Skalické priezviská XXIV – Macháček

Medzi najpoužívanejšie priezviská v Skalici patrí i priezvisko Macháček. Macháčkovci sú podľa všetkého starým skalickým rodom. V hlbokej histórii mali svojho spolupútnika v priezvisku Machač. Obe priezviská vznikli ako mnoho iných priezvisk z krstného mena Martin. Píše o tom Milan Majtán v štúdii o slovenských priezviskách, ktorá vyšla v zborníku Zo studnice rodnej reči 2 v roku 2014. Citujem: Meno Martin je z latinského Martinus „patriaci rímskemu bohovi Marsovi. Z neho sa utvorili priezviská Martinák, Martinec, Martinka, Martinusík, Marcinko, Marcinek, Miartuš, Miertuš, Mertuš, Miartan, Mertan, Maron, Maroň, Marônek, Mach, Macho, Maško, Mašek, Macháč, Macháček, Machala, Machata, Machota, Machút, Machaj, Machyňa, Machyniak, Machovič a i. Prvý raz sa priezvisko objavuje v skalických matrikách v 50. rokoch 17. storočia (1657 a 1658) a to vo forme Machač. Vo forme Macháček (Machaczek) to bolo v roku 1675, kedy sa Jurajovi Macháčkovi a jeho žene Alžbete narodil syn, ktorý dostal meno Pavol.

Do konca 17. storočia je zaznamenaných 17 detí, ktoré sa Macháčkovcom v Skalici narodili. V 18. storočí ich už bolo 215 (6 krát zaznamenané ako Machacek, 84 krát ako Machacsek a 125 krát ako Machaczek), čiže minimálne každý druhý deň sa do rodiny Macháčkovcov narodil nový potomok. Zaujímavé boli aj rody, s ktorými uzavierali mužskí potomkovia rodu manželstvá. Takisto to boli staré skalické rodiny, ktoré kontinuitu nestratili dodnes alebo už dávno vymreli po meči, ale ich gény sú prítomné u Macháčkovcov do súčasnosti. Začiatkom 18. storočia to boli rody Dohnanec, Jursa, Kosa, Kot, Kútsky, Lucký, Macara, Michalovič, Pavlovský, Pelikán, Sártory, Štepánik. V druhej polovici 18. storočia pribudli spríbuznené rody Bernat, Borášek, Buchta, Danielik, Dvorský, Čáčovský, Gregárek, Grňa, Hamal, Hesa, Krištof, Kucska, Liška, Machálek, Nemodlinský, Nosek, Para, Pruss, Rublik, Srnec, Šara, Švihla, Vitek, Vyhlídal, Zlámal a mnoho ďalších.

Mnohí z nich boli skalickí mešťania rôznych profesií. Mešťan (cives) Pavel Macháček mal v roku 1720 dom vedľa zemanky Evy Madočányiovej a v roku 1754 ako 73-ročný si pamätal na demoláciu mlyna v Sudoměřiciach. Ďalší zo skalických mešťanov Martin Macháček píše v roku 1730 po slovensky Kristiánovi Calisentovi o jeho dvoch zatajených roliach (ako chlapec na nich otcovi voly poháňal), ktoré zastavil nejaký Rázga. Mnohokrát svedčil pri rôznych majetkových sporoch a v roku 1746 predáva jezuitom kus poľa za 165 florénov. Dňa 24. 4. 1756 vznikol v jeho dome na Dubovej ulici požiar. V roku 1757 je zaznamenaný v Skalici tovariš krajčírskeho remesla František Macháček. Mnohým chlapcom z rodu bolo umožnené vzdelávať sa. V rokoch 1725 až 1732 študoval na Skalickom gymnáziu Ján Macháček, v rokoch 1736 až 1743 Juraj Macháček. V rokoch 1750 až 1772 žil v Skalici ako pustovník (eremita) Ján Macháček. V roku 1750 doniesol z Ríma odpustky pre kaplnku sv. Františka Xaverského a pri nej bol pustovníkom. Druhého mája 1772 bol prijatý do Štíbora.

Z prameňov sme sa dozvedeli, že niektoré rodiny Macháčkovcov sa v čase reformácie pridali do tohto prúdu a svoju evanjelickú vieru si uchovávali aj počas protireformácie. Ján Macháček žiadal v roku 1782, ako evanjelik, od kráľa Jozefa II. dišpenz (oslobodenie, odpustenie zákonom stanovenej náležitosti), aby si mohol vziať za manželku Alžbetu Machálkovú, s ktorou bol príbuzný v treťom stupni. V roku 1801 manželka Jána Macháčka Alžbeta Grňová, ktorá chcela už v roku 1794 prestúpiť na evanjelickú vieru a nedostala povolenie, chodila aj napriek zákazu na evanjelické bohoslužby. Nepríjemnosti z toho mal evanjelický farár.

