prístrešie, ktoré symbolizuje putovanie svätej rodiny po Betleheme. Od Troch kráľov dostávajú 6. januára darčeky aj deti V Puerto Rico. Každé dieťa dá pod svoju posteľ trávu pre ťavy a ráno tam namiesto trávy nájde darčeky.

ŠŤASTNÉ A VESELÉ

Práve také sú Vianoce pre všetkých ľudí na celom svete, ktorí ich slávia. Bez rozdielu toho, kto a akým spôsobom im darčeky prináša. Majú však vždy rovnaký cieľ – urobiť blízkym radosť v atmosfére pokoja, mieru a lásky. To všetko prajeme aj vám všetkým.

Stano Bellan