V predošlom čísle sme k téme o prospešnosti striedmeho nakupovania okrem iného uverejnili článok psychologičky Eleny Spevákovej o tom, že aj na niečom tak príjemnom ako nakupovanie toho, čo nám robí radosť, môžeme byť závislí. Z tohto pohľadu sa práve nachádzame v najrizikovejšej časti roka, vo vianočnej sezóne. Regály prekypujú tovarom, na internete na nás vyskakujú bannery s lákavými cenami a zľavami. Tak sa opäť spolu s autorkou zamýšľame a pýtame: Naozaj potrebujeme všetko, čo obchody ponúkajú?
Blížiace sa Vianoce, čas obdarovávania, je ako stvorený na to, aby ľudia chodili po všemožných predajniach, prezerali, porovnávali, vyberali, kupovali, aj vymieňali, lebo to v tom druhom obchode je krajšie než to, čo sme kúpili v tom prvom, atď.
Čo vedie ľudí k tomu, že sa ženú za nákupmi aj takých vecí, ktoré ani nezužitkujú, dokonca ich po krátkom čase vyhodia? Na prvom mieste je asi zvedavosť: Čo tam predávajú? Majú niečo nové? Aké to je? Chutí to? Hodí sa mi to? Majú ešte všetko, čo bolo v reklamných letákoch? Na druhom mieste je lákadlo cez akcie: Je to predsa zlacnené, vyplatí sa nakúpiť aj viac kusov. Keď akcia skončí, bude to opäť drahšie. Ubrániť sa takýmto lákadlám, na to treba poriadne chladnú hlavu! Že to nezužitkujeme, lebo toľko nestíhame spotrebovať? Že o pár dní bude v akcii niečo iné, atraktívnejšie? Ale čo, ak už nebude? Je to dilema, ktorá človeka drží ako v zajatí.
Potom asi nasleduje túžba, snaha držať krok s módou, dobou, nezaostávať za druhými. Čo si kúpila tá-ktorá známa osobnosť? A čo mala nedávno oblečené tamtá populárna hviezda? A potom už prichádza k slovu závislosť. Nezáleží na druhu tovaru. Rozhodujúce je nutkavé konanie prezerať si reklamy, katalógy, tovary, vyberať si, preberať, nakupovať, … a potom skladovať, aj vyhadzovať.
Blížia sa Vianoce, sviatky charakteristické darčekmi a nákupmi najrôznejších vecí. Chceme svojich blízkych potešiť. Kúpiť to, čo sa najviac páči, čo je najatraktívnejšie, čím, ako dúfame, urobíme najväčšiu radosť. Svoju úlohu však zohráva i márnivosť, pretože túžime po tom, aby sme boli oslavovaní a milovaní ako „protislužba“ za to, že práve my sme boli tak úžasní, že sme priniesli taký fantastický darček.
Zvažujme, a aj deti veďme k poznaniu, že nie je dôležité mať veľa vecí, ale vedieť danú vec účelne zužitkovať, tak, aby sme mali z nej radosť. Pokúsme sa skutočne svojich blízkych spoznať a spoznať aj ich túžby. Možno totiž túžia po niečom, čo nestojí veľa peňazí a možno niekedy vôbec žiadne …
Elena Speváková