V 19. storočí sa do rodín Macháčkovcov narodilo minimálne 220 detí, ktoré sa spojili s ďalšími skalickými i mimoskalickými rodmi, akými boli i sú napríklad Barina, Bránecký, Bieloch, Černoch, Hránek, Chocholáček, Chorvát, Jurčák, Komínek, Kuba, Kvaltín, Martinčič, Pardubský, Pukančík, Stupal, Ševela, Šohajda, Vašečka, Veselý a mnoho iných. Toto obdobie by si, samozrejme, žiadalo preskúmať podrobnejšie, no, na to by bolo treba viac času i priestoru. Vieme, že napríklad Pavel Macháček, mešťan, bol v roku 1870 pri zakladaní Pomocnej pokladnice a stal sa členom výboru. V roku 1899 bol členom zastupiteľstva a pri voľbe farára sa nakoniec postavil na stranu Dr. Ľudovíta Okánika.

Na začiatku 20. storočia riešili zložité ekonomické obdobie, ako mnohí iní Skaličania, odchodom do Ameriky František Macháček (1912), Alžbeta Macháčková (1913) a pred začiatkom prvej svetovej vojny Ján Macháček (1914). Jozef Macháček bol v roku 1911 členom výboru Katolíckeho kruhu. Michal Macháček zasa v roku 1921 pokladníkom Pomocnej pokladnice.

V 20. storočí sa však asi najznámejším a najaktívnejším z rodu Macháčkovcov stal Ján Macháček (1906 – 1965), ktorý dlho pracoval v Bratislave ako sadzač a faktor. Po druhej svetovej vojne sa stal vedúcim tlačiarne v Skalici. Za manželku si zobral Prisku Dermíškovú a spolu mali synov Aleša a Petra. Na túto rodinku si zaspomínal aj samotný Dr. Jozef Šátek, ktorý sobášil Jána Macháčka s Priskou, rod. Dermíškovou: „Priska bola hluchonemá a šikovná krajčírka. Sobáš mali v kaplnke sv. Urbana a svadbu v Blahovskej záhrade. Nevesta bola v krásnom ľudovom kroji. Sobášil som ich ja a hosťami boli aj ostatní ich priatelia ako Janko Blaho, Imrich Kubiš, Jakub Rublík, Emil Osvald, Bohuš Václavík, Rudo Hasička, Ján Hrebíček, Fero Buchta a Alojz Turkovič, ktorí sa občas schádzali k priateľskému posedeniu pri poháriku (volali sa bratstvo sv. Urbana). Janek Macháček bol Skaličan od kosti. Aj v Bratislave navštevoval „krúžek Skaličanú“ a „Slovácky krúžek“. Mal rád skalické pesničky a dobré skalické víno. Postavil si búdu v Kozinách (za pomoci staviteľa Bohuša Václavíka).“

V roku 1995 priezvisko Macháček na Slovensku nosilo 371 jeho obyvateľov v 87 lokalitách. Najviac, samozrejme, v Skalici (50), nasledovali Svätý Jur (26), Holíč (21), bratislavská Petržalka (16), bratislavský Ružinov (15), Pezinok (11), Šaštín (8), atď. Priezvisko Macháčková na Slovensku v roku 1995 nosilo 375 žien v 85 lokalitách. V Skalici ich bolo 42 a nasledovali Svätý Jur (32), Holíč (25), bratislavský Ružinov (21), Modra (14), bratislavská Petržalka (13), atď. V Českej republike je mužov s priezviskom Macháček 4794. Najviac v Prahe (552), Brne (152) a Hradci Králové (111). V neďalekom Hodoníne žije 64 mužov s priezviskom Macháček a v Kyjove 59. Priezvisko Macháčková nosí v Českej republike v súčasnosti 4889 žien. Najviac, samozrejme, v Prahe (564), Brne (155) a Hradci Králové (112). V Hodoníne žije 64 žien s týmto priezviskom a vo Veselí nad Moravou 54, v Kyjove 53. V Skalici v súčasnosti žije 68 nositeľov priezviska Macháček/Macháčková.

Vladimír Petrovič,
genealóg a historik