Skalické priezviská XII – Blaha nie je Blaho

Na Slovensku má priezvisko Blaha modifikácie aj v podobe BláhaBlahá. V roku 1995 sa priezvisko Blaha na Slovensku nachádzalo 277-krát v 85 lokalitách. Najpočetnejšie bolo v Skalici, kde v tomto roku toto priezvisko malo zapísané v občianskom preukaze 33 mužov. Nasledovali Žilina (16), bratislavská Petržalka (13), Holíč (10), Senica (8), bratislavský Ružinov (8), Trnava (7), Piešťany (6), … atď. Priezvisko Blahová, ktoré však v sebe „ukrylo“ aj mužskú verziu Blaho sa v roku 1955 na Slovensku nachádzalo 1903-krát v 398 lokalitách. Najčastejšie sa vyskytovalo v bratislavskej Petržalke (56), nasledoval bratislavský Ružinov (46) a potom Skalica (43) a ďalšími lokalitami s väčším počtom nositeliek boli Žilina (41), Šoporňa (36), Trnava (35), Nové Zámky (34), Trenčín (31) a Banská Bystrica (26).

V Českej republike v roku 2012 žilo 1654 mužov s priezviskom Blaha a 2023 žien s priezviskom Blahová (väčšinou na Morave, v lokalitách Uherské Hradište, Brno a Hodonín). Samozrejme, v Čechách bolo rozšírenejšie priezvisko Bláha. Priezvisko Blaha sa dostalo aj do vesmíru a to vo forme názvu jednej z planétiek (meno nosí spolu s číslom 22 442).

My sa však z vesmíru vrátime do Skalice. Dnes je v Skalici 76 nositeľov a nositeliek priezviska Blaha, Blahová. Prvý raz sa v Skalici priezvisko Blaha objavilo v roku 1634, kedy sa Tomášovi Blahovi a jeho manželke Margaréte narodil 4. 10. 1634 syn Tomáš. Ako nám napovedá sobášny záznam zo skalickej r. k. matriky sobášených, Tomáš ovdovel a v januári 1635 si za manželku zobral tiež vdovu po Martinovi Krivom, Dorotu. Tento záznam nám prezradil, že obaja bývali na Predmestí (suburbio), ako bývali označené časti mesta za mestskými hradbami. O päť rokov neskôr, 4. 3. 1639 sa Tomášovi a jeho druhej manželke Dorote narodila dcéra Magdaléna. Pri tomto zápise je Tomáš označený za skalického roľníka (incola).

Predpokladáme, že priezvisko v Skalici existovalo aj pred rokom 1629, odkedy sú vedené matriky r. k. cirkvi. Jeho pôvod môžeme smelo hľadať v skrátení krstných mien Blahomil, Blahomír, či Blahoslav, či jeho ženských ekvivalentov, čo môže byť aj pravdepodobnejšie. Prvým, kto takéto priezvisko dostal, bol určite syn jedného z týchto „Blahošov, Blahošiek“, … ľudia povedali: “… to je Janko, syn Blahomila, … je od Blahošky, … je Blaha“. Samozrejme, natíska sa aj iná forma vzniku priezviska, a to ak ľudia zbadali človeka, ktorý bol na vrchole blaha, čiže, bol šťastný a spokojný pri nejakej udalosti, z nejakej príčiny, mohli ho tak začať prezývať a prímenie sa zmenilo na priezvisko. Veď i dnes sa hovorí „… byť na vrchole blaha, vzdychať od blaha, či mať výraz blaha v tvári“. V češtine je naopak dodnes živý a používaný tvar „být bláhový“ vo význame naivný, nerozumný a nie je zriedkavosťou, že medzi rečou zaznie oslovenie „ty, Bláho!“, ktoré je skôr začudovaným zvolaním.

V druhej polovici 17. storočia sa priezvisko rozšírilo aj do okolia Skalice. Nachádzame ho v Radošovciach i Holíči. Koncom storočia posilnili Blahovci svoju pozíciu v Skalici vďaka ďalšiemu Tomášovi Blahovi a jeho žene Kataríne, ktorým sa narodili deti Pavol (*1693), Martin (*1695) a Ján (*1698) a Václavovi Blahovi (Venceslaus Blaha) a jeho žene Anne, ktorým sa narodili dcéry Anna (*1695) a Barbara (*1700) a synovia Ján (*1702) a Peter (*1705). Obidve rodiny bývali na Predmestí.

V 18. storočí sa rodina Blahovcov (Blaha) ďalej rozrástla. V tomto období sa v Skalici spolu Blahovcom narodilo minimálne 78 detí, z toho bolo 48 chlapcov. To sa odrazilo na náraste výskytu tohto priezviska i v 19. storočí, kedy sa v Skalici Blahovcom narodilo minimálne 190 detí, z toho bolo 103 chlapcov. Priezvisko sa v 19. storočí, okrem Holíča a Radošovie c, rozšírilo i do ďalších záhorských miest a obcí, napríklad do Gbiel, Unína, Chropova, Petrovej Vsi, Senice, či Sobotišťa.

V tomto období sa Blahovci spojili s mnohými starými skalickými rodmi. Ich manželky pochádzali z rodov ako Bederka, Bellay, Bránecký, Danielik, Dinka, Filip, Hertl, Horváth, Hurban, Ivičič, Jurkáš, Kadlečík, Krajsa, Kucharič, Macháček, Maršálek, Matuška, Mikulka, Musil, Petrovič, Polakovič, Schmidt, Stehlík, Tomeček, Tomík a mnohých ďalších.

Medzi najaktívnejších Blahovcov začiatkom 20. storočia isto patril stolár a rezbár Ján Blaha, ktorý zhotovil systém kladky, ktorou sa v roku 1928 inštalovali nové posvätené zvony do veže farského kostola. Z jeho rúk vyšlo mnoho rezbárskych prác, medzi iným aj drevený kríž v Propastiach. Priezvisko Blaha v 20. storočí rezonovalo aj v ďalších oblastiach skalického kultúrno-spoločenského života, napríklad v hudobnej oblasti, či skalickom športe. O tom by mohli i dnes rozprávať mnohí členovia a pamätníci tohto rodu.

Detail matričného zápisu krstu Tomáša Blaha (syna Tomáša Blaha a jeho manželky Margaréty) z roku 1634 v najstaršej skalickej r. k. matrike pokrstených, roky 1629 – 1728
Detail sobášneho záznamu Tomáša Blaha a Doroty z roku 1635, oboch z Predmestia, v skalickej r. k. matrike sobášených, roky 1634 – 1708

Mgr. Vladimír Petrovič,
genealóg a historik