Poznáte mýtne ceny v Skalici?

Mýto je slovo, ktoré prežilo z dávnych čias až do súčasnosti a pritom nijako podstatne nezmenilo svoj obsah. Dokonca aj v podobe diaľničného mýta ostáva tým, čím je – poplatkom za vstup, či už do krajiny, do chotára, či do miest. Na miestach, kde sa cesty križovali, pri brodoch, či dôležitých miestach ako hradoch, významných kostoloch a kláštoroch, prichádzalo do kontaktu väčšie množstvo ľudí. Tu sa prirodzene sústreďoval aj obchod a vznikali organizované trhy.

Prvá zmienka je z Dvorov nad Žitavou už z roku 1075 a v roku 1111 sa spomínajú trhové mýta na Považí. Aby sa zabránilo kolízii trhu a bohoslužieb, nariadil uhorský kráľ Ladislav I. (1077 – 1095) konanie trhov v sobotu. A, aby nebol ukrátený o príjmy, boli presne stanovené aj trhové poplatky, ktoré museli platiť rovnako všetci predávajúci, teda, nielen kupci, ale aj tí, ktorí predávali vlastné produkty. Trhové mýto sa v opevnených mestách platilo pri bránach a k bohatnutiu a rozvoju týchto miest prispievala i povinnosť obchodníkov ponúknuť svoj tovar miestnym obyvateľom.

KOĽKO ZA ČO U NÁS VTEDY

6. októbra 1372 uhorský kráľ Ľudovít I. udelil Skalici výsady slobodného kráľovského mesta. V rovnakej listine bolo mestu udelené právo usporadúvať týždenné a výročné trhy. Z božej milosti kráľ Uhorska, Poľska, Dalmácie oznamuje všetkým, ktorých sa to týka: Natrvalo oslobodzujeme a vynímame všetkých cudzích i domácich trhových obchodníkov, ktorí sa poschádzajú so svojím tovarom na ich trh, čo býva každú stredu, a to len v deň trhový, nie iný, keď vyložia a predávajú tovar, od platenia tridsiatku a mýta za tovar, s tou výnimkou, že ak títo trhoví obchodníci a cudzí cez toto mesto v deň trhu len prechádzajú, neoslobodzujeme ich od platenia tridsiatku a mýta, ale chceme, aby boli povinní ich platiť.

IDEŠ DO SKALICE? ZAPLAŤ!

V Skalici stáli dve budovy, ktorým sa pripisovala funkcia mýtnic. Hovorilo sa im mýto. Jedna bola situovaná smerom od Holíča (dnes parkovisko Billy) a druhá, menšia, pri zelenom moste a ulici k sídlisku Trávniky, a volala sa Mýtna. Obidve mýtnice boli zbúrané okolo rokov 1964 alebo 1965. Skalica má však vzácnejšiu pamiatku na obdobie, kedy sa na obidvoch mestských bránach vyberalo mýto. Je to mýtna listina, dnes uložená vo fonde Štátneho archívu v Skalici, na ktorej je uvedených 54 položiek, podľa ktorých sa mýto vyberalo. Výťažok vybratého mýta obohatil mestskú pokladňu. Listina je napísaná dekoratívnym kaligrafickým písmom na pergamene (vypracovanej ovčej koži) veľkosti 35×70 cm. Je datovaná 23. júna 1662 a podpísaná okrem iných vtedajším starostom Georgijom Hanakym (Jurajom Hanakym).

Bola pravdepodobne pribitá na mestskej bráne, pretože má po obvode otvory po klincoch a je silne zhnednutá a poznačená vplyvom počasia. Zaujímavý je jej obsah, ktorý nám podáva obraz o vtedajšom obchodovaní, aj o tovaroch, ktoré sa do Skalice dovážali, aby sa tu predali. Pozoruhodný je však jazyk spred 400 rokov, ktorý sa, až na malé odlišnosti, zhoduje s naším skalickým dialektom. Pravopis je mierne odlišný, avšak, keď sa človek začíta, tak mu nerobí problém textu listiny porozumieť. Mýtne poplatky sú stanovené v denároch a len v jednom prípade ide o jeden zlatý. Listina je vzácna svojou historickou hodnotou, no z nášho pohľadu je to súčasne aj celkom zábavné a zaujímavé čítanie. Ak nadávate na dane a poplatky, začítajte sa a zistíte, že stále ešte neplatíte „za človeka, ktorý nič nenesie“, ani od voza, to je jedno, či ide „mestom z Moravy do Uher alebo z Uher na Moravu“. Pravdepodobne sa spolu stratíme v mierach a váhach, ale hlavne, že sa na nikoho a na nič nezabudlo.