Tak, a opakuje sa jarná situácia. Pátraniu po priezviskách je opäť na nejaký čas koniec, kým sa znovu neotvoria archívy s rukopismi prof. ThDr. Jozefa Šátka. Nie všetky rody mali v histórii Skalice dlhodobo silný vplyv na život mesta. Niektoré priezviská sa však dokázali stať súčasťou nášho koloritu vďaka ojedinelým postavám, ktorých príbehy však ostali v záznamoch a spomienkach. Takými sú i František Kastner a Etela Sedláčková – ľudkovia oživení z archívov.
SNÍLEK
Prvou takouto osobou je hodinár František Kastner (*1859). Narodil sa v Holíči v rodine hodinára Františka Kastnera a Anny, rod. Bahnmüllerovej. O Františkovi Kastnerovi ďalej vieme, že sa vyučil u svojho otca. V roku 1900 bol už v Skalici hodinárom. V predprevratových časoch (pred rokom 1918) hrával v orchestri Gvadányiho kruhu na kontrabas. V roku 1916 prispel na Kropáčiho štipendijný fond sumou dve koruny. František bol chromý a svojmu povolaniu sa venoval s veľkým zanietením. Vraj zhotovil hodiny, ktoré sa naťahovali len raz do roka. Potom si začal lámať hlavu nad zostrojením večného stroja (perpetuum mobile). To však už bolo nad jeho sily. Ako sa ukázalo, až dodnes nad sily aj kohokoľvek na svete.
V akom vzťahu boli skalickí Kastnerovci s holíčskymi sme sa nedopátrali, to by chcelo širší výskum. Je však isté, že boli rodinne zviazaní. V Skalici sa priezvisko Kastner objavuje prvýkrát vo februári roku 1830, kedy si holíčsky Ján Kasztner berie za manželku vdovu, skalickú meštianku, Teréziu, rod. Jandlovú. Sobáš sa uskutočnil v Holíči, ale novomanželia sa usadili v Skalici. V roku 1832 sa Jánovi Kasztnerovi a jeho manželke Terézii, r. Jandelovej (tak je priezvisko uvedené v matričnom zápise) narodila dcéra Terézia. O štyri roky neskôr (8. 4. 1836) sa Vilhelmovi Kastnerovi a jeho manželke Terézii, r. Szandelovej (takto mená skomolene zapísal krstiaci kňaz) narodili dvojičky Jozef a Karol. Predpokladáme však, že ide o tú istú dvojicu, len chybne zapísanú. To potvrdzuje i fakt, že krstní rodičia sú v oboch prípadoch tí istí, a to František Matuška a Viktória Pokorná. Podľa matričných záznamov v r. k. krstnej matrike je zaujímavé zistenie, že Kastner s manželkou boli skalickými mešťanmi (cives). Ján Kasztner, alias Vilhelm Kastner, získal, teda, meštianstvo sobášom s Teréziou, rod. Jandlovou.
Priezvisko Kastner sa dnes v Skalici nevyskytuje. Jeho pôvod treba hľadať v nemeckom základe slova kasten = debna, truhlica, schránka. V roku 1995 sa na Slovensku objavilo dvakrát, v dvoch lokalitách. V Zlatých Moravciach a vo Zvolene žil človek s priezviskom Kastner. Priezvisko Kastnerová sa vyskytovalo v štyroch lokalitách, a to opäť vo Zvolene a potom v Šenkviciach, banskobystrickej Sásovej a bratislavskom Starom Meste.
NEŠŤASTNE ŠŤASTNÁ NEVESTA
Etela Sedláčková (Szedlácseková) v rokoch 1879-1885 učila na Vyššej dievčenskej škole v Skalici. V roku 1881 hrala divadlo ako ochotníčka Červeného kríža a v roku 1882 (maďarsky i nemecky) hrala v prospech plánovanej škôlky. V školskom roku 1884/85 prešla na ľudovú školu, kde v roku 1885 dostala štátnu definitívu. Bola členkou a zapisovateľkou spolku učiteľov. Pochádza z Vrboviec, kde sa narodila v roku 1861. V októbri 1885 sa zasnúbila so šurianskym notárom Edom Csiffárym. Svadba mala byť 9. novembra 1885 v Skalici. Všetko bolo už prichystané, keď ženích poslal telegram, že príde až 10. novembra. Netrpezlivo ho čakali, avšak neprišiel ani 10., ani 11. novembra. Nevesta z toho ochorela a keď konečne 12. novembra prišiel, sobáš bol len pri posteli nemocnej. Nevesta sa však rýchlo zotavila a po svadbe šťastná odišla i na svadobnú cestu.
Priezvisko Sedláček, Sedláčková je s históriou Skalice spojené od konca stredoveku. V matričných záznamoch sa prvý raz spomína v tridsiatych rokoch 17. storočia. V roku 1632 sa Pavlovi Sedláčkovi narodil v Skalici syn, ktorý dostal meno Melichar. A od tohto obdobia bolo so Skalicou toto priezvisko spojené približne do konca 18. storočia. V 19. storočí sa Sedláčkovci zo Skalice akoby „vyparili“. S veľkou pravdepodobnosťou sa presťahovali do Holíča a Kopčian na c. k. panstvo rodu Habsburgovcov za pracovnými príležitosťami. V 20. storočí sa priezvisko vracia do Skalice. Najznámejším z tohto rodu bol asi Jozef Sedláček, profesor skalického gymnázia v prvorepublikovom období. Dnes žije v Skalici desať nositeľov tohto priezviska. Priezvisko Sedláček je zdrobneninou zamestnaneckého mena sedlák, čiže tiež nie je zložité zistiť jeho vznik a pôvod.
V roku 1995 priezvisko Sedláček na Slovensku nosilo 1003 jeho obyvateľov v 214 lokalitách. Najviac nositeľov priezviska Sedláček žilo v bratislavskej Petržalke (59), nasledovali Hlohovec (38), Trenčín (37), Dolná Súča (32), bratislavský Ružinov (31), Trenčianske Stankovce (21) a Kopčany (19). Priezvisko Sedláčková na Slovensku nosilo 1014 jeho obyvateliek v 218 lokalitách. Najviac nositeliek priezviska žilo v bratislavskej Petržalke (56), nasledovali Trenčín (50), bratislavský Ružinov (31), Dolná Súča (29), Dúbravka (21), Banská Bystrica (20) a Kopčany (18).