Skalické priezviská XI – Čo všetko videl Okánik

Toto priezvisko nie je v súčasnosti na Slovensku veľmi rozšírené, avšak môžeme ho považovať za skalické, pretože v roku 1995 priezvisko Okánik nosilo len 25 mužov v 9 lokalitách. Z toho takmer polovica žila v Skalici, a to 12. Nasledovali Žilina a bratislavské Staré Mesto po 3, bratislavské Nové Mesto dvaja, po jednom v Banskej Bystrici, Holíči a bratislavských častiach Rača, Karlova Ves a Ružinov. Priezvisko Okániková nosilo na Slovensku v roku 1995 33 žien, tiež v 9 lokalitách. Najviac nositeliek priezviska žilo, samozrejme, tiež v Skalici, a to 18. Nasledovala Žilina a Banská Bystrica s tromi nositeľkami priezviska Okániková, po dve žili v Holíči a bratislavských častiach Staré Mesto, Ružinov, po jednej v Šali a bratislavských častiach Rača a Lamač. V súčasnosti žije v Skalici 21 obyvateľov, ktorí nosia priezvisko Okánik/Okániková, čiže o deväť menej ako v roku 1995. Napriek tomu, že priezvisko sa dostalo na Slovensko z Čiech, respektíve Moravy, v súčasnosti nosia priezvisko Okánik v Čechách len štyria muži. Dvaja vo Veselí nad Moravou a dvaja v Ostrave, priezvisko Okániková tri ženy vo Veselí nad Moravou a dve v Ostrave.

V Skalici i na celom Slovensku asi najviac zarezonovalo toto priezvisko prostredníctvom ThDr. Ľudovíta Okánika (15. 8. 1869 – 21. 3. 1944), slovenského politika, cirkevného hodnostára, signatára Martinskej deklarácie v roku 1918, nitrianskeho župana v rokoch 1918 až 1920 a v rokoch 1923 až 1929 aj primátora Bratislavy. Jeho život a pôsobenie bolo zmapované veľmi podrobne a je o ňom známych veľa informácií. Nás bude viac zaujímať, kedy sa priezvisko objavilo v Skalici prvý raz a odkiaľ nositelia tohto priezviska do Skalice prišli. Podľa Dr. Viery Drahošovej (píše o tom v článku Životný osud Gizely Blahovej, uverejnenom vo vlastivednom časopise Záhorie v roku 2018) prišli Okánikovci zo susedných Sudoměříc, čo potvrdil i náš genealogický prieskum.

Toto priezvisko sa nám podarilo v Skalici doložiť prvýkrát v druhej polovici 17. storočia. V skalickej r. k. matrike pokrstených je z 20. 4. 1664 záznam o krste Juraja Okany, ktorého rodičmi boli František OkanyKatarína. Viac matričný záznam neprezradil.

O 34 rokov neskôr sa v tej istej matrike objavujú dva zápisy o krste detí Kataríny a Martina. Zatiaľ čo ten prvý z 31. 8. 1698 hovorí, že v ten deň bola v Skalici pokrstená Katarína, dcéra rodičov Samuela Okánika (Okany) a Ľudmily (Lidmilly) zo Sudoměříc (Sudo), krstnými rodičmi boli František Hutta so svojou manželkou Máriou, obaja zo Skalice, ten druhý záznam datovaný 28. 9. 1698 svedčí o krste Martina, rodičov Juraja Okánika (Geor Okanik alias Pleský) a Judity (Juditha) zo Sudoměříc (ex Sudome.). Krstnými rodičmi boli zeman Pavol Skalík (Paul Szkalik) so svojou dcérou Kristínou zo Skalice.

Záznam v skalickej matrike z roku 1717 svedčí o narodení prvého Okánika v Skalici.
Františkovi a Maríne sa narodil syn Juraj. Foto: Vladimír Petrovič

Tieto údaje nám okrem informácie o nestálosti a rôznych formách zápisu priezviska Okánik koncom 17. storočia (zapísané bolo aj ako Okany, aj Okanik, o niečo neskôr už aj vo forme Okanyik), preukazujú silnú väzbu tejto rodiny na Skalicu, ktorá nie je doposiaľ objasnená. Sudoměřice v tom čase patrili administratívne pod r. k. farský úrad v Strážnici, no napriek tomu sa tieto krsty uskutočnili v Skalici, podobne ako krst o vyše tridsať rokov skôr. Po štúdiu r.k. matrík v Strážnici sa nám podarilo zistiť, že sa toto priezvisko vyskytuje v Sudoměřiciach od asi polovice 17. storočia. A to nielen vo forme Okany, či Okanyik, ale aj vo forme Okian (29. 4. 1646 sa sobášil vdovec Pavel Okian, syn Juraja Okian s vdovou po Floriánovi Tolibrazovi Katarínou). Pôvod tohto rodu však môžeme s najväčšou pravdepodobnosťou vystopovať do obce Kneždub odkiaľ pochádzal Václav Okániček, ktorý sa 25. 1. 1637 sobášil v Strážnici s Annou (Wenceslaus Okaniczek ex Knezdub).

Čo sa týka skalických Okánikovcov, tí sa objavujú v Skalici až v 18. storočí. Najstarší manželský pár, ktorému sa v Skalici rodili deti a býval v Skalici, bol František Okánik a Marína, r. Valekovičová. Postupne sa im narodili deti Juraj (26. 3. 1717), Ján (2. 7. 1718), Jozef (26. 4. 1729), Alžbeta (22. 9. 1731) a Anna (8. 7. 1741). Predpokladáme, že Jozef Okánik, ktorému sa s manželkou Alžbetou narodila dcéra Alžbeta (12. 1. 1723) bol Františkovým bratom. V nasledujúcom období sa rodina Okánikovcov v Skalici rozrástla a v druhej polovici 19. storočia sa mnohí jej členovia zapojili i do kultúrno-spoločenského života mesta a už spomenutý Ľudovít Leopold Okánik i do predprevratového i poprevratového politického života na Slovensku.

Pôvod priezviska Okánik môžeme s kľudným svedomím hľadať v zdrobnenine, ktorá sa používa aj dnes, ak sa nám páči nejaké dieťa a zdá sa nám, že má veľké oči. Hovoríme „… to je ale okánik, aké má krásne, veľké a usmiate očičká …“. Prípadne, je pôvodom prezývka, vzťahujúca sa na výrazné, či veľké oči.

Mgr. Vladimír Petrovič,
genealóg a historik