Prof. Zdeněk Matějček, kapacita v detskej klinickej psychológii, uznávaný aj v zahraničí, dokonca aj „za morom“, hovoril: „Najviac deti vychovávame, keď nás ani nenapadne, že práve vychovávame.“
Pred viacerými rokmi som pomáhala mojej príbuznej, matke dvoch malých detí. Raz som niesla na rukách nažehlenú bielizeň do izby. V izbe na dlážke sedela ich malá, asi dvojročná dcérka. Bola zaujatá svojími hračkami a zdalo sa, že si ani nevšimla, že som do izby vošla. Vložila som niečo do zásuvky a zavrela, no nie celkom. Keďže som mala na rukách nažehlené veci, tak som len nohou tak zľahka zásuvku posunula, aby sa dovrela. Nato dievčatko odhodilo svoje hračky, vyskočilo, bežalo k tej zásuvke, otvorilo ju a nožičkou zatvorilo, otváralo a nožičkou zatváralo… Kedyže to, teda, deti vychovávame?
Elena Speváková, psychologička