Mať myšlienku vyhlásiť literárnu súťaž je jedna vec, ale či sa bude chcieť deckám písať, zase druhá. Napokon som nelavírovala medzi krajnými možnosťami, ani som nehľadala vyhýbavé odpovede ako neviem, možno, snáď, hádam, …. Pripustila som iba odpoveď ÁNO. Mojou prvoradou snahou napokon je, aby deti čítali, aby im kniha vždy prinášala určitý zážitok. Čítanie je úžasný proces poznávania, odkrývania nového, osvojovania si neskutočného množstva podnetných myšlienok a právd. Vlastne, práve cez čítanie sa vnímavé dieťa dostáva k písaniu, kde zúročí nadobudnuté čitateľské zručnosti, slovnú zásobu a svojej fantázii umožní maximálny rozlet.
V roku 2019 sme ako Základná škola na Strážnickej ulici v Skalici vyhlásili nultý ročník literárnej súťaže Skalická poviedka. Hneď ten nultý bol veľmi plodný, keďže do súťaže sa zapojilo 46 mladých autorov. V roku 2020, i napriek problémom s pandémiou COVID-19, sme vyhlásili 1. ročník a na naše potešenie ani tento neostal bez odozvy. Musím však priznať, že mala som určité obavy. Školských povinností mali žiaci nad hlavu a nielen oni, ale aj ich učitelia a rodičia. I napriek tomu sa na prekvapenie do súťaže so svojimi poviedkami zapojilo takmer 30 žiakov. Poslaním súťaže je verejne prezentovať a tvorivo konfrontovať tvorbu mladých literárnych talentov. K ich prezentácii slúži aj vydanie zborníka ocenených prác. Autorom návrhu obálky zborníka najlepších poviedok je známy slovenský ilustrátor Miro Regitko a celý projekt zastrešuje slovenské vydavateľstvo PERFEKT.
Ďalším cieľom súťaže je rozvinúť poviedku ako literárny žáner, inšpirovať mladých autorov k jej tvorbe, objaviť mladé nádejné talenty a najmä s láskavým úsmevom literárne spracovať pálčivé témy zo sveta detí – čo je im blízke, v akej dobe žijú, čo prežívajú, čo dokážu intelektuálne zhodnotiť a to v témach Moja rodina, Najtajnejšie prianie, Nezištná pomoc, Fantázia bez hraníc, Kamaráti navždy, Zvieratko a ja, ako aj ľubovoľná téma …
Vyhodnotenie bude opäť za prítomnosti autorov víťazných poviedok a známych hostí ako poetky Maji Kadlečíkovej, spisovateľa a publicistu Štefana Nižňanského, spisovateľa Tomáša Janovica, spisovateliek Marty Šurinovej a Marty Hlušíkovej, herca Jozefa Šimonoviča a mnohých ďalších. Po uzavretí aktuálneho 1. ročníka je radosť skonštatovať, že mnohí mladí autori sa prostredníctvom svojich textov do súťaže opäť vrátili a za ten rok literárne podrástli. Porotu v zložení spisovateľ a publicista Štefan Nižňanský, spisovateľka Marta Šurinová a herec Jozef Šimonovič zaujali a oslovili príbehy napísané jednoducho, ako aj individuálny spôsob vyjadrenia myšlienok a názorov. Potešilo aj to, s akou vážnosťou sa zamýšľajú nad dôležitými otázkami, ako láska, priateľstvo, úcta k starším či porozumenie v rodine i mimo nej. Už teraz sa tešíme na vyhlásenie 2. ročníka v januári 2021. Mladým a malým autorom, spolu so všetkými, ktorí súťaž podporujú, držíme palce a prajeme veľa tvorivých síl do ďalších skvelých poviedok, aby opäť mnohí „zahviezdili“ a aby písali o tom, čo vlastne chcú nám dospelákom povedať.
AKO SA DEŤOM LITERÁRNE SÚŤAŽILO
Už odmalička mám záľubu v čítaní a v ostatných rokoch tiež aj v písaní poviedok. Už minulý rok som skúsila šťastie a nie nadarmo. Tak som si povedala prečo nie aj tento rok! Opäť som bola úspešná. Mám úprimnú radosť, že sa mi v písaní darí a získavam nové skúsenosti.
Eliška Mičková, 13 rokov, 8. tr.
Veľmi rada vymýšľam, niečo vyrábam, maľujem a rada aj čítam. Cez školský rok som navštevovala krúžok Tvorivé písanie s pani učiteľkou Matúškovou, ktorá nám povedala o súťaži Skalická poviedka. Písať som začala hneď v škole. Mamka mi doma pomohla a poviedku prepísala na počítači. Ešte viac ako písať ma však baví k tomu, čo napíšem, maľovať ilustrácie.
Agáta Čmiková, 8 rokov, 2. D
Baví ma písať. Doma si píšem príbehy a komiksy. Keď som sa dozvedela o Skalickej poviedke bola som rada, že sa môžem zúčastniť. Túžila som vyhrať, čo sa mi aj podarilo a v 1. ročníku súťaže som sa umiestnila na treťom mieste.
Alica Čmiková, 11 rokov, 5. A
Mám rada knihy, ktoré majú napínavé príbehy. Moja poviedka vznikala, keď som bola s rodičmi na lyžovačke v Tatrách. Chodili a jazdili sme okolo lesa, kde som vždy počúvala rôzne zvuky, niektoré úplne strašidelné, hlavne, keď fúkal poriadny vietor. Celé som to potom vložila do poviedky. Vôbec som nemala problém písať, vlastne som zistila, že píšem celkom rada.
Tamara Sládková, 11 rokov, 5. C
Renáta Matúšková,
učiteľka ZŠ Strážnická